„Viem, že vašej generácii, ktorá neverí na „ja“, ktorá si myslí, že „ja“ je iba spoločenským konštruktom, práve tak ako neveríte, že jestvujú spisovatelia, ale iba texty, ktoré sa píšu samy a môžu znamenať čokoľvek na svete, sa to všetko iste zdá veľmi naivné.“
Tieto slová vložil John Updike do úst Hope Chafetzovej, hrdinky jedného zo svojich posledných románov Hľadaj moju tvár. Vystihujú neschopnosť, či skôr neochotu veľkého spisovateľa, pristúpiť na módne hry so slovami, vlastné súčasnej salónnej, snobskej pseudoelite. John Updike bol totiž „naivným“ autorom, svedomitým spisovateľom starej školy. „Píšem vierou,“ staromódne sa svojho času vyjadril o tom, čo ho vedie k tvorbe. Nebol experimentátor ani inovátor. Písal americké romány, poviedky a básne. A napísal ich veľa (28 románov, 14 poviedkových a 9 basnických zbierok, plus 10 kníh esejí), medzi nimi veľa vynikajúcich („Králikovská“ séria, Kentaur či citovaná kniha Hľadaj moju tvár) a niekoľko mimoriadne úspešných (napríklad sfilmované Čarodejnice z Eastwicku). Písal svedomito. „Nestrávil život rozprávaním o písaní, sľubovaním, čo všetko napíše či chválením sa tým, čo napísal. A ani nehovoril iným, čo majú písať. On jednoducho písal. Každý deň, desiatky rokov. Bol to skutočný spisovateľ,“ povedala po jeho smrti anglická spisovateľka Zadie Smith.
John Updike sa narodil 8. marca 1932 v Pensylvánii do typickej americkej protestantskej rodiny. Vyštudoval angličtinu na Harvarde a výtvarné umenie na Oxforde. Okrem kníh písal pravidelne aj do časopisu New Yorker. Získal viacero ocenení, nie však Nobelovu cenu za literatúru. Zvláštnym ocenením jeho práce bolo účinkovanie v Simpsonovcoch.
John Updike navštívil v roku 1986 Prahu. Absolvoval prednášku na Karlovej univerzite, v kníhkupectve podpisoval knihy, no hlavne išiel na jednu návštevu a zasadil jeden strom. Navštívil zakázaných spisovateľov, ktorí sa stretli v byte Ivana Klímu (bol tam napríklad Havel, Vaculík či súčasný pražský rabín Karol SIdon), a potom pred sídlom (v tom čase už v podstate zakázanej) Jazzovej sekcie na Kačerove zasadil strom. Tou návštevou ukázal, že svet vie o československom disente, ten zasadený strom bol odkazom pre nás mladých ľudí, blúdiacich medzi hlučným punkom, moderným džezom a umeleckými avantgardami, ktorí sme sa so všetkých síl snažili komunizmus ignorovať. Neviem, či sa pán Updike niekedy dozvedel, ako veľmi nás to potešilo.
John Updike, svedomitý spisovateľ, spisovateľ so svedomím, zomrel 27. januára 2009 na následky rakoviny pľúc. Zostali romány, poviedky, eseje a básne. A ten strom na Kačerove.
Tieto slová vložil John Updike do úst Hope Chafetzovej, hrdinky jedného zo svojich posledných románov Hľadaj moju tvár. Vystihujú neschopnosť, či skôr neochotu veľkého spisovateľa, pristúpiť na módne hry so slovami, vlastné súčasnej salónnej, snobskej pseudoelite. John Updike bol totiž „naivným“ autorom, svedomitým spisovateľom starej školy. „Píšem vierou,“ staromódne sa svojho času vyjadril o tom, čo ho vedie k tvorbe. Nebol experimentátor ani inovátor. Písal americké romány, poviedky a básne. A napísal ich veľa (28 románov, 14 poviedkových a 9 basnických zbierok, plus 10 kníh esejí), medzi nimi veľa vynikajúcich („Králikovská“ séria, Kentaur či citovaná kniha Hľadaj moju tvár) a niekoľko mimoriadne úspešných (napríklad sfilmované Čarodejnice z Eastwicku). Písal svedomito. „Nestrávil život rozprávaním o písaní, sľubovaním, čo všetko napíše či chválením sa tým, čo napísal. A ani nehovoril iným, čo majú písať. On jednoducho písal. Každý deň, desiatky rokov. Bol to skutočný spisovateľ,“ povedala po jeho smrti anglická spisovateľka Zadie Smith.
John Updike sa narodil 8. marca 1932 v Pensylvánii do typickej americkej protestantskej rodiny. Vyštudoval angličtinu na Harvarde a výtvarné umenie na Oxforde. Okrem kníh písal pravidelne aj do časopisu New Yorker. Získal viacero ocenení, nie však Nobelovu cenu za literatúru. Zvláštnym ocenením jeho práce bolo účinkovanie v Simpsonovcoch.
John Updike navštívil v roku 1986 Prahu. Absolvoval prednášku na Karlovej univerzite, v kníhkupectve podpisoval knihy, no hlavne išiel na jednu návštevu a zasadil jeden strom. Navštívil zakázaných spisovateľov, ktorí sa stretli v byte Ivana Klímu (bol tam napríklad Havel, Vaculík či súčasný pražský rabín Karol SIdon), a potom pred sídlom (v tom čase už v podstate zakázanej) Jazzovej sekcie na Kačerove zasadil strom. Tou návštevou ukázal, že svet vie o československom disente, ten zasadený strom bol odkazom pre nás mladých ľudí, blúdiacich medzi hlučným punkom, moderným džezom a umeleckými avantgardami, ktorí sme sa so všetkých síl snažili komunizmus ignorovať. Neviem, či sa pán Updike niekedy dozvedel, ako veľmi nás to potešilo.
John Updike, svedomitý spisovateľ, spisovateľ so svedomím, zomrel 27. januára 2009 na následky rakoviny pľúc. Zostali romány, poviedky, eseje a básne. A ten strom na Kačerove.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.