V našej ankete sme sa viacerých ľudí spýtali, čo pre nich znamená pojem dobrá škola.
Miroslav Beblavý, predseda Správnej rady Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Keď sa hovorí na Slovensku o dobrých školách, väčšinou sa myslia rôzne elitné zariadenia – ministerstvo školstva ich chce najnovšie aj oficiálne vyberať. Mať výberové základné školy či gymnáziá je príjemné (najmä pre tých, ktorí sa na ne dostanú), ich elitnosť však nie je skutočným overením kvality. Škola, ktorá si dokáže dobre vybrať žiakov, môže byť dobrá, ale nemusí – už vstupy (žiaci) garantujú výsledok. Dobrá škola je určite tá, ktorá dokáže nielen z najpripravenejších, ale zo všetkých detí vyburcovať to najlepšie. V New York Times možno občas čítať o inovatívnych školách, ktoré aj v najchudobnejšom gete dokážu produkovať študentov Harvardu. U nás školy v takýchto lokalitách len garantujú nezamestnaných tínedžerov bez maturity. Keď nájdeme takú, ktorá aj v Hermanovciach vychová budúcich právnikov, architektov a lekárov, pôjdem sa tam pozrieť – budem si totiž istý, že ide naozaj o dobrú školu.
Tatiana Rosová, expertka SDKÚ pre školstvo
V dobrej škole je atmosféra dôvery a tvorivosti. Učia v nej tí, ktorí sa učiteľmi túžili stať amajú na to talent. Dobrá škola ich motivuje, aby chceli učiteľmi ostať. Vytvára pre nich priestor na vzdelávanie vrátane stáží a na vzájomné odovzdávanie skúseností. Podporuje samostatnosť a inovatívnosť, aby učitelia neboli vykonávateľmi príkazov a interpretmi učebníc. V hodnotení učiteľov je v dobrej škole na prvom mieste individuálny prínos, nie roky praxe a hodiny odsedené na školeniach. Prioritou dobrej školy nie je učiť predmety, ale učiť deti; cieľom a výsledkom nie je prebraté učivo, ale vedomosti a schopnosť použiť ich v živote. Dobrá škola vytvára priestor nielen na vzdelávanie, ale aj na rozvoj talentu a nadania prostredníctvom športu, umenia či krúžkov. Zapojenie dieťaťa do takých aktivít zvyšuje jeho šancu na úspech v samotnom vzdelávaní. A dobrá škola dáva šancu všetkým deťom, bez ohľadu na prostredie, z ktorého pochádzajú, a na ich vlohy.
Zuzana Petková, redaktorka denníka Pravda
Opak tej, do ktorej som chodila. Pamätám si na svoju školu ako na inštitúciu, ktorá formovala deti do sivého priemeru. Nedovoľovala čítať iné knihy ako tie, ktoré opečiatkovala cenzúra. Pri bráne stála fúzatá školníčka, ktorá dozerala, čimajú deti prezuvky so svetlou podrážkou, aby nenechávali na parketách šmuhy. Lebo to bolo dôležité — nezničiť v triede podlahu. Bohužiaľ, mnohé školy sa dnes podobajú na tú moju spred dvadsiatich rokov. A takzvaná školská reforma tento stav iba konzervuje. Zase máme učebnice podľa štátnej doktríny a vysvedčenia, ktoré škatuľkujú v stupnici od 1 do 5. Dobrá škola je taká, ktorá objaví v každom žiakovi talent a rozvíja ho. Neučí fakty, ale ponúkne spôsob, ako ich objaviť. Rešpektuje iný názor, podporuje diskusiu. Umožní rodičom, aby sa podieľali na vzdelávaní, napríklad účasťou na otvorených hodinách. Naučí deti spolupracovať, riešiť problémy v skupinách. Je otvorená učebným textom a všetkým kanálom, cez ktoré sa dajú získať informácie. Je to škola, ktorej riaditeľom by asi nemohol byť minister školstva Ján Mikolaj.
