Výstava Mateja Kréna nie je veľká rozsahom, počet vystavených diel sa dá zrátať na prstoch jednej ruky. Napriek tomu ide o silný zážitok. Introspektíva je vlastne podstatou celej Krenovej tvorby.
Každé z piatich vystavených diel je pre diváka štartérom vnútorného dialógu o kráse a význame, o hľadaní a poznaní, o trvácnosti a pominuteľnosti a je iba na ňom, akým smerom a ako ďaleko v ňom zájde.
Dielo Mateja Kréna je nadnárodné, otázky, ktoré rieši, sú všeľudské v tom najlepšom slova zmysle. Možno iba ten najväčší idealista by v jeho práci hľadal mysticizmus a poéziu, blízke vraj práve tomuto kútu sveta. Prvé vystavené dielo, Scanner, je medzinárodné nielen svojím názvom. Organická architektúra vytvorená z tisícok kníh, svetla a zrkadiel. Vnútri tejto stavby z kníh je možné priblížiť sa na chlp blízko k nekonečnu, aj keď priamo ho, ako to už v živote býva, neuvidíte.
„Práca s knihou“ je pre autora dlhodobo nosnou časťou tvorby. „Pretavenie literatúry do výtvarného diela“ našlo doslovnú podobu v Dejinách umenia, druhé vydanie. Dvanásť sklených kociek, každá z nich obsahujúca jeden diel legendárnej série, vhodený do ešte horúceho skla. Modro nasvietené kocky, natiahnuté v dlhej priamke, sa vznášajú v šere zatemnených miestností a opäť odkazujú na perspektívu a nekonečno.
Robiť s knihami to, čo s nimi robí Krén – používať ich ako tehly, páliť ich v žeravom skle, umiesiť z nich umelé kamene či roztrhať ich na franforce, frivolne sa vznášajúce v prievane z ventilátora ako sneh za zimného večera, keď je aj Bratislava krásnym mestom – robiť s knihami niečo také je dovolené iba intelektuálom. Krén je fascinujúci nielen myšlienkou, ale aj kultivovanosťou a precíznosťou podania. Nekonečná trpezlivosť a láska k tomu, čo robí, kričala už pred dvadsiatimi rokmi v That's movie. Naplno je prezentovaná i v hyperrealistickej maľbe Kužel, ktorá akoby bola veľkoplošnou fotografiou jednej z Krénových knižných inštalácií.
Virtuálna kamenná záhrada vznikla poskladaním z umelých kamienkov, ktoré boli vyrobené z papiera kníh a časopisov. Pri záhrade stojí počítač zobrazujúci mapu záhrady, na ktorej sa postupne ukazuje, aká kniha je v ktorej časti umiestnená. Pri Krénovej dôslednosti nemôžeme neuveriť tomu, že napríklad tamtie kamienky naozaj vznikli rozomletím Camusa. Nedá sa nemyslieť na smrteľnosť a dočasnosť všetkého, znovu sa vracia téma nedosiahnuteľného nekonečna.
Záverečné Okno by bolo vyslobodením a oslavou krásy, keby... Predstavenie sa začína idylicky. Hypnotizujúce útržky poletujúce v prievane upokojujú každý žiaľ. Z času na čas však prievan ustane, útržky – vločky sa znesú k zemi a my odrazu uvidíme v nekonečnom odraze sami seba takých, akí naozaj sme. Trvá to však, našťastie, iba chvíľu, ventilátor sa znovu zapne, vločky sa vznesú, a tak sa všetko končí omamným a zabudnutie prinášajúcim tancom chaosu.
Introspektíva je silný a koncentrovaný zážitok. GMB patrí svojím programom v Bratislave k tým najzaujímavejším a ťažko prehliadnuteľný je aj na domáce pomery veľmi nadštandardný spôsob prezentovania sa. Pozvánky na jej výstavy sú pravidelne umiestňované na plochách a bilbordoch, vyhradených bežne iba móde, telefónom, pivu či iným ľahkým cestám k nebytiu a svojím spôsobom tak aspoň trochu ospravedlňujú ináč neodpustiteľnú inváziu reklamy do vizuálu mesta.
