Prvý antivírusový program som vymyslel s kamarátom ešte za komunizmu. Potom postupne vybudoval firmu, ktorej obrat dnes prevyšuje miliardu a ďalej rastie. Pôsobí placho, ale pritom s kamarátmi hráva punk-rock. Generálny riaditeľ spoločnosti Eset Miroslav Trnka.
.šéfujete mimoriadne úspešnej firme, ktorej sa dávajú prívlastky ako slovenský Google a podobne. Aký prívlastok by ste jej po tých takmer dvoch desaťročiach existencie dali vy?
Príbeh našej firmy je súčasťou príbehu nášho života. A ako môžete dať prívlastok dvadsiatim rokom svojho života?
.začínali ste svoj IT biznis ešte v komunizme. To znie vcelku bizarne.
Prvá verzia programu, ktorý stál na začiatku nášho úspechu, vznikla v decembri roku 1987. Bola to prvá verzia programu NOD, ktorého názov vznikol ako skratka slov Nemocnica na okraji disku.
.koho taký názov napadol?
Mňa, ale potom sme od toho upustili, bolo to trochu prvoplánové. Zostal už len NOD a dnes sa snažíme kvôli podpore kľúčovej značky do názvov produktov, ktoré predávame vo viac ako sto krajinách sveta, pridávať aj názov firmy, teda Eset.
.inak, to už vtedy v roku 1987 boli vírusy? Veď väčšina ľudí počítať ani nevidela.
Boli, už vtedy ich bolo niekoľko. Náš program bol odpoveďou na ne, a bol zaujímavý aj tým, že sa napríklad dal ovládať myšou, čo bola vtedy veľká vec. Mal aj iné kvality, ktoré si podržal až doteraz, aj keď dnes na ňom pracuje už štvrtá generácia programátorov.
.mali ste zákazníkov aj vo vtedajšom Československu, alebo ste to vyvážali do zahraničia?
My sme dlho predávali len tu. Za socializmu sa to dalo predávať len rôznymi podivnými spôsobmi cez družstvá slušovického typu, ale robili sme to popri iných našich civilných povolaniach a keďže o podnikaní sa vtedy hovoriť nedalo, mali sme aspoň dosť času zdokonaliť náš produkt. Keď potom prišla Nežná revolúcia, mohli sme sa naplno vrhnúť do biznisu.
.vy ste to robili popri inej práci?
Áno, dokonca aj po Nežnej revolúcii. Ale to už sme sa tomu venovali čoraz viac, začali sme tomu robiť obaly, nejaký marketing. Okolo roku 1991 sme zarobili prvý milión, čo boli vtedy veľmi slušné peniaze a rýchlo to začalo rádovo prekračovať príjmy z našich dovtedajších zamestnaní, a to bol aj impulz, aby sme v roku 1992 založili Eset a venovali sa už len jemu.
.na začiatku 90. rokov však boli počítače ešte stále pomerne vzácne a neboli príliš rozšírené. Kto boli vaši zákazníci?
Hlavne firmy, začínajúci podnikatelia. Zjavovali sa stále nové vírusy, a keďže sa vtedy mnohé programy šírili ilegálnou cestou, bola to dobrá živná pôda na ich šírenie. Ale je fakt, že ten pravý boom vírusov prišiel až s nástupom internetu.
.boli vaše podnikateľské začiatky romantické, alebo to bol od začiatku vážny biznis?
V začiatkoch sme chodili odvírusovať počítače po domácnostiach, a bolo to veľmi zaujímavé obdobie. Možem vám povedať, že som videl veľmi veľa ľudského nešťastia, ľudí, čo plakali, že prišli o dvojročnú prácu, pretože vírus im premazal nejaké dáta. Boli to veci, ktoré dnes už človek nezažije, ten priamy styk s ľuďmi, že ste mali možnosť sledovať tú radosť, keď ste im pomohli. Dnes sa to šíri internetom, liečenie prebieha anonymne...
.ako vlastne antivírusový program funguje? Vy máte nejakú databázu nebezpečných vecí, aktualizáciami je o nich môj počítač informovaný a bráni sa im?
V zásade je to tak. Základný poklad každej antivírusovej firmy je zbierka vírusov, vždy to tak bolo. Ale dnes už to naberá iné dimenzie, nových infiltrácií je toľko, že už sa to ani nedá nejako rozumne spracúvať a objavuje sa taký trend, že tieto procesy sa začínajú automatizovať. A to má fatálny vplyv na kvalitu. Stúpa počet falošných poplachov...
