Nie je v skutočnosti v skleníku, len sa tak volá: Greenhouse Studio. Nahrávala v ňom Björk, svoj asi najlepší kus tu vytvoril Bonnie „Prince“ Billy, vznikali tu platne CocoRosie, Kate Nash a samozrejme mnoho albumov pestrofarebnej islandskej hudobnej scény.
Neviem, čo som vlastne čakal. Asi sofistikované technologické laboratórium plné bohémsky a dôležito vyzerajúcich technikov, asistentov a hlučných umelcov. V skutočnosti som našiel nenápadný dom vo vilovej štvrti na kraji Kopavóguru, vzdialený asi 15 minút cesty autom z centra Reykjavíku. Vládla tu pohoda, z útrob štúdia sa ozývali husle (nahrával tu práve kanadský huslista a spevák Owen Pallett, umeleckým menom Final Fantasy). Privítal ma Mio, zvukový inžinier štúdia, dali sme si kávu a debatovali o muzike a o ekonomickej kríze. „Muzikanti tu majú pokoj ako niekde na vidieku a zároveň majú k dispozícii všetko ako vo veľkom meste,“ vysvetľuje mi Mio tajomstvo atraktívnosti tohto vychyteného štúdia. Naozaj je to tak: dom je plný techniky, no napriek tomu je to miesto, kde sa dá bývať — všade sú koberce, pohodlné kreslá, veľké okná s islandsky divokým výhľadom na zasnežené hory. „Chceli sme, aby tu bolo čo najviac denného svetla — nemáme radi uzavretý priestor bez okien,“ hovorí Mio.
„Štúdio je vyhľadávané hlavne vďaka Valgeirovej povesti,“ skromne vraví Mio. Valgeir Sigurdsson, ináč Miov starší brat, je bez akéhokoľvek preháňania kľúčovou postavou súčasnej islandskej hudobnej scény. Programoval a mixoval napríklad albumy Vespertine a Medúlla od Björk, produkoval platňu The Letting Go od Bonnie „Prince“ Billyho či The Adventures of Ghosthorse and Stillborn od dua CocoRosie. Pred niekoľkými rokmi vytvoril vlastný label Bedroom Community, na ktorom okrem neho vydáva americký country hudobník Sam Amidon, elektronický experimentátor Ben Frost a skladateľ vážnej hudby Nico Muhly. V roku 2007 vydal Valgeir svoj prvý vlastný album Ekvilíbrium. Tvoria ho elektronikou podložené pesničky, ktoré spieva Bonnie „Prince“ Billy a Dawn McCarthy. Je to hudba, v ktorej sa stretávajú najlepšie prísady islandskej alternatívnej scény: nenápadný cit pre pesničku, krištalická priezračnosť zvukov, odvážne experimentovanie a prostá muzikalita.
Pri rozhovore s Valgeirom som si uvedomil, že jeho štúdio je presne také ako on — pokojné, neformálne, nenápadné, inšpirujúce...
.čím je Greenhouse Studio zvláštne?
Jednou z najdôležitejších vecí je to, ako sa tu spája domácka atmosféra a kvalita nástrojového a technologického vybavenia. Je tu úplne iné pracovné prostredie, než v ostatných štúdiách. Neformálne, dalo by sa povedať.
.muzikanti sa tu zrejme cítia ako doma...
Áno. Je to úplne prirodzené miesto na to, aby tu ľudia robili to, čo sem prišli urobiť, aby zároveň mali možnosť len tak sedieť a debatovať, alebo ísť sa prejsť niekde von. Chceme, aby to v muzikantoch aj v nás povzbudzovalo kreativitu. Na druhej strane je pre nás extrémne dôležité, aby všetko fungovalo aj z technologickej stránky. Nahrávať sa dá v každej miestnosti v dome, máme množstvo hudobných nástrojov a zariadení. Všetko je vždy pripravené — keď máš pocit, že potrebuješ nejaký špeciálny nástroj alebo efekt, môžeš ho okamžite použiť. Snažíme sa, aby tu bola pohoda a zároveň sme veľmi efektívni.
.myslíš si, že na nahrávkach, ktoré tu vznikajú, toto štúdio počuť?
Určite. Každá miestnosť má svoj nenapodobiteľný zvuk. Za tie roky sme si vytvorili svojský prístup k nahrávaniu a to určite na albumoch, ktoré tu vznikali, počuť. Počuť to vo zvuku klavíra, sláčikov, bicích. Aj keď je to všetko veľmi flexibilné — niekedy vytvárame „malý“, uzavretý zvuk, inokedy „veľký“, otvorený. Miestnosť a štúdio tomu vždy vtlačia zvláštny charakter.
