Hádzanári sú jediným naším kolektívom v loptových hrách, ktorému sa v ére samostatného Slovenska podarilo dostať sa na svetový šampionát. A to je už čo povedať.
Celá chorvátska anabáza sa začala vlani v Leviciach, keď sa slovenským hádzanárom senzačným spôsobom podarilo vyradiť v play-off veľmi silný celok Slovinska, a tak sa zverencom trénera Zoltána Heistera otvorila cesta na vytúžené majstrovstvá sveta. Tie zverila
Medzinárodná hádzanárska federácia IHF do rúk Chorvátsku, ktoré je doslova a do písmena zasľúbenou krajinou tohto tradičného a príťažlivého olympijského športu.
Chorváti „rukomet“ milujú. Je jedným z najpopulárnejších športov v tejto športovej krajine (ďalšie dva sú, samozrejme, „košarka“ a „nogomet“). Už v Osijeku – dejisku základnej skupiny, v ktorej sa predstavili naši reprezentanti – som v centre mesta narazil na oplotený areál, v ktorom sa vedľa seba tlačilo päť hádzanárskych ihrísk, jeden basketbalový „plácok“ a okolo neho udržiavaná antuková dráha. Stožiare s umelým osvetlením boli samozrejmosťou. No paráda.
.základná skupina
Naši chlapci cestovali do Osijeku s jediným tajným snom – postúpiť odtiaľ do Záhrebu, to znamená do jednej z dvoch štvrťfinálových skupín. Ale to znamenalo skončiť v Osijeku spomedzi šiestich tímov na jednom z troch postupových miest.
„Najťažším duelom bol pre nás otvárací zápas s Argentínou,“ povedal najlepší strelec slovenskej reprezentácie a pravá spojka nemeckého bundesligového Melsungenu, Daniel Valo.
„Nevedeli sme prakticky čo od Juhoameričanov môžeme čakať, a preto sme sa dlho trápili. Bol to zároveň aj náš premiérový štart na takomto fóre, takže nohy aj ruky sme mali celé minúty akoby z olova. Až postupne sme sa toho všetkého striasli, ale boli sme radi, keď rozhodcovia odpískali koniec zápasu a my sme si mohli pripísať na konto historické prvé body.“ Duel sme napokon vyhrali s odretými ušami o dva góly.
Austrália, ktorá prišla do Chorvátska cez víťaznú kvalifikáciu s Cookovými ostrovmi a Novým Zélandom, bola len príjemným tréningovým partnerom a naložili sme jej 47-gólový prídel. Až po týchto viac-menej očakávaných víťazstvách prišiel rad na súperov, ako sa patrí.
Najskôr sme si zmerali sily s Maďarskom, ktoré patrí do svetovej elity a má veľmi kvalitnú domácu súťaž. Po slabom prvom polčase z našej strany sme cez prestávku zázračne ožili a tri sekundy pred záverečným klaksónom František Šulc senzačným podstrelom vyrovnal.
Nečakaný, ale poctivo vydretý bod mal pre našich chlapcov cenu zlata. Priznajme si, málokto s ním rátal. „Keďže sa mi v tomto dueli strelecky darilo a čo som vystrelil, to skončilo, najmä po prestávke, v bráne, trúfol som si zobrať zodpovednosť do vlastných rúk a aj na moje prekvapenie skončila lopta za chrbtom maďarského brankára,“ vracia sa k mimoriadne dôležitému gólu šťastný strelec, vyštudovaný právnik, ktorý si na chlebík zarába v nemeckom Düsseldorfe.
Ešte predtým sa však nešťastne zrazila naša opora číslo jeden – brankár Richard Štochl – s jedným z maďarských hráčov. Súper kolenom v plnej rýchlosti vrazil nášmu hráčovi do rebier. Veľká smola, ale stáva sa. Hocikde.
