Odhaľovanie nespravodlivosti a špiny v podaní televíznych reportérov? Ani nie. Investigatíva na Slovensku ticho živorí. Vyhliadky nie sú ideálne.
Televízne relácie, ktoré by mali otvárať témy, závažné pre spoločnosť, u nás iba živoria. A ani to už pomaly nie je pravda. Za posledný rok zmizli nové časti Čierneho Petra, programu spravodajskej TA3, mimochodom, v posledných rokoch najoceňovanejšej investigatívnej relácie zo všetkých slovenských televízií.
Dalo sa čakať, že názov relácie sa naplní a jeho tvorcom ostane v rukách Čierny Peter, aj sa stalo. Naša spravodajská televízia sa prispôsobila biznisovým kritériám, ktorými sa riadi. Aj s podozrením, že siahajú nad rámec zákona. Slovenská realita je taká, že ak chce malá spravodajská televízia prežiť, stačí trochu silnejší žalúdok a speňažiť sa dá všetko – aj spravodajstvo či publicistika. Nepríjemné témy do takéhoto konceptu nesedia. Napriek tomu, že investigatíva zvykne patriť medzi vlajkové lode spravodajských staníc. A v prípade Čierneho Petra na TA3 aj patrila, aj keď bez publicity.
Potom je tu investigatívna Paľba Markízy. Trocha nemastná a hlavne opozeraná. Nemôžeme sa čudovať, že komerčná televízia to nerobí ostrejšie: investigatíva je pre televíziu vždy potenciálny generátor vysokých pokút od licenčnej rady. Teraz pozorujeme, ako súdnictvo môže jedným rozhodnutím zlikvidovať rádio (Rádio Viva) pre parafrázovanie výroku sudcu. Licenčná rada je menej na očiach, ale bolo by treba podrobnejšie sa pozrieť na zdôvodnenia pokút pre jednotlivé televízie, najmä pri investigatívnych reláciách. Televízie občas pripomínajú, v čom je problém: nejasné pravidlá, ale jasné pokuty za ich porušenie. To sa potom robí investigatíva!
Ďalšia vec je ťažký výber času vysielania takéhoto programu. Sú dve možnosti: Buď byť bezzubí pred 22. hodinou, alebo ísť tvrdo po realite po 22. hodine, ako to umožňuje zákon. Pre citlivosť niektorých reportáží televízie radšej púšťajú investigatívu až po 22. hodine. Pred týmto časom sú totiž pokutám o čosi bližšie. Má to však nevýhodu: čas po 22. hodine nemusí byť najatraktívnejší pre diváka ani pre komerčnú televíziu, ktorej sa najlepšie zarába v skorších časoch.
Stanica sa potom k relácii podľa toho aj správa. S markizáckou Paľbou sa opakuje scenár, ktorý sa už zvyčajne končí zrušením relácie. Sledovanosť Paľby začala – vinou kombinácie chýb v nasadení a vlastného vyčerpania – klesať. Markíza v takých prípadoch reaguje novými zvučkami, ale tie nepomáhajú. Maximálne pol roka nato je obvykle po relácii. Paľba je teraz krátko po redizajne. Akčná grafika, veľa červenej, hlavne zbraní a autentické obrázky zdôrazňujú vizuálnu časť práce. V základe je to však stále tá istá Paľba, ktorú stanica prevádzkuje bez toho, aby sa k nej dôrazne priznávala.
Neplatí, že investigatíva je mŕtvy formát a u nás len dožíva. Formát si vyžaduje nezávislé prostredie, ideálne pre fungujúcu verejnoprávnu televíziu. Práve to býva miesto, kde je investigatíva silná. Čo ako bude tím verejnoprávnej STV v Reportéroch dobrý, nevyhne sa podozreniam z cenzúry. Najmä po tom, čo riaditeľ Štefan Nižňanský ihneď po svojom príchode vyhlásil, že sa pozrie na vysoké pokuty Reportérov. V takomto prostredí môže investigatíva naozaj iba živoriť. Trpená, nezaujímavá, nepotrebná.