.v Greenhouse Studio vzniká hudba širokého záberu — od elektroniky cez gitarový rock až k jemnej akustickej hudbe. Je to výsledok ponuky a dopytu, alebo je táto otvorenosť tvojím cieľom?
Moje hudobné záujmy sú dosť rôznorodé. Keď som zakladal toto štúdio, chcel som byť pripravený na akúkoľvek situáciu, akúkoľvek kombináciu hudobníkov, rôzne spôsoby nahrávania. Na Islande je skoro nemožné špecializovať sa na jeden typ hudby, pretože miestna scéna je pomerne malá a veľmi otvorená — musíš byť pripravený na všetko.
.ako sa vyrovnávate s časovými a finančnými tlakmi, ktoré k nahrávacím štúdiám patria?
Niekedy prichádzajú kapely s pomerne naivnými predstavami o čase. Od samého začiatku sa im snažíme pomôcť. Vieme, koľko času zaberie angažovanie orchestra alebo nahrávanie dychovej sekcie. Dávame im na výber medzi viacerými možnosťami: ak chcete, aby na nahrávke bolo toľkoto muzikantov, potrebujete na to toľkoto času. Ak ich bude menej, stihneme to skôr... Trik je len v tom, že sa snažíme čo najviac urobiť bez toho, aby sme sa cítili tlačení časom. Na druhej strane som zistil, že pre mnohých je určitý stres a vedomie, že niečo treba dokončiť do určitého času pomerne zdravé a pomáha im to. Nie je dobré, keď sa niečo donekonečna preťahuje. Deadline je dôležitý.
.tvoje vydavateľstvo Bedroom Community je založené na priateľských vzťahoch, alebo na podobnom hudobnom vkuse?
Jedno aj druhé je veľmi dôležité. Vydavateľstvo vzniklo ako platforma pre mňa a pre ľudí, ktorých mám rád. Tu môžeme robiť hudbu spolu a tak ako nám vyhovuje. Blízke vzťahy medzi nami sú však predsa len najdôležitejšie. Každý z nás má svoj vlastný hudobný výraz. Nico Muhly je klasický skladateľ, Sam Amidon robí akustický folk, Ben Frost elektroniku. Všetci sa snažíme o čo najvyššiu kvalitu. Chceme, aby všetko, čo vyjde na našom labeli, reprezentovalo to najlepšie v rámci daného hudobného výrazu. Bedroom Community je tvorivý domov našich hudobných nápadov.
.ako vznikal tvoj album Ekvilíbrium?
Tie skladby neboli komponované pre album. Bolo to skôr zbieranie popri ceste. Keď prišiel čas na album, dával som dokopy nazbierané veci do jednotlivých modulov, tie som potom koncentroval do jednotlivých skladieb. Nakoniec som prizval zopár ďalších muzikantov a spevákov. Proces bol presne opačný, než keď vytváram albumy iných hudobníkov.
.bolo nahrávanie vlastného albumu jednorazovou záležitosťou?
Nie. Chcem nahrávať ďalšie.
.kedy vyjde najbližší?
V roku 2009 by mal vyjsť album mojej filmovej hudby. No a potom by som chcel urobiť aj vlastné pesničky.
.ako je možné, že na malom Islande je toľko veľa zaujímavej hudby?
Pre človeka, ktorý sa tu narodil, a tu robí hudbu, je takmer nemožné na túto otázku odpovedať. Za dôležité a pre Island špecifické považujem chuť miešať všetko dokopy. Vznikajú tak zaujímavé kombinácie. Ďalšia dôležitá vec je to, že na Islande nie je hudobný priemysel.
.to je dobre alebo zle?
Znamená to, že môžeš experimentovať a skúšať bez toho, aby si sa musel obávať o to, čo na to povie tvoje vydavateľstvo, či to prijme trh, či to bude úspešné. Nič z toho tu nemusíš brať do úvahy. Vzniká tak všeličo zaujímavé. Na druhej strane to vedie k lenivosti. Jednoducho sa poriadne nesnažíš. Veľmi ľahko získaš pozornosť. Dnes si založíš kapelu, zajtra sa o nej bude písať v novinách, o pár dní môžeš mať koncert a o mesiac vydáš cédečko. Rýchlo to vzniká, ale nemá to ani dlhé trvanie. No a, samozrejme, nejaký vplyv má aj počasie... (smiech)
Neviem, čo som vlastne čakal. Asi sofistikované technologické laboratórium plné bohémsky a dôležito vyzerajúcich technikov, asistentov a hlučných umelcov. V skutočnosti som našiel nenápadný dom vo vilovej štvrti na kraji Kopavóguru, vzdialený asi 15 minút cesty autom z centra Reykjavíku. Vládla tu pohoda, z útrob štúdia sa ozývali husle (nahrával tu práve kanadský huslista a spevák Owen Pallett, umeleckým menom Final Fantasy). Privítal ma Mio, zvukový inžinier štúdia, dali sme si kávu a debatovali o muzike a o ekonomickej kríze. „Muzikanti tu majú pokoj ako niekde na vidieku a zároveň majú k dispozícii všetko ako vo veľkom meste,“ vysvetľuje mi Mio tajomstvo atraktívnosti tohto vychyteného štúdia. Naozaj je to tak: dom je plný techniky, no napriek tomu je to miesto, kde sa dá bývať — všade sú koberce, pohodlné kreslá, veľké okná s islandsky divokým výhľadom na zasnežené hory. „Chceli sme, aby tu bolo čo najviac denného svetla — nemáme radi uzavretý priestor bez okien,“ hovorí Mio.
