IGLU & HARLY
& THEN BOOM
MERCURY RECORDS
Rap rock, dance rock či new wave, pod takéto žánrové chlieviky sa dajú schovať americkí Iglu & Hartly, ktorí vydávajú v anglickom labeli Mercury Records. Hry s vokálmi a keyboardmi sú v centre záujmu tejto (napriek názvu) päťčlennej kapely. Od britskej tlače získal debut viac negatívnych hodnotení, no single In This City či Violent And Young majú stabilné miesto v aktuálnych indie disco playlistoch. Album prináša jedenásť piesní, ktoré sa miestami zlievajú dohromady a na single sa podobajú ako vajce vajcu. Potešia však fanúšikov DIY muziky, navyše takej, ktorá sa neštíti pohrávať s popom. Je to trblietavá, pre niektorých kritikov dokonca nevkusná platňa, rozhodne nič seriózne. Na druhej strane vážnosť je to posledné, čo by ste mali od Iglu & Hartly očakávať. Tancujte, veseľte sa a pozor na tie gýčové syntetizátory! Ešte by ste si ich mohli obľúbiť.
●●●○○
.matej Lauko
NEIL DIAMOND
THE BEST OF NEIL DIAMOND
UNIVERSAL
Počúvať výber 21 skladieb v podaní „židovského Elvisa“, ako sa v New Yorku tomuto potomkovi ruských a poľských prisťahovalcov zvyklo hovoriť, je ako počúvať výber toho najlepšieho z popu sedemdesiatych rokov. Skoro sa ani nechce veriť, že s výnimkou dvoch vecí je autorom všetkých melódií práve Neil Diamond. Pamätníci majú viaceré z jeho hitov, ako Soolaimon, Song Sung Blue, I Am I Said atď., zafixované v podaní československých spevákov z normalizačného obdobia. To, spolu s dobrou stráviteľnosťou pre dospelé (konformné) publikum, im dodáva príchuť „oficiálneho“ umenia pokrytého prachom. Stačí však zotrieť nános a spod vrstvy zažiaria silné melodické nápady aj atmosféra, zabalené vo farebných aranžmánoch. Keby tie pesničky zaradil do nejakého filmu Quentin Tarantino, mohli by byť cool pre dvadsiatnikov a potešili by aj ich rodičov.
●●●●○
.martin Chrobák
BEIRUT
MARCH OF THE ZAPOTEC/HOLLAND
POMPEII
Dva odlišné druhy hudby od jedného autora na dvoch EP. To nie je bežné, ako ani spôsob realizovania nahrávok lídra projektu Beirut, mladého amerického skladateľa a speváka Zacha Condona. EP March Of The Zapotec vznikala v Mexiku s veľkou miestnou dychovou kapelou pohrebných sprievodov. Zach o tom uštipačne poznamenal, že v tej kapele hrá asi celé mestečko. Spolu s jeho clivým spevom, o ktorom sa hovorí, že by mohol lámať skaly, vyznieva toto spojenie mexického hudobného sveta s anglosaským presvedčivo a skladby ako La Llorona sú porovnateľné s tým najlepším, čo vytvoril duchom podobný umelec Tom Waits. EP Holland obsahuje elektronické skladby zo Zachovho staršieho projektu Real People. Pripomínajú štýl kabaretného Marca Almonda, najmä trúchlivosťou. Je to dojímavé, originálne, inteligentné, zatrasie to bariérami medzi žánrami, a preto je i vzácne potrebné.
●●●●●
.miro Potoček
JOE ZAWINUL & THE ZAWINUL SYNDICATE
75TH
BHM PRODUCTIONS/DIVYD
Skvelý koncert, ktorý sa konal pri príležitosti Zawinulových 70. narodenín na Leverkusener Jazz Festival 2002, sa plánovaného vydania zatiaľ nedočkal. Ani po ďalších piatich rokoch sa však nič nezmenilo a aj svoju sedemdesiatpäťku slávil Zawinul ešte v plnej sile a na rovnakej úrovni. The Zawinul Syndicate bol vždy synonymom energickosti a vitality, a to nielen vďaka permanentne omladzovanému obsadeniu, ale aj vďaka „mladíckemu“ prejavu svojho lídra. Koncert na Lugano Festival Jazz 2007, ktorý sa konal len dva mesiace pred Zawinulovou smrťou, je toho dôkazom. V hudbe, respektíve v jeho svojskom afrodžezovom variante, našiel Zawinul recept na večnú mladosť. Síce zakonzervovanú, možno „stokrát prežitú“ a občas zahľadenú aj do minulosti, ale až do posledných chvíľ plnú života a optimizmu. Aj preto zostane jeho posolstvo stále aktuálne.
