Človeku všeličo vŕta v hlave. Len tak bez príčiny, bez hlbšieho dôvodu. Zoberme si ženy. Teraz to nemyslím doslovne. Napokon, už sme si ich svojho času zobrali a mnohé to s nami vydržali až dodnes a mnohé to vydržia, až kým neumrieme.
Človek napíše túto krásnu vetu, voňajúcu oddanosťou a láskou a hneď vzápätí mu začne vŕtať v hlave, prečo ženy žijú dlhšie ako muži. Je to nejaký nepísaný zákon? Alebo náhoda? Ale ak je to náhoda tak potom absolútne väčšinová. Takže to nie je náhoda, ale pravidlo. To je prvá otázka, ešte nezodpovedaná. Vedia si to nejako zariadiť? A ako? A u koho? Môžeme len hádať, len tipovať. Vylučovacou metódou. Žijú dlhšie preto, lebo sa toľko nenarobia?
Hlúposť. Ženy sa narobia minimálne dvakrát toľko ako muži. Je pravda, že to nie je v bani, ale aj tak. Muži po práci odpočívajú, ženy po práci pracujú doma. Starajú sa o deti, o byt, o záhradu. Vždy majú čo robiť, nevylihujú na gauči, nepijú pivo a nedívajú sa na futbal. Ženy pracujú, aj keď sa dívajú na televíziu. Žehlia. Šijú. Preberajú fazuľu. A tak ďalej. Robia furt. Tak prečo žijú dlhšie, dočerta? Vari preto? To hádam nie! To by znamenalo, že ak chceme žiť dlhšie my, muži, mali by sme viac robiť? Na toto treba rýchlo zabudnúť! Už to mám. Ženy žijú dlhšie preto, lebo majú program. Vždy majú niečo pred sebou, čo treba urobiť, ale najmä niečo, na čo sa tešia. Starajú sa o muža. Ten odíde, skosí ho zubatá. Žene sa uľaví, ale nevyjde z rytmu. Stará sa o vnúčence. Má program. Ide do kúpeľov. Dbá na prevenciu. Tak to chce príroda. V poriadku. Skutočnosť, že ženy žijú dlhšie, sa dá vysvetliť aj takto: keby dlhšie žili muži, kto by chodil na hroby? Kto by tam sadil kvietky? Cintoríny by boli hotová púšť. To ženy nedovolia. Opatrujú hrob s láskou a keby to neznelo tak čudne, mohli by sme povedať, že aj s radosťou. Prečo? Lebo je to súčasť životného programu. Druhá záhada je oveľa zložitejšia. Znie: prečo na zoznamoch spolupracovníkov ŠTB je tak málo žien. V porovnaní s mužmi mizivé percento. A treba povedať, že im to vôbec nevadí. Chcú mať rovnaké platy ako muži, chcú zastávať rovnaké funkcie, bojujú za kvóty. Ale neprotestujú, že na zoznamoch by mali byť aspoň v pomere 1:2. Vŕta mi to v hlave už dlho. Nie to, že neprotestujú, to sa nečudujem. Ale to, že tam nie sú. Nedôverovali im? Nemali ich čím vydierať? Tomu neverím. Báli sa (eštébaci), že ženy sú priveľmi zhovorčivé? To znie ako lacná satira. Nuž, neviem. Napadá mi len jedno. Že ani medzi tými, ktorým sa donášalo neboli ženy. A ženy sa mužom s intimitami nezdôverujú. Svoje tajomstvá si chránia medzi sebou. Česť výnimkám.
Človek napíše túto krásnu vetu, voňajúcu oddanosťou a láskou a hneď vzápätí mu začne vŕtať v hlave, prečo ženy žijú dlhšie ako muži. Je to nejaký nepísaný zákon? Alebo náhoda? Ale ak je to náhoda tak potom absolútne väčšinová. Takže to nie je náhoda, ale pravidlo. To je prvá otázka, ešte nezodpovedaná. Vedia si to nejako zariadiť? A ako? A u koho? Môžeme len hádať, len tipovať. Vylučovacou metódou. Žijú dlhšie preto, lebo sa toľko nenarobia?
Hlúposť. Ženy sa narobia minimálne dvakrát toľko ako muži. Je pravda, že to nie je v bani, ale aj tak. Muži po práci odpočívajú, ženy po práci pracujú doma. Starajú sa o deti, o byt, o záhradu. Vždy majú čo robiť, nevylihujú na gauči, nepijú pivo a nedívajú sa na futbal. Ženy pracujú, aj keď sa dívajú na televíziu. Žehlia. Šijú. Preberajú fazuľu. A tak ďalej. Robia furt. Tak prečo žijú dlhšie, dočerta? Vari preto? To hádam nie! To by znamenalo, že ak chceme žiť dlhšie my, muži, mali by sme viac robiť? Na toto treba rýchlo zabudnúť! Už to mám. Ženy žijú dlhšie preto, lebo majú program. Vždy majú niečo pred sebou, čo treba urobiť, ale najmä niečo, na čo sa tešia. Starajú sa o muža. Ten odíde, skosí ho zubatá. Žene sa uľaví, ale nevyjde z rytmu. Stará sa o vnúčence. Má program. Ide do kúpeľov. Dbá na prevenciu. Tak to chce príroda. V poriadku. Skutočnosť, že ženy žijú dlhšie, sa dá vysvetliť aj takto: keby dlhšie žili muži, kto by chodil na hroby? Kto by tam sadil kvietky? Cintoríny by boli hotová púšť. To ženy nedovolia. Opatrujú hrob s láskou a keby to neznelo tak čudne, mohli by sme povedať, že aj s radosťou. Prečo? Lebo je to súčasť životného programu. Druhá záhada je oveľa zložitejšia. Znie: prečo na zoznamoch spolupracovníkov ŠTB je tak málo žien. V porovnaní s mužmi mizivé percento. A treba povedať, že im to vôbec nevadí. Chcú mať rovnaké platy ako muži, chcú zastávať rovnaké funkcie, bojujú za kvóty. Ale neprotestujú, že na zoznamoch by mali byť aspoň v pomere 1:2. Vŕta mi to v hlave už dlho. Nie to, že neprotestujú, to sa nečudujem. Ale to, že tam nie sú. Nedôverovali im? Nemali ich čím vydierať? Tomu neverím. Báli sa (eštébaci), že ženy sú priveľmi zhovorčivé? To znie ako lacná satira. Nuž, neviem. Napadá mi len jedno. Že ani medzi tými, ktorým sa donášalo neboli ženy. A ženy sa mužom s intimitami nezdôverujú. Svoje tajomstvá si chránia medzi sebou. Česť výnimkám.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.