„Štúdio je vyhľadávané hlavne vďaka Valgeirovej povesti,“ skromne vraví Mio. Valgeir Sigurdsson, ináč Miov starší brat, je bez akéhokoľvek preháňania kľúčovou postavou súčasnej islandskej hudobnej scény. Programoval a mixoval napríklad albumy Vespertine a Medúlla od Björk, produkoval platňu The Letting Go od Bonnie „Prince“ Billyho či The Adventures of Ghosthorse and Stillborn od dua CocoRosie. Pred niekoľkými rokmi vytvoril vlastný label Bedroom Community, na ktorom okrem neho vydáva americký country hudobník Sam Amidon, elektronický experimentátor Ben Frost a skladateľ vážnej hudby Nico Muhly. V roku 2007 vydal Valgeir svoj prvý vlastný album Ekvilíbrium. Tvoria ho elektronikou podložené pesničky, ktoré spieva Bonnie „Prince“ Billy a Dawn McCarthy. Je to hudba, v ktorej sa stretávajú najlepšie prísady islandskej alternatívnej scény: nenápadný cit pre pesničku, krištalická priezračnosť zvukov, odvážne experimentovanie a prostá muzikalita.
Pri rozhovore s Valgeirom som si uvedomil, že jeho štúdio je presne také ako on — pokojné, neformálne, nenápadné, inšpirujúce...
.čím je Greenhouse Studio zvláštne?
Jednou z najdôležitejších vecí je to, ako sa tu spája domácka atmosféra a kvalita nástrojového a technologického vybavenia. Je tu úplne iné pracovné prostredie, než v ostatných štúdiách. Neformálne, dalo by sa povedať.
| Valgeir Sigurdsson / V roku 1971 narodený hudobný producent, zvukár, programátor a hudobník. Od šestnástich rokov pracuje v hudobných štúdiách, v roku 1997 spolu s bratom Miom založil Greenhouse Studio v Kopavógur na Islande. V roku 1998 vytvoril elektronické podklady k soundtracku filmu Larsa von Triera Tanečnica v tme. Hlavnú úlohu tu hrá a titulnú pesničku spieva Björk, s ktorou odvtedy spolupracuje na všetkých jej projektoch. Ako zvukový majster a producent spolupracoval s mnohými islandskými a svetovými kapelami vrátane múm, CocoRosie, Bonnieho „Prince“ Billyho, Kronos Quartetu, Kate Nash či Ane Brun. Skladá filmovú hudbu, v roku 2007 vydal na vlastnom labeli Bedroom Community svoj prvý album Ekvilíbrium. |
.muzikanti sa tu zrejme cítia ako doma...
Áno. Je to úplne prirodzené miesto na to, aby tu ľudia robili to, čo sem prišli urobiť, aby zároveň mali možnosť len tak sedieť a debatovať, alebo ísť sa prejsť niekde von. Chceme, aby to v muzikantoch aj v nás povzbudzovalo kreativitu. Na druhej strane je pre nás extrémne dôležité, aby všetko fungovalo aj z technologickej stránky. Nahrávať sa dá v každej miestnosti v dome, máme množstvo hudobných nástrojov a zariadení. Všetko je vždy pripravené — keď máš pocit, že potrebuješ nejaký špeciálny nástroj alebo efekt, môžeš ho okamžite použiť. Snažíme sa, aby tu bola pohoda a zároveň sme veľmi efektívni.
.myslíš si, že na nahrávkach, ktoré tu vznikajú, toto štúdio počuť?