●●●●○
.augustín Rebro
ZEURÍTIA
ZEURÍTIA
ANIMAL MUSIC/SONY BMG
Vendula Šmoldasová alias Zeurítia je na prvý pohľad (ale aj počutie) nesmierne pekná mladá dáma, ktorá toho napriek svojmu veku (ten však dámy neprezrádzajú) stihla viac než dosť. Spolu s manželom – gitaristom Liborom Šmoldasom – „prevádzkujú“ okrem syna Kryštofa aj zoskupenie fúzujúce akustický džez s brazílskou hudbou. Albumový debut je pohodovo farebným počúvaním v znamení bossanovy a samby, aj keď zmyselnejšia rytmizácia by podstatne zvýraznila buket týchto hravých a sviežich popevkov. Viac či menej známa „klasika“ od Antonia Carlosa Jobima alebo Pedra Caetana odznieva v brazílskej portugalčine, ktorej lahodná mäkkosť tiež ostala na slnkom zaliatej Copacabane. Svoj obrovský potenciál Zeurítia zatiaľ nedokázala prebudiť. Ešteže olej do ohňa prilieva (fender) piano a kontrabas poľských hostí Michala Tokaja a Michala Baranského.
●●●○○
.peter Motyčka
RICHIE KOTZEN
LIVE IN SAO PAULO
FRONTIERS
Z jedného pohľadu môže Richie Kotzen pôsobiť ako smoliar. Začiatkom 90. rokov vystriedal gitaristu C.C. DeVilla v legendárnej glammetalovej kapele Poison, nahral s ňou však iba jeden album a po umeleckých i osobných nezhodách odišiel. Koncom 90. rokov nahradil Paula Gilberta v Mr. Big, ale táto rocková superskupina už mala najväčšiu slávu za sebou. To je však len úryvok z Kotzenovho príbehu. Jeho jadrom je Kotzenova sólová dráha, kde sa prejavuje nielen ako technicky dokonalý gitarista a šikovný skladateľ, ale aj ako prekvapujúco charizmatický spevák a frontman, ktorý rovnako dobre cíti hard rock, blues, soul aj funk. Tak ho zachytáva aj koncertná nahrávka Live In Sao Paulo, kde Kotzen prihodil k dobru coververzie od Yardbirds a Temptations. Ak Richie Kotzen podá taký výkon aj 12. februára v bratislavskom Heineken Tower Stage, bude to zážitok.
●●●●○
.vladislav Gáli
& THEN BOOM
MERCURY RECORDS
Rap rock, dance rock či new wave, pod takéto žánrové chlieviky sa dajú schovať americkí Iglu & Hartly, ktorí vydávajú v anglickom labeli Mercury Records. Hry s vokálmi a keyboardmi sú v centre záujmu tejto (napriek názvu) päťčlennej kapely. Od britskej tlače získal debut viac negatívnych hodnotení, no single In This City či Violent And Young majú stabilné miesto v aktuálnych indie disco playlistoch. Album prináša jedenásť piesní, ktoré sa miestami zlievajú dohromady a na single sa podobajú ako vajce vajcu. Potešia však fanúšikov DIY muziky, navyše takej, ktorá sa neštíti pohrávať s popom. Je to trblietavá, pre niektorých kritikov dokonca nevkusná platňa, rozhodne nič seriózne. Na druhej strane vážnosť je to posledné, čo by ste mali od Iglu & Hartly očakávať. Tancujte, veseľte sa a pozor na tie gýčové syntetizátory! Ešte by ste si ich mohli obľúbiť.
●●●○○
.matej Lauko
NEIL DIAMOND
THE BEST OF NEIL DIAMOND
UNIVERSAL
Počúvať výber 21 skladieb v podaní „židovského Elvisa“, ako sa v New Yorku tomuto potomkovi ruských a poľských prisťahovalcov zvyklo hovoriť, je ako počúvať výber toho najlepšieho z popu sedemdesiatych rokov. Skoro sa ani nechce veriť, že s výnimkou dvoch vecí je autorom všetkých melódií práve Neil Diamond. Pamätníci majú viaceré z jeho hitov, ako Soolaimon, Song Sung Blue, I Am I Said atď., zafixované v podaní československých spevákov z normalizačného obdobia. To, spolu s dobrou stráviteľnosťou pre dospelé (konformné) publikum, im dodáva príchuť „oficiálneho“ umenia pokrytého prachom. Stačí však zotrieť nános a spod vrstvy zažiaria silné melodické nápady aj atmosféra, zabalené vo farebných aranžmánoch. Keby tie pesničky zaradil do nejakého filmu Quentin Tarantino, mohli by byť cool pre dvadsiatnikov a potešili by aj ich rodičov.