Súboj olympijského víťaza z Pekingu a dvojnásobného majstra sveta Francúzska s našou reprezentáciou sa skončil podľa očakávania. Vysokému favoritovi sme podľahli hladko o deväť gólov. Tam nebolo čo riešiť. Ale ten rozhodujúci zápas z hľadiska postupu do najlepšieho tucta šampionátu sme mali len pred sebou.
Rumunsko je krajina s mimoriadne bohatou hádzanárskou tradíciou, ktorá sa pýši štyrmi zlatými medailami z majstrovstiev sveta. Mená ako Moser, Gruia, Gunesch, Gatu, Pena či Birtalan pozná vari každý jeden labužník tohto dynamického športu. Ich nasledovníci začali vo veľkom štýle a našim trvalo, kým sa dostali do tých správnych obrátok. V druhom polčase opäť koncertovali a zásluhou kanonády Daniela Vala, ktorý nastúpil po vysokých horúčkach, sme súpera zložili na kolená a päťgólové víťazstvo malo pre Slovákov cenu zlata – z druhého miesta v skupine za víťazným Francúzskom si zabezpečilo postup do hlavnej alebo štvrťfinálovej fázy šampionátu.
Radosť na ihrisku, ale aj mimo neho nemala konca-kraja. V hľadisku supermodernej haly Gradski vrt sa tlačilo aj množstvo Slovákov žijúcich v okolitých dedinkách, ktorí síce mali na sebe šachovnicové bielo-červené chorvátske dresy, ale v rukách slovenské vlajky a v očiach neskrývanú radosť. Aj im patrí vďaka našich chlapcov za podporu, veľmi ju totiž potrebovali.
.štvrťfinálová skupina
„Je to skvelý úspech, že sme sa dostali až sem a chlapcom sa musím za to poďakovať,“ tešil sa z postupu tréner Zoltán Heister, ktorý má veľmi dobré skúsenosti s kadetmi a juniormi, lebo na mládežníckych európskych šampionátoch sa mu s chlapcami podarilo preraziť až medzi absolútnu elitu. A po rokoch pôstu zrazu aj medzi dospelými.
„V Záhrebe si už hádzanú môžeme užívať a baviť sa,“ tvrdil po jednom z tréningov v supermodernej „Zagreb arene“ pre 15 200 (!) divákov jeden z najlepších strelcov Ligy majstrov Martin Stráňovský – krídelník špičkového španielskeho mužstva Ademar Leon, ktorý robil prvé hádzanárske kroky v Nových Zámkoch.
A aj si ju užívali. Obávanú reprezentáciu Kórejskej republiky, ktorá je sedemnásobným majstrom Ázie a strieborná z olympiády 1988 v Soule, zdolali naši o tri góly, avšak vzápätí nato v žičlivom pekle natrieskanej haly už nestačili na hlavného ašpiranta na zlato, domáce Chorvátsko. Prehrali sme o šesť gólov. Národ sa bavil, spieval chorály a svojich miláčikov nechcel po zápase ani pustiť do kabín. Ušné bubienky išlo roztrhnúť, a to sa dá zažiť len a len v krajine milujúcej tento šport. Ako keby ste boli na brazílskej Maracane, len v inom športe. Zimomriavky na chrbte poznáte...
Rovnako ako Rumuni, tak aj Švédi sú štvornásobnými svetovými kráľmi v hádzanej a naši s nimi po neskutočnej dráme prehrali najtesnejším jednogólovým rozdielom. A pritom ten jediný gól by bol našich posunul do boja o konečné siedme miesto. Takto sme napokon skončili až na desiatom mieste, lebo v poslednom zápase s Nórskom sme na Škandinávcov jednoducho nestačili. Prehrali sme o sedem gólov a v podstate sme sa už rozsypali.
