Nedalo sa nevšimnúť, začala sa plesová sezóna. Z médií už vieme, čo mal kto na sebe, aj čo ho to stálo. Poznáme aj vyjadrenia módnej polície, kto urobil aký módny či spoločenský prehrešok.
Hádam iba .týždeň sa tým ešte nezaoberal, a tak sa to teraz pokúsim napraviť. Dozvedela som sa totiž životne dôležitú vec. Podľa vyjadrení módneho návrhára Borisa Hanečku pre Fun rádio sa vraj stáva, že páni si dajú farebného motýlika, aby ladili s plesovou róbou svojej dámy. To je však podľa neho veľké faux pas, pretože k smokingu patrí zásadne čierny motýlik a k fraku biely, veď je to, napokon, napísané aj na pozvánke. Ak chcú silou-mocou ladiť s honosnosťou dámskej róby frakom (white tie – pozor, „tie“ neznamená, že si treba dať kravatu) či smokingom (black tie), tak jedine farbou svojej šerpy alebo vreckovky. Výnimky sa dajú tolerovať jedine v prípade, že pán poruší tento plesový kódex naschvál.
Aby som to pre menej módne zbehlých či menej chápavých zhrnula, ak nedodržíte kódex z neznalosti, budete za „sedláka“, ak to isté urobíte naschvál, budete za odvážneho znalca. Ach, koľko je v tej vete životnej múdrosti! A ako veľa vypovedá o fungovaní spoločnosti.
Každá skupina má svoje nepísané pravidlá. Práve ich dodržiavaním a správnym aplikovaním sa členovia skupiny navzájom identifikujú. Kto sa chce do skupiny dostať, musí sa ich naučiť. Tolerované sú len začiatočnícke chyby, ktoré sa už nebudú opakovať či občasné experimenty tých najvyberanejších znalcov. Z pohľadu zvonku to nemusí byť rozoznateľné, zvnútra je však všetko jasné.
Možno sa niekomu zdajú pravidlá slušného správania a obliekania trápne a nemoderné, v časoch krízy možno aj neprístojné. Ja si však myslím, že existencia a dodržiavanie nepísaných pravidiel sú pre zdravie a úspech spoločenstva dôležitejšie ako pravidlá písané a represívne vynucované. Je celkom jedno, že v tomto modelovom prípade s motýlikom ide len o drahé handry. Od správnej formy je len krôčik k správnemu obsahu.
Hádam iba .týždeň sa tým ešte nezaoberal, a tak sa to teraz pokúsim napraviť. Dozvedela som sa totiž životne dôležitú vec. Podľa vyjadrení módneho návrhára Borisa Hanečku pre Fun rádio sa vraj stáva, že páni si dajú farebného motýlika, aby ladili s plesovou róbou svojej dámy. To je však podľa neho veľké faux pas, pretože k smokingu patrí zásadne čierny motýlik a k fraku biely, veď je to, napokon, napísané aj na pozvánke. Ak chcú silou-mocou ladiť s honosnosťou dámskej róby frakom (white tie – pozor, „tie“ neznamená, že si treba dať kravatu) či smokingom (black tie), tak jedine farbou svojej šerpy alebo vreckovky. Výnimky sa dajú tolerovať jedine v prípade, že pán poruší tento plesový kódex naschvál.
Aby som to pre menej módne zbehlých či menej chápavých zhrnula, ak nedodržíte kódex z neznalosti, budete za „sedláka“, ak to isté urobíte naschvál, budete za odvážneho znalca. Ach, koľko je v tej vete životnej múdrosti! A ako veľa vypovedá o fungovaní spoločnosti.
Každá skupina má svoje nepísané pravidlá. Práve ich dodržiavaním a správnym aplikovaním sa členovia skupiny navzájom identifikujú. Kto sa chce do skupiny dostať, musí sa ich naučiť. Tolerované sú len začiatočnícke chyby, ktoré sa už nebudú opakovať či občasné experimenty tých najvyberanejších znalcov. Z pohľadu zvonku to nemusí byť rozoznateľné, zvnútra je však všetko jasné.
Možno sa niekomu zdajú pravidlá slušného správania a obliekania trápne a nemoderné, v časoch krízy možno aj neprístojné. Ja si však myslím, že existencia a dodržiavanie nepísaných pravidiel sú pre zdravie a úspech spoločenstva dôležitejšie ako pravidlá písané a represívne vynucované. Je celkom jedno, že v tomto modelovom prípade s motýlikom ide len o drahé handry. Od správnej formy je len krôčik k správnemu obsahu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.