.inak to nejde?
Sme zahltení infiltráciami. Počet unikátnych druhov vírusov, trójskych koňov a iných vecí presahuje stotisíc denne. Viete si predstaviť, čo je to za množstvo? A navyše aj dĺžka kódov týchto infiltrácií ustavične rastie. Kedysi sa dalo sadnúť a v reálnom čase to analyzovať, a vedel som vysvetliť v tom kóde každú jednu inštrukciu. Dnes sa to dá zvládnuť len veľmi ťažko.
.kto a prečo to vyrába?
Je to veľmi pestrá skupina ľudí. Kedysi bol typický pisateľ vírusov nejaký sociálne neprispôsobivý adolescent, ktorý chcel na nejaký prostest alebo zviditeľnenie zanechať niečo ako digitálne grafiti. Často sa združovali, mali svoje podivné manifesty, chceli sa predvádzať. To sa zmenilo v roku 2003.
.a dnes je to kto?
Vtedy nastúpili profesionáli a uviedli sa do života postupy, ako premeniť tieto veci na peniaze. Chytili sa toho zločinci a dnes sú to veľmi dobre manažované kriminálne skupiny, ktoré operujú na celom svete a odhaduje sa, že z toho majú väčšie zisky ako sú zisky z predaja drog.
.ako sa dá vyrábanie a rozosielanie vírusov a podobných vecí speňažiť?
Je na to veľa metód. Tie prvé vyzerali napríklad takto: Vírusy nainfikovali jednotlivé pécečká, a tým vytvorili akúsi sieť, prostredníctom ktorej začali komunikovať, odovzdávať si informácie a zároveň dokázali v tých počítačoch vytvoriť akési zadné vrátka, cez ktoré človek, ktorý ten vírus vymyslel, dokázal ten počítač na diaľku ovládať. Pomocou takejto siete sa dal napríklad šíriť spam.
.nejde to predsa aj jednoduchšie?
Kedysi sa to robilo jednoduchšími metódami, ale to znamenalo, že spammeri mali ťažšiu úlohu. Museli úspešne napadnúť nejaký mailový server a rozšíriť cezeň svoju dávku spamu. To sa však veľmi rýchlo rozšírilo a administrátori dali ten server na čiernu listinu, alebo kontaktovali majiteľa. Takže vždy to bola krátkodobá vec, ktorá sa rýchlo skončila. Ale ak vytvoríte takúto sieť pécečiek a rozosielate spam cez ňu, bráni sa tomu oveľa ťažšie. Je to stále sa meniaca sieť a vy nemôžete dávať pravidelne na čiernu listinu povedzme stotisíc počítačov.
.a to je pre zločin atraktívne?
Toto bola len jedna z vecí, za šírenie spamu, ktorý je v čoraz väčšom množstve krajín zakázaný, inkasovali peniaze. Ale je tu veľa iných príležitostí – okolo klasického zbierania hesiel, čísiel kreditných kariet a údajov o účtoch vznikol celý nelegálny biznis. Zatiaľ posledným výkrikom sú krádeže digitálnych identít, napríklad postáv v online hrách, ktoré si roky pestujete, nakupujete im vybavenie a podobne, a zo dňa na deň o ne môžete prísť.
.cez internet dnes funguje čoraz viac biznisu. Do akej miery je svet z tohto hľadiska bezpečný?
No, nie príliš. Som znepokojený úrovňou bezpečnosti v tomto digitálnom svete a podľa mňa treba, aby sa tým už začali zaoberať aj politici. Bez dobrých pravidiel sa to bude len zhoršovať. Problém je, že keď aj máme nejaké zákony, ich vymáhateľnosť je veľmi zlá, takmer nijaká. Ak dnes nahlásite nejaký kybernetický zločin, polícia vlastne ani nevie, čo má robiť. Nemajú na to vybavenie, dostatok ľudí, nevedia, ako zaistiť dôkazy... Je to dôležitá vec, pretože tu vznikajú už obrovské škody.
.ale príliš sa o tom nehovorí.
To je fakt, pretože postihnutí sa tým veľmi zriedka chvália, berú to ako ujmu na imidži.
.aké sú tie škody?
