Bolo už hodinu po oznámenom začiatku tlačovej konferencie, a stále sa nič nedialo. To mohlo znamenať dve veci: buď sa nedarí dospieť k dohode a prebieha posledný pokus o záchranu summitu Nabucco pred krachom, alebo je, naopak, neplánovane o čom rokovať a premiéri na tlačovke ohlásia nejakú bombu.
V skupinkách novinárov z polovice Európy boli zastúpení priaznivci jedného a druhého variantu zhruba pol na pol. Časť si krátila dlhú chvíľu bezcieľnymi potulkami po chodbách plných zlata a ornamentov v predsieňach maďarského parlamentu alebo dohadovaním, či je svätoštefanská koruna pod kupolou, ustavične strážená jedným členom ochranky, pravá, alebo je to skvele vypracovaná kópia.
.konkrétne termíny aj peniaze
Prvým náznakom, že bude aspoň tlačová konferencia, ak už aj nie dohoda, boli vojaci v zelených uniformách čestnej jednotky, ktorí sa v podperených klobúčikoch vyhrnuli z bočnej chodby a s vytasenými šabľami sa zoradili na širokom schodisku, čo vedie od hlavného vchodu. Premiéri, prezidenti, eurokomisári a ministri doobedovali, podávala sa káva a koňak a po ďalšej štvrťhodine sa dobrá stovka novinárov nakoniec dočkala.
„Projekt Nabucco sme dostali z mŕtveho bodu,“ začal hostiteľ summitu, maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Veľmi optimisticky to neznelo a kolega z jednej svetovej tlačovej agentúry len sklamane pokrútil hlavou a odložil pero. Ale po chvíli si predsa len začal zapisovať.
Gyurcsány, český premiér a do júla aj šéf EÚ Mirek Topolánek, eurokomisár pre energetiku z Lotyšska Andris Piebalgs a šéf konzorcia európskych plynárenských firiem, ktoré majú 3 300 kilometrov dlhý plynovod zo strednej Ázie do Európy postaviť, oznámili tvrdé termíny, konkrétne sumy a postavili sa za plynovod tak jednoznačne, ako to od roku 2002 zatiaľ nikto neurobil.
Tie termíny, ktoré oznámili Gyurcsány aj Piebalgs, už nie sú v rokoch, ale v týždňoch a mesiacoch. „Do konca marca budú podpísané všetky nutné dohody, aby sa stihlo všetko pripraviť na májový summit Východného partnerstva v Prahe,“ povedal Piebalgs. „Nastal čas. Túto jar musia byť prípravy na stavbu plynovodu ukončené,“ dodal eurokomisár. Maďarský premiér rovno vyhlásil, že Európska únia musí na Nabucca hneď vyčleniť dvesto až tristo miliónov eur a do budúcnosti najmenej dve miliardy (čo je asi štvrtina hodnoty celého projektu). „Opakoval som to pánu komisárovi počas celého obeda. Chudák, veľmi sa nenajedol,“ usmieval sa maďarský premiér.
Topolánek bol ešte dôraznejší a v Budapešti urobil z rozjazdu Nabucca osobný záväzok – teda záväzok predsedajúcej hlavy Európskej únie. „Nabucco nie je len projekt ekonomický, ale aj politický. Ide v ňom o našu nezávislosť, a teda slobodu,“ povedal Topolánek v Budapešti už niekoľkýkrát. „Projekt Nabucco je testom európskej integrácie. Spoločná energetická politika je pre Európsku úniu absolútna nevyhnutnosť. Nabucco bude úspešný, len ak sa pre Európsku úniu stane absolútnou prioritou.“
A k požadovaným miliardám pridal argument, ktorému môže ťažko niekto odporovať: „Suma na vybudovanie Nabucca sa niekomu môže zdať vysoká. Ale len do chvíle, kým európske štáty spočítajú straty z trojtýždenného prerušenia dodávok z Ruska. Potom sa ukáže, že náklady na Nabucca sa vrátia nie za desiatky rokov, ale za niekoľko mesiacov,“ povedal Topolánek. „Kríza okolo dodávok z Ruska cez Ukrajinu vytvorila tlak na výstavbu ruských plynovodov Nord Stream a South Stream,“ doložil. „Nabucco sa preto musí začať stavať čo najskôr.“
.plyn z Iránu
Od roku 2002, keď bol oznámený začiatok projektu, sa Nabucco stal takmer mýtom. Konzorcium plynárskych spoločností nemeckého RWE, rakúskeho ÖMV, maďarského MOL, rumunského Transgazu, Bulharského energetického holdingu a tureckého BOTAS-u, ktoré sú zastúpené rovnakým dielom, pôvodne plánovalo výstavbu Nabucca z úplne iného dôvodu, o akom sa uvažuje dnes. Nemal slúžiť na dopravu plynu z postsovietskej strednej Ázie, ale na prepravu plynu z Iránu, ktorý má jedny z najväčších a najmenej využívaných zásob tejto suroviny na svete. Dohoda, podpísaná v júni roku 2002 v Istanbule, je však už omnoho sľubnejšia, keď sa v nej konštatuje „zámer vystavať nový plynovod spájajúci významné ložiská na Blízkom východe, v Egypte a oblasti Kaspického mora s Rakúskom“. Od začiatku sa počítalo s tým, že väčšinu prostriedkov na výstavbu plynovodu (asi 70 percent) získa konzorcium z úverov a tretinu budú financovať zúčastnené firmy.