Možno to má na svedomí aj veľmi nešťastné a nečakané rozhodnutie trénera mužstva Zoltána Heistera rezignovať na svoju funkciu len niekoľko hodín pred posledným duelom. Napokon sa predsa len posadil na lavičku, no predtým sa už zrejme dostalo príliš veľa piesku do slovenského hádzanárskeho súkolia. A tak sa to všetko pekne vyvíjalo!
autor je redaktor Slovenského rozhlasu
Celá chorvátska anabáza sa začala vlani v Leviciach, keď sa slovenským hádzanárom senzačným spôsobom podarilo vyradiť v play-off veľmi silný celok Slovinska, a tak sa zverencom trénera Zoltána Heistera otvorila cesta na vytúžené majstrovstvá sveta. Tie zverila
Medzinárodná hádzanárska federácia IHF do rúk Chorvátsku, ktoré je doslova a do písmena zasľúbenou krajinou tohto tradičného a príťažlivého olympijského športu.
Chorváti „rukomet“ milujú. Je jedným z najpopulárnejších športov v tejto športovej krajine (ďalšie dva sú, samozrejme, „košarka“ a „nogomet“). Už v Osijeku – dejisku základnej skupiny, v ktorej sa predstavili naši reprezentanti – som v centre mesta narazil na oplotený areál, v ktorom sa vedľa seba tlačilo päť hádzanárskych ihrísk, jeden basketbalový „plácok“ a okolo neho udržiavaná antuková dráha. Stožiare s umelým osvetlením boli samozrejmosťou. No paráda.
.základná skupina
Naši chlapci cestovali do Osijeku s jediným tajným snom – postúpiť odtiaľ do Záhrebu, to znamená do jednej z dvoch štvrťfinálových skupín. Ale to znamenalo skončiť v Osijeku spomedzi šiestich tímov na jednom z troch postupových miest.
„Najťažším duelom bol pre nás otvárací zápas s Argentínou,“ povedal najlepší strelec slovenskej reprezentácie a pravá spojka nemeckého bundesligového Melsungenu, Daniel Valo.
„Nevedeli sme prakticky čo od Juhoameričanov môžeme čakať, a preto sme sa dlho trápili. Bol to zároveň aj náš premiérový štart na takomto fóre, takže nohy aj ruky sme mali celé minúty akoby z olova. Až postupne sme sa toho všetkého striasli, ale boli sme radi, keď rozhodcovia odpískali koniec zápasu a my sme si mohli pripísať na konto historické prvé body.“ Duel sme napokon vyhrali s odretými ušami o dva góly.
Austrália, ktorá prišla do Chorvátska cez víťaznú kvalifikáciu s Cookovými ostrovmi a Novým Zélandom, bola len príjemným tréningovým partnerom a naložili sme jej 47-gólový prídel. Až po týchto viac-menej očakávaných víťazstvách prišiel rad na súperov, ako sa patrí.
Najskôr sme si zmerali sily s Maďarskom, ktoré patrí do svetovej elity a má veľmi kvalitnú domácu súťaž. Po slabom prvom polčase z našej strany sme cez prestávku zázračne ožili a tri sekundy pred záverečným klaksónom František Šulc senzačným podstrelom vyrovnal.
Nečakaný, ale poctivo vydretý bod mal pre našich chlapcov cenu zlata. Priznajme si, málokto s ním rátal. „Keďže sa mi v tomto dueli strelecky darilo a čo som vystrelil, to skončilo, najmä po prestávke, v bráne, trúfol som si zobrať zodpovednosť do vlastných rúk a aj na moje prekvapenie skončila lopta za chrbtom maďarského brankára,“ vracia sa k mimoriadne dôležitému gólu šťastný strelec, vyštudovaný právnik, ktorý si na chlebík zarába v nemeckom Düsseldorfe.
Ešte predtým sa však nešťastne zrazila naša opora číslo jeden – brankár Richard Štochl – s jedným z maďarských hráčov. Súper kolenom v plnej rýchlosti vrazil nášmu hráčovi do rebier. Veľká smola, ale stáva sa. Hocikde.
Súboj olympijského víťaza z Pekingu a dvojnásobného majstra sveta Francúzska s našou reprezentáciou sa skončil podľa očakávania. Vysokému favoritovi sme podľahli hladko o deväť gólov. Tam nebolo čo riešiť. Ale ten rozhodujúci zápas z hľadiska postupu do najlepšieho tucta šampionátu sme mali len pred sebou.