Určite. Každá miestnosť má svoj nenapodobiteľný zvuk. Za tie roky sme si vytvorili svojský prístup k nahrávaniu a to určite na albumoch, ktoré tu vznikali, počuť. Počuť to vo zvuku klavíra, sláčikov, bicích. Aj keď je to všetko veľmi flexibilné — niekedy vytvárame „malý“, uzavretý zvuk, inokedy „veľký“, otvorený. Miestnosť a štúdio tomu vždy vtlačia zvláštny charakter.
.v Greenhouse Studio vzniká hudba širokého záberu — od elektroniky cez gitarový rock až k jemnej akustickej hudbe. Je to výsledok ponuky a dopytu, alebo je táto otvorenosť tvojím cieľom?
Moje hudobné záujmy sú dosť rôznorodé. Keď som zakladal toto štúdio, chcel som byť pripravený na akúkoľvek situáciu, akúkoľvek kombináciu hudobníkov, rôzne spôsoby nahrávania. Na Islande je skoro nemožné špecializovať sa na jeden typ hudby, pretože miestna scéna je pomerne malá a veľmi otvorená — musíš byť pripravený na všetko.
.ako sa vyrovnávate s časovými a finančnými tlakmi, ktoré k nahrávacím štúdiám patria?
Niekedy prichádzajú kapely s pomerne naivnými predstavami o čase. Od samého začiatku sa im snažíme pomôcť. Vieme, koľko času zaberie angažovanie orchestra alebo nahrávanie dychovej sekcie. Dávame im na výber medzi viacerými možnosťami: ak chcete, aby na nahrávke bolo toľkoto muzikantov, potrebujete na to toľkoto času. Ak ich bude menej, stihneme to skôr... Trik je len v tom, že sa snažíme čo najviac urobiť bez toho, aby sme sa cítili tlačení časom. Na druhej strane som zistil, že pre mnohých je určitý stres a vedomie, že niečo treba dokončiť do určitého času pomerne zdravé a pomáha im to. Nie je dobré, keď sa niečo donekonečna preťahuje. Deadline je dôležitý.
.tvoje vydavateľstvo Bedroom Community je založené na priateľských vzťahoch, alebo na podobnom hudobnom vkuse?
Jedno aj druhé je veľmi dôležité. Vydavateľstvo vzniklo ako platforma pre mňa a pre ľudí, ktorých mám rád. Tu môžeme robiť hudbu spolu a tak ako nám vyhovuje. Blízke vzťahy medzi nami sú však predsa len najdôležitejšie. Každý z nás má svoj vlastný hudobný výraz. Nico Muhly je klasický skladateľ, Sam Amidon robí akustický folk, Ben Frost elektroniku. Všetci sa snažíme o čo najvyššiu kvalitu. Chceme, aby všetko, čo vyjde na našom labeli, reprezentovalo to najlepšie v rámci daného hudobného výrazu. Bedroom Community je tvorivý domov našich hudobných nápadov.
.ako vznikal tvoj album Ekvilíbrium?
Tie skladby neboli komponované pre album. Bolo to skôr zbieranie popri ceste. Keď prišiel čas na album, dával som dokopy nazbierané veci do jednotlivých modulov, tie som potom koncentroval do jednotlivých skladieb. Nakoniec som prizval zopár ďalších muzikantov a spevákov. Proces bol presne opačný, než keď vytváram albumy iných hudobníkov.
.bolo nahrávanie vlastného albumu jednorazovou záležitosťou?
Nie. Chcem nahrávať ďalšie.
.kedy vyjde najbližší?
V roku 2009 by mal vyjsť album mojej filmovej hudby. No a potom by som chcel urobiť aj vlastné pesničky.
.ako je možné, že na malom Islande je toľko veľa zaujímavej hudby?
Pre človeka, ktorý sa tu narodil, a tu robí hudbu, je takmer nemožné na túto otázku odpovedať. Za dôležité a pre Island špecifické považujem chuť miešať všetko dokopy. Vznikajú tak zaujímavé kombinácie. Ďalšia dôležitá vec je to, že na Islande nie je hudobný priemysel.
.to je dobre alebo zle?
Znamená to, že môžeš experimentovať a skúšať bez toho, aby si sa musel obávať o to, čo na to povie tvoje vydavateľstvo, či to prijme trh, či to bude úspešné. Nič z toho tu nemusíš brať do úvahy. Vzniká tak všeličo zaujímavé. Na druhej strane to vedie k lenivosti. Jednoducho sa poriadne nesnažíš. Veľmi ľahko získaš pozornosť. Dnes si založíš kapelu, zajtra sa o nej bude písať v novinách, o pár dní môžeš mať koncert a o mesiac vydáš cédečko. Rýchlo to vzniká, ale nemá to ani dlhé trvanie. No a, samozrejme, nejaký vplyv má aj počasie... (smiech)
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.