Úvahy o projekte Nabucco zamrzli vo chvíli, keď Irán začal rozvíjať svoj jadrový program, ktorý má, podľa všetkého, za cieľ vybudovať technológiu nutnú na výrobu atómových zbraní, a keď Západ na teheránsky režim uvalil sankcie. Vtedy sa plány plynovodu stali len zdrapom papiera, lebo nebolo plynu, ktorý by ročnú kapacitu 30 miliárd kubíkov (to je asi jedna desatina spotreby plynu v celej EÚ) naplnil.
.bude, ale bez Slovenska
Nádeje na ukončenie krízy vzťahov s Iránom sa nenaplnili a oživenie plánov projektu Nabucco priniesol až rozvoj ťažby ropy a zemného plynu v Azerbajdžane a predovšetkým v stredoázijskom Turkménsku. Tamojšie novoobjavené ložiská sú v súčasnosti jednými z najväčších na svete a umožňujú, aby tento štát súčasne dodával tak Rusku, ako aj Číne, a ešte z väčšej časti naplnil aj kapacitu Nabucca. V apríli 2008 uzavrela komisárka EÚ pre vonkajšie vzťahy, Rakúšanka Benita Ferrero-Waldnerová, v Turkménsku prvú konkrétnu dohodu o dodávkach plynu do potrubia Nabucco, a to v množstve 10 miliárd kubíkov ročne. O napojenie na Nabucco má záujem aj iracká vláda a Irak so svojimi obrovskými zásobami môže byť v prípade upokojenia tamojšej bezpečnostnej situácie veľmi zásadným dodávateľom.
Projekt Nabucco má aj podporu Spojených štátov, pod patronátom ktorých začal v roku 2006 prevádzku komerčne veľmi úspešný ropovod z Baku cez Tbilisi do Ceyhanu (azerbajdžanská ropa napríklad vďaka nemu pokrýva aj 25 percent spotreby Česka) a plynovod do Gruzínska a Turecka (Tbilisi je vďaka nemu nezávislé od Ruska).
Nabucco je zaujímavý aj komerčne – lebo Rusko predáva do západnej Európy plyn z Turkménska za štvornásobok ceny, za ktorú ho nakupuje, ale je zásadne dôležitý aj politicky, pretože ukončuje faktický monopol Moskvy na dodávky plynu do postkomunistickej východnej Európy. Posledná pupočná šnúra s Moskvou sa trhá.
Ale nie pre každého. V Budapešti bola na premiérskej, prezidentskej či najmenej ministerskej úrovni prítomná celá stredovýchodná Európa – spolu s Tureckom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Turkménskom. Slovensko však do sto kilometrov vzdialenej Budapešti neposlalo ani námestníka ministra. Je dôležité pýtať sa Roberta Fica prečo?
Iba deň po budapeštianskom summite odsúhlasila Európska komisia pre Nabucco 250 miliónov eur, najviac zo všetkých infraštruktúrnych projektov EÚ. Projekt Nabucco sa teda definitívne rozbehol. Ale bez Slovenska.