Rumunsko je krajina s mimoriadne bohatou hádzanárskou tradíciou, ktorá sa pýši štyrmi zlatými medailami z majstrovstiev sveta. Mená ako Moser, Gruia, Gunesch, Gatu, Pena či Birtalan pozná vari každý jeden labužník tohto dynamického športu. Ich nasledovníci začali vo veľkom štýle a našim trvalo, kým sa dostali do tých správnych obrátok. V druhom polčase opäť koncertovali a zásluhou kanonády Daniela Vala, ktorý nastúpil po vysokých horúčkach, sme súpera zložili na kolená a päťgólové víťazstvo malo pre Slovákov cenu zlata – z druhého miesta v skupine za víťazným Francúzskom si zabezpečilo postup do hlavnej alebo štvrťfinálovej fázy šampionátu.
Radosť na ihrisku, ale aj mimo neho nemala konca-kraja. V hľadisku supermodernej haly Gradski vrt sa tlačilo aj množstvo Slovákov žijúcich v okolitých dedinkách, ktorí síce mali na sebe šachovnicové bielo-červené chorvátske dresy, ale v rukách slovenské vlajky a v očiach neskrývanú radosť. Aj im patrí vďaka našich chlapcov za podporu, veľmi ju totiž potrebovali.
.štvrťfinálová skupina
„Je to skvelý úspech, že sme sa dostali až sem a chlapcom sa musím za to poďakovať,“ tešil sa z postupu tréner Zoltán Heister, ktorý má veľmi dobré skúsenosti s kadetmi a juniormi, lebo na mládežníckych európskych šampionátoch sa mu s chlapcami podarilo preraziť až medzi absolútnu elitu. A po rokoch pôstu zrazu aj medzi dospelými.
„V Záhrebe si už hádzanú môžeme užívať a baviť sa,“ tvrdil po jednom z tréningov v supermodernej „Zagreb arene“ pre 15 200 (!) divákov jeden z najlepších strelcov Ligy majstrov Martin Stráňovský – krídelník špičkového španielskeho mužstva Ademar Leon, ktorý robil prvé hádzanárske kroky v Nových Zámkoch.
A aj si ju užívali. Obávanú reprezentáciu Kórejskej republiky, ktorá je sedemnásobným majstrom Ázie a strieborná z olympiády 1988 v Soule, zdolali naši o tri góly, avšak vzápätí nato v žičlivom pekle natrieskanej haly už nestačili na hlavného ašpiranta na zlato, domáce Chorvátsko. Prehrali sme o šesť gólov. Národ sa bavil, spieval chorály a svojich miláčikov nechcel po zápase ani pustiť do kabín. Ušné bubienky išlo roztrhnúť, a to sa dá zažiť len a len v krajine milujúcej tento šport. Ako keby ste boli na brazílskej Maracane, len v inom športe. Zimomriavky na chrbte poznáte...
Rovnako ako Rumuni, tak aj Švédi sú štvornásobnými svetovými kráľmi v hádzanej a naši s nimi po neskutočnej dráme prehrali najtesnejším jednogólovým rozdielom. A pritom ten jediný gól by bol našich posunul do boja o konečné siedme miesto. Takto sme napokon skončili až na desiatom mieste, lebo v poslednom zápase s Nórskom sme na Škandinávcov jednoducho nestačili. Prehrali sme o sedem gólov a v podstate sme sa už rozsypali.
Možno to má na svedomí aj veľmi nešťastné a nečakané rozhodnutie trénera mužstva Zoltána Heistera rezignovať na svoju funkciu len niekoľko hodín pred posledným duelom. Napokon sa predsa len posadil na lavičku, no predtým sa už zrejme dostalo príliš veľa piesku do slovenského hádzanárskeho súkolia. A tak sa to všetko pekne vyvíjalo!
autor je redaktor Slovenského rozhlasu
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.