Vo všeobecnosti, ak si vezmeme, akú časť všetkých transferov dát tvorí nevyžiadaná pošta, teda spam, a predstavíme si, že by sme ju dokázali eliminovať, ušetrili by sme, a tým myslím celé ľudstvo, obrovské prostriedky, ktoré sú dnes nutné na budovanie ohromných sietí, aby sa tie objemy dát vôbec dali prenášať.
.ako je na tom Slovensko z hľadiska počtu a významu škodcov?
V pomere na počet obyvateľov asi budeme porovnateľní s priemerom okolitých krajín, ale tá aktivita je tu relatívne malá. Minimáne päť rokov som o slovenskom autorovi nebezpečného vírusu nepočul, nejako sa to utlmilo.
.ktoré sú svetové hniezda týchto vírusov a podobných vecí?
Dá sa to deliť na viacero skupín. Rusko a Ukrajina – tak sa končia mnohé cestičky digitálnych krádeží a vyzerá to tak, že Rusko zaradilo metódy počítačového boja medzi prostriedky svojej politiky. Nepriznávajú to, ale mnohé aktivity – a niečo sme mohli vidieť aj počas vojny v Gruzínsku či pri konflikte s Pobaltskými republikami – naznačujú, že sa tým zaoberajú. A robia to asi aj iné štáty, len to na rozdiel od nich zatiaľ nepoužili.
.napríklad Čína?
Tá je tiež veľkým zdrojom počítačového zločinu a tiež sa hovorí, že buduje nejaké útvary na, nazvime to, obranné aktivity na internete. V oblasti fishingu vidíme vysokú aktivitu v Brazílii. Objavujú sa príznaky vyššej aktivity v niektorých blízkovýchodných krajinách...
.naznačuje to, čo ste spomenuli, že v budúcnosti sa bude bojovať aj v kybernetickom priestore?
Samozrejme. Ľudia, ktorí sú vo vojne, podľa mňa premýšľajú, ako spôsobiť nepriateľovi čo najväčšiu škodu.
.aké škody tak môžu vzniknúť?
Štát je veľmi zraniteľný. Uvedomte si už len to, koľko biznisu dnes ide cez internetovú sieť, ktorá je veľmi zraniteľná.
.začínali ste ako programátor. Ste ním ešte?
Už dávno nie. Postupne som sa venoval rôznym iným veciam, rozvoju firmy, marketingu, bol som technickým riaditeľom, dnes som generálny riaditeľ...
.akí ľudia sú vlastne vaši dnešní programátori a analytici?
Sú to rozličné typy, ale spája ich záujem lúštiť hádanky, zúčastniť sa boja so zlom, mať trpezlivosť a naučiť sa zložité veci. Ak chcete byť dobrý analytik, musíte vedieť programovať a poznať programovacie jazyky na ten najvyššej úrovni. A okrem toho musíte presedieť množstvo času a študovať stovky a tisíce vírusov. Musíte tým prejsť, len tak dostanete tie veci do oka a môžete pracovať efektívne.
.uznajte, že zavŕtať sa do tohto sveta vyžaduje, aby bol človek tak trochu čudák.
Prečo čudák? Sú to cieľavedomí ľudia rozličného razenia. Z matematicko-fyzikálnej fakulty, z fakulty informačných technológií, ale aj ľudia, ktorí nič také neštudovali.
.existuje dosť rozšírený názor, že najlepší ochrancovia proti vírusom sú tí, ktorí ich sami vymýšľajú, alebo v minulosti vymýšľali.
To je dosť plytká úvaha. Samozrejme, že je to téma, ktorá je atraktívna. Ale má jednu chybu. Hoci si to málokto uvedomuje, my v podstate bojujeme proti zločinu. A táto úvaha je podobná, ako keby ste povedali, že najlepším policajtom je zločinec. Ja si to naozaj nemyslím. Ak má niekto morálny defekt a neprekáža mu, že spôsobuje iným škodu a utrpenie, tak to nie je dobrý zamestnanec.
.nezamestnali by ste teda geniálneho programátora, o ktorom by ste vedeli, že vyrábal vírusy?