Luboš Palata je redaktor Lidových novín
Radek Palata je publicista, špecializuje sa na Kaukaz a Stredný východ
V skupinkách novinárov z polovice Európy boli zastúpení priaznivci jedného a druhého variantu zhruba pol na pol. Časť si krátila dlhú chvíľu bezcieľnymi potulkami po chodbách plných zlata a ornamentov v predsieňach maďarského parlamentu alebo dohadovaním, či je svätoštefanská koruna pod kupolou, ustavične strážená jedným členom ochranky, pravá, alebo je to skvele vypracovaná kópia.
.konkrétne termíny aj peniaze
Prvým náznakom, že bude aspoň tlačová konferencia, ak už aj nie dohoda, boli vojaci v zelených uniformách čestnej jednotky, ktorí sa v podperených klobúčikoch vyhrnuli z bočnej chodby a s vytasenými šabľami sa zoradili na širokom schodisku, čo vedie od hlavného vchodu. Premiéri, prezidenti, eurokomisári a ministri doobedovali, podávala sa káva a koňak a po ďalšej štvrťhodine sa dobrá stovka novinárov nakoniec dočkala.
„Projekt Nabucco sme dostali z mŕtveho bodu,“ začal hostiteľ summitu, maďarský premiér Ferenc Gyurcsány. Veľmi optimisticky to neznelo a kolega z jednej svetovej tlačovej agentúry len sklamane pokrútil hlavou a odložil pero. Ale po chvíli si predsa len začal zapisovať.
Gyurcsány, český premiér a do júla aj šéf EÚ Mirek Topolánek, eurokomisár pre energetiku z Lotyšska Andris Piebalgs a šéf konzorcia európskych plynárenských firiem, ktoré majú 3 300 kilometrov dlhý plynovod zo strednej Ázie do Európy postaviť, oznámili tvrdé termíny, konkrétne sumy a postavili sa za plynovod tak jednoznačne, ako to od roku 2002 zatiaľ nikto neurobil.
Tie termíny, ktoré oznámili Gyurcsány aj Piebalgs, už nie sú v rokoch, ale v týždňoch a mesiacoch. „Do konca marca budú podpísané všetky nutné dohody, aby sa stihlo všetko pripraviť na májový summit Východného partnerstva v Prahe,“ povedal Piebalgs. „Nastal čas. Túto jar musia byť prípravy na stavbu plynovodu ukončené,“ dodal eurokomisár. Maďarský premiér rovno vyhlásil, že Európska únia musí na Nabucca hneď vyčleniť dvesto až tristo miliónov eur a do budúcnosti najmenej dve miliardy (čo je asi štvrtina hodnoty celého projektu). „Opakoval som to pánu komisárovi počas celého obeda. Chudák, veľmi sa nenajedol,“ usmieval sa maďarský premiér.
Topolánek bol ešte dôraznejší a v Budapešti urobil z rozjazdu Nabucca osobný záväzok – teda záväzok predsedajúcej hlavy Európskej únie. „Nabucco nie je len projekt ekonomický, ale aj politický. Ide v ňom o našu nezávislosť, a teda slobodu,“ povedal Topolánek v Budapešti už niekoľkýkrát. „Projekt Nabucco je testom európskej integrácie. Spoločná energetická politika je pre Európsku úniu absolútna nevyhnutnosť. Nabucco bude úspešný, len ak sa pre Európsku úniu stane absolútnou prioritou.“
A k požadovaným miliardám pridal argument, ktorému môže ťažko niekto odporovať: „Suma na vybudovanie Nabucca sa niekomu môže zdať vysoká. Ale len do chvíle, kým európske štáty spočítajú straty z trojtýždenného prerušenia dodávok z Ruska. Potom sa ukáže, že náklady na Nabucca sa vrátia nie za desiatky rokov, ale za niekoľko mesiacov,“ povedal Topolánek. „Kríza okolo dodávok z Ruska cez Ukrajinu vytvorila tlak na výstavbu ruských plynovodov Nord Stream a South Stream,“ doložil. „Nabucco sa preto musí začať stavať čo najskôr.“
.plyn z Iránu
Od roku 2002, keď bol oznámený začiatok projektu, sa Nabucco stal takmer mýtom. Konzorcium plynárskych spoločností nemeckého RWE, rakúskeho ÖMV, maďarského MOL, rumunského Transgazu, Bulharského energetického holdingu a tureckého BOTAS-u, ktoré sú zastúpené rovnakým dielom, pôvodne plánovalo výstavbu Nabucca z úplne iného dôvodu, o akom sa uvažuje dnes. Nemal slúžiť na dopravu plynu z postsovietskej strednej Ázie, ale na prepravu plynu z Iránu, ktorý má jedny z najväčších a najmenej využívaných zásob tejto suroviny na svete. Dohoda, podpísaná v júni roku 2002 v Istanbule, je však už omnoho sľubnejšia, keď sa v nej konštatuje „zámer vystavať nový plynovod spájajúci významné ložiská na Blízkom východe, v Egypte a oblasti Kaspického mora s Rakúskom“. Od začiatku sa počítalo s tým, že väčšinu prostriedkov na výstavbu plynovodu (asi 70 percent) získa konzorcium z úverov a tretinu budú financovať zúčastnené firmy.