Elena Akácsová, publicistka
V názoroch na školu mi konvenujú pedagogické prúdy, ktoré ju chápu ako konzervatívnu ustanovizeň, ako nástroj spoločnosti na iniciáciu budúcich členov, kde sa deti naučia v zhustenej forme celú múdrosť a kultúru predkov. Aj keď väčšinu poznatkov v živote prakticky nevyužijú, budú svetu lepšie rozumieť. Nie som zástancom alternatívnych a hravých prístupov k učeniu, myslím si, že väčšinu dôležitých vecí sa človek musí aj tak prácne nadrilovať. Zdá sa mi smiešna predstava, že dieťa sa nemá preťažovať, že väčšinu informácií si aj tak vygoogli, stačí, keď sa naučí hľadať. Ak však nevie, čo má hľadať, že niečo také vôbec existuje, keď nepozná súvislosti, nikdy nič poriadne nenájde a už vôbec nebude vedieť rozpoznať hlúposti a klamstvá od kvalitných informácií. Som odporcom všelijakých výchov, spĺňajúcich aktuálnu objednávku, od environmentálnej po etickú vrátane náboženstva. Formovanie názorov považujem za výsostnú kompetenciu rodičov a tiež jednotlivých učiteľov, hoc imatematikárov. Závisí od sily ich osobnosti.
Peter Osuský, prorektor Univerzity Komenského pre zahraničné vzťahy
Chodil som do dobrých škôl – za najhlbšieho socializmu. Školu, našťastie, nerobia zlou povinné skupinové zhromaždenia pionierskej organizácie, agitujúce nástenky, ba ani výkresy na hodine kreslenia na tému „Víťazný február“. Školu robia učitelia a na tých som mal šťastie. Učil ma docent Hrabovský, ktorý smel za boľševika učiť latinský jazyk na strednej všeobecnovzdelávacej škole. Očakávali náš záujem, i keď sa ho, samozrejme, dočkali len niekedy a oceňovali ho. Ako od vekov každý normálny učiteľ – reformovaný či nereformovaný. Toho Tajovského, ktorého milujem, sme museli čítať a tie latinské slovíčka i konjugácie s deklináciami „memorovať“, lebo praktického využitia v učenej debate nebolo – a predsa – neubudlo zo mňa, naopak. Na internete totiž nebolo nič – ak si chcel obstáť, musel simať v hlave. Okamžite, na mieste, „z luftu“. Dobrá škola ťa naleje vedomosťami, hoc i namemorovanými. Ani tie nie sú prašivé, prašivá je len ich absencia. Naučí ťa chápať, že ich treba stále dolievať. Už tam máš pochopiť, že to stojí za to. Že výkon sa odmeňuje a že môžeš a máš stúpať. Tí moji učitelia reformu nepotrebovali.
Miroslav Beblavý, predseda Správnej rady Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.
Keď sa hovorí na Slovensku o dobrých školách, väčšinou sa myslia rôzne elitné zariadenia – ministerstvo školstva ich chce najnovšie aj oficiálne vyberať. Mať výberové základné školy či gymnáziá je príjemné (najmä pre tých, ktorí sa na ne dostanú), ich elitnosť však nie je skutočným overením kvality. Škola, ktorá si dokáže dobre vybrať žiakov, môže byť dobrá, ale nemusí – už vstupy (žiaci) garantujú výsledok. Dobrá škola je určite tá, ktorá dokáže nielen z najpripravenejších, ale zo všetkých detí vyburcovať to najlepšie. V New York Times možno občas čítať o inovatívnych školách, ktoré aj v najchudobnejšom gete dokážu produkovať študentov Harvardu. U nás školy v takýchto lokalitách len garantujú nezamestnaných tínedžerov bez maturity. Keď nájdeme takú, ktorá aj v Hermanovciach vychová budúcich právnikov, architektov a lekárov, pôjdem sa tam pozrieť – budem si totiž istý, že ide naozaj o dobrú školu.
Tatiana Rosová, expertka SDKÚ pre školstvo
V dobrej škole je atmosféra dôvery a tvorivosti. Učia v nej tí, ktorí sa učiteľmi túžili stať amajú na to talent. Dobrá škola ich motivuje, aby chceli učiteľmi ostať. Vytvára pre nich priestor na vzdelávanie vrátane stáží a na vzájomné odovzdávanie skúseností. Podporuje samostatnosť a inovatívnosť, aby učitelia neboli vykonávateľmi príkazov a interpretmi učebníc. V hodnotení učiteľov je v dobrej škole na prvom mieste individuálny prínos, nie roky praxe a hodiny odsedené na školeniach. Prioritou dobrej školy nie je učiť predmety, ale učiť deti; cieľom a výsledkom nie je prebraté učivo, ale vedomosti a schopnosť použiť ich v živote. Dobrá škola vytvára priestor nielen na vzdelávanie, ale aj na rozvoj talentu a nadania prostredníctvom športu, umenia či krúžkov. Zapojenie dieťaťa do takých aktivít zvyšuje jeho šancu na úspech v samotnom vzdelávaní. A dobrá škola dáva šancu všetkým deťom, bez ohľadu na prostredie, z ktorého pochádzajú, a na ich vlohy.
