Minister spravodlivosti Štefan Harabin pripravuje rozsiahlu zmenu Občianskeho zákonníka. To, ako bol materiál schválený na rokovaní vlády, ale najmä to, čo legislatívny zámer obsahuje, ponúka zaujímavú sondu do fungovania vlády.
.vráťme sa najprv k téme, o ktorej sme písali predminulý týždeň. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje zrušenie zákona o rodine a včlenenie jeho paragrafov do Občianskeho zákonníka. Upozornili sme, že nejde len o obyčajnú technickú zmenu, ale Harabin navrhuje zásadné zmeny – od zjednodušenia rozvodov po zavedenie predmanželských zmlúv. Prvú sondu do fungovania Ficovej vlády ponúka rozpor medzi hlasovaním a názormi zúčastnených ministrov. Hoci za navrhované zmeny zdvihli na zasadnutí vlády ruku všetci ministri, televízia Joj zistila, že viacerí ministri s navrhovanými zmenami nesúhlasia. Otvorene nesúhlasné bolo stanovisko ministra pôdohospodárstva Becíka, ktorý návrh odsúdil najdôraznejšie. Pre TV Joj povedal, že návrh považuje za útok na rodinu a „trápnu snahu“ dopredu si zaisťovať majetok. Kriticky sa vyjadril aj minister Kaliňák, ktorému to pripomína „manželstvá z vypočítavosti“. Opatrne nesúhlasne sa vyjadrili ministri Raši a Počiatek, ktorí si nemyslia, že nové inštitúty znížia rozvodovosť a podporu nevyjadrila ani ministerka Tomanová, ktorá podobný inštitút podľa vlastných slov nepotrebovala. O to zaujímavejšie je, že návrh legislatívneho zámeru napriek nesúhlasu štyroch či piatich ministrov prešiel jednohlasne. Ako možno vysvetliť, že ho podporili aj ministri, ktorí k nemu majú výhrady? Žeby sa s jeho obsahom zoznámili až po hlasovaní?
.nové pravidlá dedenia
Zaujímavá je však aj situácia pri ďalšej zmene, ktorú zámer nového Občianskeho zákonníka prináša. Tentoraz ide o dedičské právo. Vláda totiž okrem zmien v rodinnom práve pripravuje aj zmeny dedičského práva. Aj tu sa otvára zaujímavá diskusia, ktorá zďaleka nie je bez sporov.
Vo všeobecnosti možno povedať, že dedičské právo sa má vrátiť k niektorým starším úpravám spred roku 1950. Pri troche zjednodušenia možno hovoriť o dvoch vážnych zmenách. Tou prvou je inštitút zmluvy, ktorou možno obmedziť dedenie zo zákona a tou druhou absolútna prednosť závetu pred dedením zo zákona. Súčasný stav dedičského práva je, že poručiteľ nemôže bezdôvodne vydediť najbližšiu rodinu, napríklad deti. Návrh nového Občianskeho zákonníka navrhuje úpravu, ktorá by časť dedičstva viazala na zmluvu, respektíve závet a doterajšie práva zákonných dedičov by sa podľa toho náležite redukovali. V prípade závetu by oproti súčasnému stavu platilo, že ak nebude dediť niekto z uvedených v závete, dedičstvo neprepadne v prospech ostatných zákonných dedičov, ale v prospech „privilegovaných“ v závete vybratých dedičov.
Právnik Andrej Popovec upozorňuje, že k týmto, pomerne rozsiahlym zmenám prichádza bez odbornej diskusie. „Konala sa síce jedna konferencia v Trenčianskych Tepliciach, ako to však býva, nebol tam na diskusiu dostatok priestoru ani času,“ hovorí. Navrhovaná úprava je podľa neho v zásade legitímna, ale predtým než k nej dôjde, by sa malo viac hovoriť o neželaných dôsledkoch. Popovec vidí riziko napríklad v „príliš jednoduchej zmene rozhodnutia, ako s budúcim dedičstvom naložiť“. Jedným z rizík môžu byť pomerne turbulentné vzťahy v rámci užšej (či širšej) rodiny pri nakladaní s dedičstvom, najmä snahy obmedziť takzvaných zákonných dedičov. Zástancovia navrhovaných úprav, naopak, argumentujú vyjasnením vzťahov medzi dedičmi. Dediť nebude ten z dedičov, ktorý už zmluvou získal časť rodičovského majetku. Práve na to však upozorňuje aj Popovec, ale z opačnej strany: „V legislatívnom zámere nevidím žiadne obmedzenia, ktoré by dostatočne rámcovali navrhovaný inštitút zmluvy,“ tvrdí.
.otázky
Celý Harabinov návrh legislatívneho zámeru nového Občianskeho zákonníka kladie v prvom rade otázky. Tou prvou je, ako je možné, že tento návrh bez problémov a s jednohlasnou podporu prejde rokovaním vlády, hoci s ním podľa vlastných slov viacerí ministri nesúhlasia. Druhou, nemenej vážnou otázkou je, ako ministerstvo spravodlivosti k niektorým zmenám dospelo. Na základe dôkladnejších odborných diskusií to nebolo. Navyše, minister spravodlivosti argumenty, ktorými by odôvodňoval zmeny, neuvádza. Koho teda tieto predložené zmeny vlastne reprezentujú? Ťažko povedať. Jedno sa však na jazyk tlačí: nezdá sa, že by Ficova vláda oplývala profesionalitou. Pritom ide o citlivé témy, ktoré sa dotýkajú života každej rodiny.