Úvahy o projekte Nabucco zamrzli vo chvíli, keď Irán začal rozvíjať svoj jadrový program, ktorý má, podľa všetkého, za cieľ vybudovať technológiu nutnú na výrobu atómových zbraní, a keď Západ na teheránsky režim uvalil sankcie. Vtedy sa plány plynovodu stali len zdrapom papiera, lebo nebolo plynu, ktorý by ročnú kapacitu 30 miliárd kubíkov (to je asi jedna desatina spotreby plynu v celej EÚ) naplnil.
.bude, ale bez Slovenska
Nádeje na ukončenie krízy vzťahov s Iránom sa nenaplnili a oživenie plánov projektu Nabucco priniesol až rozvoj ťažby ropy a zemného plynu v Azerbajdžane a predovšetkým v stredoázijskom Turkménsku. Tamojšie novoobjavené ložiská sú v súčasnosti jednými z najväčších na svete a umožňujú, aby tento štát súčasne dodával tak Rusku, ako aj Číne, a ešte z väčšej časti naplnil aj kapacitu Nabucca. V apríli 2008 uzavrela komisárka EÚ pre vonkajšie vzťahy, Rakúšanka Benita Ferrero-Waldnerová, v Turkménsku prvú konkrétnu dohodu o dodávkach plynu do potrubia Nabucco, a to v množstve 10 miliárd kubíkov ročne. O napojenie na Nabucco má záujem aj iracká vláda a Irak so svojimi obrovskými zásobami môže byť v prípade upokojenia tamojšej bezpečnostnej situácie veľmi zásadným dodávateľom.
Projekt Nabucco má aj podporu Spojených štátov, pod patronátom ktorých začal v roku 2006 prevádzku komerčne veľmi úspešný ropovod z Baku cez Tbilisi do Ceyhanu (azerbajdžanská ropa napríklad vďaka nemu pokrýva aj 25 percent spotreby Česka) a plynovod do Gruzínska a Turecka (Tbilisi je vďaka nemu nezávislé od Ruska).
Nabucco je zaujímavý aj komerčne – lebo Rusko predáva do západnej Európy plyn z Turkménska za štvornásobok ceny, za ktorú ho nakupuje, ale je zásadne dôležitý aj politicky, pretože ukončuje faktický monopol Moskvy na dodávky plynu do postkomunistickej východnej Európy. Posledná pupočná šnúra s Moskvou sa trhá.
Ale nie pre každého. V Budapešti bola na premiérskej, prezidentskej či najmenej ministerskej úrovni prítomná celá stredovýchodná Európa – spolu s Tureckom, Azerbajdžanom, Gruzínskom a Turkménskom. Slovensko však do sto kilometrov vzdialenej Budapešti neposlalo ani námestníka ministra. Je dôležité pýtať sa Roberta Fica prečo?
Iba deň po budapeštianskom summite odsúhlasila Európska komisia pre Nabucco 250 miliónov eur, najviac zo všetkých infraštruktúrnych projektov EÚ. Projekt Nabucco sa teda definitívne rozbehol. Ale bez Slovenska.
Luboš Palata je redaktor Lidových novín
Radek Palata je publicista, špecializuje sa na Kaukaz a Stredný východ
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.