Informácia, že vyrábal vírusy, nestačí. Človek môže vyrábať vírusy napríklad sám pre seba a potom ich zmazať. Často to býva tak, že niekto písal vírusy, keď mal dvanásť rokov a neuvedomoval si súvislosti. To je niečo iné, ako keď sa niekto písaním vírusov živil. Nechcem sa stavať do pozície, že sme svätí a viesť moralizujúce reči. „Grázel“ však nie je dobrý zamestnanec a je jedno, či robí v počítačovej firme, alebo v pekárni.
.naozaj nie sú znalosti týchto ľudí cennejšie ako vaše výhrady k ich charakteru?
Nie. Viete prečo? Mnoho ľudí si myslí, že napísať vírus je vrcholom programátorského umenia. Áno, sú vírusy, ktoré sú umelecké diela, ale tých je absolútne minimum. Väčšina vzniká generovaním mutácií starých vírusov, preto je ich tak veľa. Je to celý priemysel a sú na mizernej úrovni. Technológia, ktorá sa skrýva za anitivírusovými programami, je z programátorského hľadiska na oveľa vyššej úrovni.
.vaša firma mala v posledných rokoch famózny rast. Ako ste na tom v porovnaní s najväčšími svetovými výrobcami antivírusových programov na svete?
My poznáme vlastné čísla, ale dostať sa k číslam iných spoločností je niekedy dosť ťažké. Nejaké odhady sú, ale nie veľmi presné. Ak budem konzervatívny, tak môžem odpovedať, že sme v prvej desiatke.
.koľko podobných firiem je na svete?
Desiatky.
.čo bolo zlomom, že sa vám pred pár rokmi začalo tak výrazne dariť?
Nebolo to odrazu. Sme na trhu už relatívne dlho. Vznikli sme v roku 1992 a spočiatku sme bojovali na lokálnych trhoch. Občas nás zabrzdili udalosti, na ktoré sme nemali vplyv. Napríklad rozdelenie Československa. Pred rozdelením sme mali viac ako tri štvrtiny zákazníkov z Česka a napriek sľubom politikov, že nebudú žiadne bariéry, sme museli odrazu s každou škatuľou chodiť na colnicu a vypĺňať formuláre. Zo dňa na deň sme prišli o väčšinu zákazníkov. Tým zlomom pred niekoľkými rokmi bolo asi to, že sme dokázali preraziť na zahraničných trhoch.
.ako sa vám to podarilo?
Výrazne sa pod to podpísala skutočnosť, že sme dali náš produkt na testovanie do renomovaného britského magazínu Virus bulletin, ktorý sa vtedy ako jediný špecializoval na počítačové infiltrácie. A opakovane sme dopadli veľmi dobre. Dnes máme od tohto časopisu najviac ocenení spomedzi všetkých produktov na svete. To je pomerne silný argument pre zákazníkov.
.máte pobočku v kalifornskom San Diegu. Ste jediná slovenská firma, ktorá ma takú veľkú pobočku v USA?
To neviem. Nikdy som po tom nepátral.
.do akej miery je táto pobočka pre váš biznis dôležitá? Tí ľudia aj niečo vyvíjajú, alebo je to len obchodné zastúpenie?
Bola zakladaná ako obchodné zastúpenie. Pôvodne len pre Ameriku, potom sme cez ňu, z rôznych príčin, nechali tiecť obchody z veľkej časti sveta. Vývoj sa tam nerobí žiadny, hoci boli tlaky aj na to. Odmietli sme a táto pobočka sa venuje najmä obchodu, starostlivosti o zákazníkov a PR.
.kde máte viac zamestnancov?
V Bratislave.
.dotýka sa vás hospodárska kríza?
Dotýka sa každého. Ak vám budú krachovať zákazníci, tak sa vás to musí dotknúť. Na druhej strane, čísla zatiaľ ukazujú, že to pre nás nie je až také vážne. V posledných mesiacoch sme dokonca robili rekordné predaje a na niektorých trhoch to vyzerá lepšie ako predtým. Nevyvodzujem z toho však, že to tak ostane stále.
.dalo by sa teda povedať, že vyrábať softvér je menej rizikové než vyrábať autá?
(Smiech.) Jednoznačne. Je to úžasný biznis. Predávame myšlienku, nespotrebúvame materiál ani nezaťažujeme životné prostredie. Je to optimálny biznis pre krajinu a bolo by výborné, keby Slovensko malo viac podobných firiem.
.čo na to Slovensku chýba?
Musí viac investovať do školstva, kde sa situácia zhoršuje. To by pomohlo.