Zuzana Petková, redaktorka denníka Pravda
Opak tej, do ktorej som chodila. Pamätám si na svoju školu ako na inštitúciu, ktorá formovala deti do sivého priemeru. Nedovoľovala čítať iné knihy ako tie, ktoré opečiatkovala cenzúra. Pri bráne stála fúzatá školníčka, ktorá dozerala, čimajú deti prezuvky so svetlou podrážkou, aby nenechávali na parketách šmuhy. Lebo to bolo dôležité — nezničiť v triede podlahu. Bohužiaľ, mnohé školy sa dnes podobajú na tú moju spred dvadsiatich rokov. A takzvaná školská reforma tento stav iba konzervuje. Zase máme učebnice podľa štátnej doktríny a vysvedčenia, ktoré škatuľkujú v stupnici od 1 do 5. Dobrá škola je taká, ktorá objaví v každom žiakovi talent a rozvíja ho. Neučí fakty, ale ponúkne spôsob, ako ich objaviť. Rešpektuje iný názor, podporuje diskusiu. Umožní rodičom, aby sa podieľali na vzdelávaní, napríklad účasťou na otvorených hodinách. Naučí deti spolupracovať, riešiť problémy v skupinách. Je otvorená učebným textom a všetkým kanálom, cez ktoré sa dajú získať informácie. Je to škola, ktorej riaditeľom by asi nemohol byť minister školstva Ján Mikolaj.
Elena Akácsová, publicistka
V názoroch na školu mi konvenujú pedagogické prúdy, ktoré ju chápu ako konzervatívnu ustanovizeň, ako nástroj spoločnosti na iniciáciu budúcich členov, kde sa deti naučia v zhustenej forme celú múdrosť a kultúru predkov. Aj keď väčšinu poznatkov v živote prakticky nevyužijú, budú svetu lepšie rozumieť. Nie som zástancom alternatívnych a hravých prístupov k učeniu, myslím si, že väčšinu dôležitých vecí sa človek musí aj tak prácne nadrilovať. Zdá sa mi smiešna predstava, že dieťa sa nemá preťažovať, že väčšinu informácií si aj tak vygoogli, stačí, keď sa naučí hľadať. Ak však nevie, čo má hľadať, že niečo také vôbec existuje, keď nepozná súvislosti, nikdy nič poriadne nenájde a už vôbec nebude vedieť rozpoznať hlúposti a klamstvá od kvalitných informácií. Som odporcom všelijakých výchov, spĺňajúcich aktuálnu objednávku, od environmentálnej po etickú vrátane náboženstva. Formovanie názorov považujem za výsostnú kompetenciu rodičov a tiež jednotlivých učiteľov, hoc imatematikárov. Závisí od sily ich osobnosti.
Peter Osuský, prorektor Univerzity Komenského pre zahraničné vzťahy
Chodil som do dobrých škôl – za najhlbšieho socializmu. Školu, našťastie, nerobia zlou povinné skupinové zhromaždenia pionierskej organizácie, agitujúce nástenky, ba ani výkresy na hodine kreslenia na tému „Víťazný február“. Školu robia učitelia a na tých som mal šťastie. Učil ma docent Hrabovský, ktorý smel za boľševika učiť latinský jazyk na strednej všeobecnovzdelávacej škole. Očakávali náš záujem, i keď sa ho, samozrejme, dočkali len niekedy a oceňovali ho. Ako od vekov každý normálny učiteľ – reformovaný či nereformovaný. Toho Tajovského, ktorého milujem, sme museli čítať a tie latinské slovíčka i konjugácie s deklináciami „memorovať“, lebo praktického využitia v učenej debate nebolo – a predsa – neubudlo zo mňa, naopak. Na internete totiž nebolo nič – ak si chcel obstáť, musel simať v hlave. Okamžite, na mieste, „z luftu“. Dobrá škola ťa naleje vedomosťami, hoc i namemorovanými. Ani tie nie sú prašivé, prašivá je len ich absencia. Naučí ťa chápať, že ich treba stále dolievať. Už tam máš pochopiť, že to stojí za to. Že výkon sa odmeňuje a že môžeš a máš stúpať. Tí moji učitelia reformu nepotrebovali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.