„Naše doba sa propadá do takové temnoty, že se musíme vší silou snažit držet vzpomínky na světlo.“ Túto vetu vložil Salman Rushdie do úst Abdulláhovi, nadprirodzenými schopnosťami obdarovanému kašmírskemu moslimovi, ktorý ešte v slnečnom „raji“ prorokoval prichádzajúcu apokalypsu.
Mohlo by to byť motto celého románu Klaun Šalimar. Na jednej strane mýticky krásne spomienky na Kašmír, v ktorom spolu žijú všetky odtiene moslimov a hinduistov, na druhej vojna, vraždy a terorizmus. Priepasť medzi tým a azda aj pomyselný most ponad ňu vytvoril — v Rushdieho románe a možno aj v skutočnosti — príbeh lásky, zrady, statočnosti, beznádeje a pomsty.
Román, ktorý prekračuje kontinenty (odohráva sa v Kašmíre, Los Angeles, Štrasburgu a v Londýne) aj historické epochy (začína sa v nedávnej minulosti, vracia sa do mýtickej Indie, odskočí do dvoch svetových vojen, nejaký čas strávi s moslimskými teroristami a vráti sa do súčasnosti) je dvojpríbehom: zradená láska Šalimara a Búnyi zasiahne nemilosrdne veľvyslanca Maxa Olphusa a jeho dcéru Indiu, no zároveň sa v nej odrazí tragická história Kašmíru a zrodenie terorizmu.
Rushdieho (zatiaľ) predposledný román je košatý ako Deti polnoci a hlboký ako Hanba, no v niečom za najväčšími dielami fatvou prekliateho majstra zaostáva: je príliš didaktický. Ako keby magický a krásne porozprávaný príbeh iba ilustroval autorovu kľúčovú metaforu: terorizmus, ktorý nás vyhnal zo starého dobrého raja je motivovaný zradenou láskou moslima a hindky. Je to silná a zrejme aj pravdivá metafora — zlo skutočne vzniká zo zradenej lásky — len z románu trčí o kúsok viac než treba.
Toto však môžeme Rushdiemu vyčítať len preto, lebo nás „zhýčkal“ svojimi veľkými majsterštykmi. Klaun Šalimar je v skutočnosti úžasná kniha, virtuózne napísaná a Pavol Dominik so Zuzanou Mayerovou ju do češtiny výborne preložili. „Když India viděla, jak otec podléhá utopickým bludům, mýtu o možném zdokonalení člověka, poznala, že před sebou nemůže mít dlouhý život. Působil dojmem provazochodce, který sa snaží udržet balanc, přestože pod nohama už nemá provaz.“ Na svete nie je veľa spisovateľov, ktorí vedia rozprávať tak múdro a tak krásne zároveň.
Salman Rushdie: Klaun Šalimar, preklad Pavel Dominik, Zuzana Mayerová, Paseka, 2008
Mohlo by to byť motto celého románu Klaun Šalimar. Na jednej strane mýticky krásne spomienky na Kašmír, v ktorom spolu žijú všetky odtiene moslimov a hinduistov, na druhej vojna, vraždy a terorizmus. Priepasť medzi tým a azda aj pomyselný most ponad ňu vytvoril — v Rushdieho románe a možno aj v skutočnosti — príbeh lásky, zrady, statočnosti, beznádeje a pomsty.
Román, ktorý prekračuje kontinenty (odohráva sa v Kašmíre, Los Angeles, Štrasburgu a v Londýne) aj historické epochy (začína sa v nedávnej minulosti, vracia sa do mýtickej Indie, odskočí do dvoch svetových vojen, nejaký čas strávi s moslimskými teroristami a vráti sa do súčasnosti) je dvojpríbehom: zradená láska Šalimara a Búnyi zasiahne nemilosrdne veľvyslanca Maxa Olphusa a jeho dcéru Indiu, no zároveň sa v nej odrazí tragická história Kašmíru a zrodenie terorizmu.
Rushdieho (zatiaľ) predposledný román je košatý ako Deti polnoci a hlboký ako Hanba, no v niečom za najväčšími dielami fatvou prekliateho majstra zaostáva: je príliš didaktický. Ako keby magický a krásne porozprávaný príbeh iba ilustroval autorovu kľúčovú metaforu: terorizmus, ktorý nás vyhnal zo starého dobrého raja je motivovaný zradenou láskou moslima a hindky. Je to silná a zrejme aj pravdivá metafora — zlo skutočne vzniká zo zradenej lásky — len z románu trčí o kúsok viac než treba.
Toto však môžeme Rushdiemu vyčítať len preto, lebo nás „zhýčkal“ svojimi veľkými majsterštykmi. Klaun Šalimar je v skutočnosti úžasná kniha, virtuózne napísaná a Pavol Dominik so Zuzanou Mayerovou ju do češtiny výborne preložili. „Když India viděla, jak otec podléhá utopickým bludům, mýtu o možném zdokonalení člověka, poznala, že před sebou nemůže mít dlouhý život. Působil dojmem provazochodce, který sa snaží udržet balanc, přestože pod nohama už nemá provaz.“ Na svete nie je veľa spisovateľov, ktorí vedia rozprávať tak múdro a tak krásne zároveň.
Salman Rushdie: Klaun Šalimar, preklad Pavel Dominik, Zuzana Mayerová, Paseka, 2008
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.