Výstava Mateja Kréna Introspektíva v Galérii mesta Bratislava potrvá do 8. marca 2009.
Každé z piatich vystavených diel je pre diváka štartérom vnútorného dialógu o kráse a význame, o hľadaní a poznaní, o trvácnosti a pominuteľnosti a je iba na ňom, akým smerom a ako ďaleko v ňom zájde.
Dielo Mateja Kréna je nadnárodné, otázky, ktoré rieši, sú všeľudské v tom najlepšom slova zmysle. Možno iba ten najväčší idealista by v jeho práci hľadal mysticizmus a poéziu, blízke vraj práve tomuto kútu sveta. Prvé vystavené dielo, Scanner, je medzinárodné nielen svojím názvom. Organická architektúra vytvorená z tisícok kníh, svetla a zrkadiel. Vnútri tejto stavby z kníh je možné priblížiť sa na chlp blízko k nekonečnu, aj keď priamo ho, ako to už v živote býva, neuvidíte.
„Práca s knihou“ je pre autora dlhodobo nosnou časťou tvorby. „Pretavenie literatúry do výtvarného diela“ našlo doslovnú podobu v Dejinách umenia, druhé vydanie. Dvanásť sklených kociek, každá z nich obsahujúca jeden diel legendárnej série, vhodený do ešte horúceho skla. Modro nasvietené kocky, natiahnuté v dlhej priamke, sa vznášajú v šere zatemnených miestností a opäť odkazujú na perspektívu a nekonečno.
Robiť s knihami to, čo s nimi robí Krén – používať ich ako tehly, páliť ich v žeravom skle, umiesiť z nich umelé kamene či roztrhať ich na franforce, frivolne sa vznášajúce v prievane z ventilátora ako sneh za zimného večera, keď je aj Bratislava krásnym mestom – robiť s knihami niečo také je dovolené iba intelektuálom. Krén je fascinujúci nielen myšlienkou, ale aj kultivovanosťou a precíznosťou podania. Nekonečná trpezlivosť a láska k tomu, čo robí, kričala už pred dvadsiatimi rokmi v That's movie. Naplno je prezentovaná i v hyperrealistickej maľbe Kužel, ktorá akoby bola veľkoplošnou fotografiou jednej z Krénových knižných inštalácií.
Virtuálna kamenná záhrada vznikla poskladaním z umelých kamienkov, ktoré boli vyrobené z papiera kníh a časopisov. Pri záhrade stojí počítač zobrazujúci mapu záhrady, na ktorej sa postupne ukazuje, aká kniha je v ktorej časti umiestnená. Pri Krénovej dôslednosti nemôžeme neuveriť tomu, že napríklad tamtie kamienky naozaj vznikli rozomletím Camusa. Nedá sa nemyslieť na smrteľnosť a dočasnosť všetkého, znovu sa vracia téma nedosiahnuteľného nekonečna.
Záverečné Okno by bolo vyslobodením a oslavou krásy, keby... Predstavenie sa začína idylicky. Hypnotizujúce útržky poletujúce v prievane upokojujú každý žiaľ. Z času na čas však prievan ustane, útržky – vločky sa znesú k zemi a my odrazu uvidíme v nekonečnom odraze sami seba takých, akí naozaj sme. Trvá to však, našťastie, iba chvíľu, ventilátor sa znovu zapne, vločky sa vznesú, a tak sa všetko končí omamným a zabudnutie prinášajúcim tancom chaosu.
Introspektíva je silný a koncentrovaný zážitok. GMB patrí svojím programom v Bratislave k tým najzaujímavejším a ťažko prehliadnuteľný je aj na domáce pomery veľmi nadštandardný spôsob prezentovania sa. Pozvánky na jej výstavy sú pravidelne umiestňované na plochách a bilbordoch, vyhradených bežne iba móde, telefónom, pivu či iným ľahkým cestám k nebytiu a svojím spôsobom tak aspoň trochu ospravedlňujú ináč neodpustiteľnú inváziu reklamy do vizuálu mesta.
Výstava Mateja Kréna Introspektíva v Galérii mesta Bratislava potrvá do 8. marca 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.