●●●●○
.martin Chrobák
BEIRUT
MARCH OF THE ZAPOTEC/HOLLAND
POMPEII
Dva odlišné druhy hudby od jedného autora na dvoch EP. To nie je bežné, ako ani spôsob realizovania nahrávok lídra projektu Beirut, mladého amerického skladateľa a speváka Zacha Condona. EP March Of The Zapotec vznikala v Mexiku s veľkou miestnou dychovou kapelou pohrebných sprievodov. Zach o tom uštipačne poznamenal, že v tej kapele hrá asi celé mestečko. Spolu s jeho clivým spevom, o ktorom sa hovorí, že by mohol lámať skaly, vyznieva toto spojenie mexického hudobného sveta s anglosaským presvedčivo a skladby ako La Llorona sú porovnateľné s tým najlepším, čo vytvoril duchom podobný umelec Tom Waits. EP Holland obsahuje elektronické skladby zo Zachovho staršieho projektu Real People. Pripomínajú štýl kabaretného Marca Almonda, najmä trúchlivosťou. Je to dojímavé, originálne, inteligentné, zatrasie to bariérami medzi žánrami, a preto je i vzácne potrebné.
●●●●●
.miro Potoček
JOE ZAWINUL & THE ZAWINUL SYNDICATE
75TH
BHM PRODUCTIONS/DIVYD
Skvelý koncert, ktorý sa konal pri príležitosti Zawinulových 70. narodenín na Leverkusener Jazz Festival 2002, sa plánovaného vydania zatiaľ nedočkal. Ani po ďalších piatich rokoch sa však nič nezmenilo a aj svoju sedemdesiatpäťku slávil Zawinul ešte v plnej sile a na rovnakej úrovni. The Zawinul Syndicate bol vždy synonymom energickosti a vitality, a to nielen vďaka permanentne omladzovanému obsadeniu, ale aj vďaka „mladíckemu“ prejavu svojho lídra. Koncert na Lugano Festival Jazz 2007, ktorý sa konal len dva mesiace pred Zawinulovou smrťou, je toho dôkazom. V hudbe, respektíve v jeho svojskom afrodžezovom variante, našiel Zawinul recept na večnú mladosť. Síce zakonzervovanú, možno „stokrát prežitú“ a občas zahľadenú aj do minulosti, ale až do posledných chvíľ plnú života a optimizmu. Aj preto zostane jeho posolstvo stále aktuálne.
●●●●○
.augustín Rebro
ZEURÍTIA
ZEURÍTIA
ANIMAL MUSIC/SONY BMG
Vendula Šmoldasová alias Zeurítia je na prvý pohľad (ale aj počutie) nesmierne pekná mladá dáma, ktorá toho napriek svojmu veku (ten však dámy neprezrádzajú) stihla viac než dosť. Spolu s manželom – gitaristom Liborom Šmoldasom – „prevádzkujú“ okrem syna Kryštofa aj zoskupenie fúzujúce akustický džez s brazílskou hudbou. Albumový debut je pohodovo farebným počúvaním v znamení bossanovy a samby, aj keď zmyselnejšia rytmizácia by podstatne zvýraznila buket týchto hravých a sviežich popevkov. Viac či menej známa „klasika“ od Antonia Carlosa Jobima alebo Pedra Caetana odznieva v brazílskej portugalčine, ktorej lahodná mäkkosť tiež ostala na slnkom zaliatej Copacabane. Svoj obrovský potenciál Zeurítia zatiaľ nedokázala prebudiť. Ešteže olej do ohňa prilieva (fender) piano a kontrabas poľských hostí Michala Tokaja a Michala Baranského.
●●●○○
.peter Motyčka
RICHIE KOTZEN
LIVE IN SAO PAULO
FRONTIERS
Z jedného pohľadu môže Richie Kotzen pôsobiť ako smoliar. Začiatkom 90. rokov vystriedal gitaristu C.C. DeVilla v legendárnej glammetalovej kapele Poison, nahral s ňou však iba jeden album a po umeleckých i osobných nezhodách odišiel. Koncom 90. rokov nahradil Paula Gilberta v Mr. Big, ale táto rocková superskupina už mala najväčšiu slávu za sebou. To je však len úryvok z Kotzenovho príbehu. Jeho jadrom je Kotzenova sólová dráha, kde sa prejavuje nielen ako technicky dokonalý gitarista a šikovný skladateľ, ale aj ako prekvapujúco charizmatický spevák a frontman, ktorý rovnako dobre cíti hard rock, blues, soul aj funk. Tak ho zachytáva aj koncertná nahrávka Live In Sao Paulo, kde Kotzen prihodil k dobru coververzie od Yardbirds a Temptations. Ak Richie Kotzen podá taký výkon aj 12. februára v bratislavskom Heineken Tower Stage, bude to zážitok.
●●●●○
.vladislav Gáli
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.