Autor je šéfredaktor Medialne.sk.
Televízne relácie, ktoré by mali otvárať témy, závažné pre spoločnosť, u nás iba živoria. A ani to už pomaly nie je pravda. Za posledný rok zmizli nové časti Čierneho Petra, programu spravodajskej TA3, mimochodom, v posledných rokoch najoceňovanejšej investigatívnej relácie zo všetkých slovenských televízií.
Dalo sa čakať, že názov relácie sa naplní a jeho tvorcom ostane v rukách Čierny Peter, aj sa stalo. Naša spravodajská televízia sa prispôsobila biznisovým kritériám, ktorými sa riadi. Aj s podozrením, že siahajú nad rámec zákona. Slovenská realita je taká, že ak chce malá spravodajská televízia prežiť, stačí trochu silnejší žalúdok a speňažiť sa dá všetko – aj spravodajstvo či publicistika. Nepríjemné témy do takéhoto konceptu nesedia. Napriek tomu, že investigatíva zvykne patriť medzi vlajkové lode spravodajských staníc. A v prípade Čierneho Petra na TA3 aj patrila, aj keď bez publicity.
Potom je tu investigatívna Paľba Markízy. Trocha nemastná a hlavne opozeraná. Nemôžeme sa čudovať, že komerčná televízia to nerobí ostrejšie: investigatíva je pre televíziu vždy potenciálny generátor vysokých pokút od licenčnej rady. Teraz pozorujeme, ako súdnictvo môže jedným rozhodnutím zlikvidovať rádio (Rádio Viva) pre parafrázovanie výroku sudcu. Licenčná rada je menej na očiach, ale bolo by treba podrobnejšie sa pozrieť na zdôvodnenia pokút pre jednotlivé televízie, najmä pri investigatívnych reláciách. Televízie občas pripomínajú, v čom je problém: nejasné pravidlá, ale jasné pokuty za ich porušenie. To sa potom robí investigatíva!
Ďalšia vec je ťažký výber času vysielania takéhoto programu. Sú dve možnosti: Buď byť bezzubí pred 22. hodinou, alebo ísť tvrdo po realite po 22. hodine, ako to umožňuje zákon. Pre citlivosť niektorých reportáží televízie radšej púšťajú investigatívu až po 22. hodine. Pred týmto časom sú totiž pokutám o čosi bližšie. Má to však nevýhodu: čas po 22. hodine nemusí byť najatraktívnejší pre diváka ani pre komerčnú televíziu, ktorej sa najlepšie zarába v skorších časoch.
Stanica sa potom k relácii podľa toho aj správa. S markizáckou Paľbou sa opakuje scenár, ktorý sa už zvyčajne končí zrušením relácie. Sledovanosť Paľby začala – vinou kombinácie chýb v nasadení a vlastného vyčerpania – klesať. Markíza v takých prípadoch reaguje novými zvučkami, ale tie nepomáhajú. Maximálne pol roka nato je obvykle po relácii. Paľba je teraz krátko po redizajne. Akčná grafika, veľa červenej, hlavne zbraní a autentické obrázky zdôrazňujú vizuálnu časť práce. V základe je to však stále tá istá Paľba, ktorú stanica prevádzkuje bez toho, aby sa k nej dôrazne priznávala.
Neplatí, že investigatíva je mŕtvy formát a u nás len dožíva. Formát si vyžaduje nezávislé prostredie, ideálne pre fungujúcu verejnoprávnu televíziu. Práve to býva miesto, kde je investigatíva silná. Čo ako bude tím verejnoprávnej STV v Reportéroch dobrý, nevyhne sa podozreniam z cenzúry. Najmä po tom, čo riaditeľ Štefan Nižňanský ihneď po svojom príchode vyhlásil, že sa pozrie na vysoké pokuty Reportérov. V takomto prostredí môže investigatíva naozaj iba živoriť. Trpená, nezaujímavá, nepotrebná.
Autor je šéfredaktor Medialne.sk.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.