.vráťme sa najprv k téme, o ktorej sme písali predminulý týždeň. Ministerstvo spravodlivosti navrhuje zrušenie zákona o rodine a včlenenie jeho paragrafov do Občianskeho zákonníka. Upozornili sme, že nejde len o obyčajnú technickú zmenu, ale Harabin navrhuje zásadné zmeny – od zjednodušenia rozvodov po zavedenie predmanželských zmlúv. Prvú sondu do fungovania Ficovej vlády ponúka rozpor medzi hlasovaním a názormi zúčastnených ministrov. Hoci za navrhované zmeny zdvihli na zasadnutí vlády ruku všetci ministri, televízia Joj zistila, že viacerí ministri s navrhovanými zmenami nesúhlasia. Otvorene nesúhlasné bolo stanovisko ministra pôdohospodárstva Becíka, ktorý návrh odsúdil najdôraznejšie. Pre TV Joj povedal, že návrh považuje za útok na rodinu a „trápnu snahu“ dopredu si zaisťovať majetok. Kriticky sa vyjadril aj minister Kaliňák, ktorému to pripomína „manželstvá z vypočítavosti“. Opatrne nesúhlasne sa vyjadrili ministri Raši a Počiatek, ktorí si nemyslia, že nové inštitúty znížia rozvodovosť a podporu nevyjadrila ani ministerka Tomanová, ktorá podobný inštitút podľa vlastných slov nepotrebovala. O to zaujímavejšie je, že návrh legislatívneho zámeru napriek nesúhlasu štyroch či piatich ministrov prešiel jednohlasne. Ako možno vysvetliť, že ho podporili aj ministri, ktorí k nemu majú výhrady? Žeby sa s jeho obsahom zoznámili až po hlasovaní?
.nové pravidlá dedenia
Zaujímavá je však aj situácia pri ďalšej zmene, ktorú zámer nového Občianskeho zákonníka prináša. Tentoraz ide o dedičské právo. Vláda totiž okrem zmien v rodinnom práve pripravuje aj zmeny dedičského práva. Aj tu sa otvára zaujímavá diskusia, ktorá zďaleka nie je bez sporov.
Vo všeobecnosti možno povedať, že dedičské právo sa má vrátiť k niektorým starším úpravám spred roku 1950. Pri troche zjednodušenia možno hovoriť o dvoch vážnych zmenách. Tou prvou je inštitút zmluvy, ktorou možno obmedziť dedenie zo zákona a tou druhou absolútna prednosť závetu pred dedením zo zákona. Súčasný stav dedičského práva je, že poručiteľ nemôže bezdôvodne vydediť najbližšiu rodinu, napríklad deti. Návrh nového Občianskeho zákonníka navrhuje úpravu, ktorá by časť dedičstva viazala na zmluvu, respektíve závet a doterajšie práva zákonných dedičov by sa podľa toho náležite redukovali. V prípade závetu by oproti súčasnému stavu platilo, že ak nebude dediť niekto z uvedených v závete, dedičstvo neprepadne v prospech ostatných zákonných dedičov, ale v prospech „privilegovaných“ v závete vybratých dedičov.
Právnik Andrej Popovec upozorňuje, že k týmto, pomerne rozsiahlym zmenám prichádza bez odbornej diskusie. „Konala sa síce jedna konferencia v Trenčianskych Tepliciach, ako to však býva, nebol tam na diskusiu dostatok priestoru ani času,“ hovorí. Navrhovaná úprava je podľa neho v zásade legitímna, ale predtým než k nej dôjde, by sa malo viac hovoriť o neželaných dôsledkoch. Popovec vidí riziko napríklad v „príliš jednoduchej zmene rozhodnutia, ako s budúcim dedičstvom naložiť“. Jedným z rizík môžu byť pomerne turbulentné vzťahy v rámci užšej (či širšej) rodiny pri nakladaní s dedičstvom, najmä snahy obmedziť takzvaných zákonných dedičov. Zástancovia navrhovaných úprav, naopak, argumentujú vyjasnením vzťahov medzi dedičmi. Dediť nebude ten z dedičov, ktorý už zmluvou získal časť rodičovského majetku. Práve na to však upozorňuje aj Popovec, ale z opačnej strany: „V legislatívnom zámere nevidím žiadne obmedzenia, ktoré by dostatočne rámcovali navrhovaný inštitút zmluvy,“ tvrdí.
.otázky
Celý Harabinov návrh legislatívneho zámeru nového Občianskeho zákonníka kladie v prvom rade otázky. Tou prvou je, ako je možné, že tento návrh bez problémov a s jednohlasnou podporu prejde rokovaním vlády, hoci s ním podľa vlastných slov viacerí ministri nesúhlasia. Druhou, nemenej vážnou otázkou je, ako ministerstvo spravodlivosti k niektorým zmenám dospelo. Na základe dôkladnejších odborných diskusií to nebolo. Navyše, minister spravodlivosti argumenty, ktorými by odôvodňoval zmeny, neuvádza. Koho teda tieto predložené zmeny vlastne reprezentujú? Ťažko povedať. Jedno sa však na jazyk tlačí: nezdá sa, že by Ficova vláda oplývala profesionalitou. Pritom ide o citlivé témy, ktoré sa dotýkajú života každej rodiny.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.