.nechýba nám podnikavosť?
To je daň za režim, ktorý sme tu desaťročia mali. Nedá sa to zmeniť zo dňa na deň, ale keď sa vytvoria dobré podmienky, tak sa to zmení relatívne rýchlo. Ľudia na Slovensku sú šikovní a vedia sa prispôsobiť.
.niekde ste povedali, že firma je rozbehnutá a vy sa chcete čoraz viac venovať víziám a strategickým plánom. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
Chcel by som si vytvoriť nejakú jednu-dve firmičky na hranie. Tie začiatky sú, svojím spôsobom, pekné. Človek vidí na všetky fázy a môže si veci, takpovediac, ohmatať. Je to viac o konkrétnom produkte, ako o organizovaní veľkého počtu ľudí, psychológii či politike.
.často hovoríte, že v Bratislave chcete spolu s univerzitami založiť výskumné centrum. V akej je to fáze?
Máme vypracované dva konkurenčné projekty. Dávame im finálnu štruktúru a rokujeme so zástupcami vysokých škôl.
.čo chcete skúmať?
Bežné veci, ktoré sú pre nás dôležité, si skúmame vo firme. Chýba nám však základný výskum v oblasti počítačovej bezpečnosti. Nechceme sa úzko zameriavať na naše produkty, ale chceme skúmať hlbšie princípy a spolupracovať aj s ľuďmi, ktorí nie sú z oblasti komercie a majú teda otvorenejší pohľad na vec.
.čo je v tejto oblasti najväčšia výskumnícka výzva?
Nájsť cestu, ako si poradiť s tým obrovským množstvom počítačových infiltrácií. Aj keď tento jav sa asi nikdy nepodarí úplne zlikvidovať.
.často sa hovorí, že najviac vírusov existuje pre windows, menej je pre mac a najmenej pre linuxové platformy. Je to pravda?
V absolútnych číslach to pravda je a nesúvisí to len s rozšírenosťou jednotlivých platforiem. Windows pôvodne nevznikal ako „multi-user“ systém, čiže nemal niektoré prostriedky ochrany zabudované priamo v jadre. Linux či Mac OS to v sebe mali zabudované od začiatku. Obsahovali zábrany, ktoré čiastočne bránili jednoduchému šíreniu infiltrácií.
.o vás sa hovorí, že ste punk-rocker a dokonca vraj máte vlastné štúdio, kde hrávate. Je to pravdivá legenda?
Je. (Smiech.) S Koňýkom, spevákom zo Zóny A, som sedel v školskej lavici a nejakým tým punkom sme sa zaoberali ešte predtým, ako táto kapela vznikla. Nikdy som však nechodil s červenými vlasmi a sú ľudia, ktorí mi hovoria, že som „zasraný hipík“. Hudba pre mňa znamená veľký relax a je pravda, že nad svojím bytom som si vybudoval miesto, kde môžeme s našou skupinou skúšať.
.ako často sa vám to darí?
Kedysi to bol veľký problém. Intenzívnejšie sme začali hrávať v úplných začiatkoch firmy, keď sme ešte celý deň pozerali na obrazovky a večer videli pred sebou už len hmýrenie čísel. Jeden z vtedajších kľúčových programátorov a dnes spolumajiteľ firmy, Richard Marko, vtedy týždeň práce vo firme prirovnal k stavu, keď je človek na drogách. Na netrénovaného človeka to bola taká záťaž, že keď vyšiel na ulicu, hrozilo, že ho prejde auto. Punk nám pomáhal prekonávať tieto stavy – vykričíte sa, vyskáčete... Potom však prišli partnerky, deti – a to má na takéto aktivity dosť ničivý vplyv. Na hranie bolo čoraz menej času. Pôvodná zostava sa postupne rozpadla. Teraz hrávam s ľuďmi, ktorí majú viac času a skúšku mávame každý týždeň.
.máte ešte nejaký nesplnený sen?
Nejaké ciele ešte mám. Firmu sme zakladali s víziou, aby pretrvala roky a pracovali v nej aj naše deti. Tak dúfam, že sa to podarí.
.do politiky sa vstúpiť nechystáte?
Nie. Mám pred očami príbeh svojho otca. Ten sa za Dubčeka do politiky trochu zapojil a keď prišli ruské tanky, musel utekať. Dnes žije v Holandsku. Keďže viem, kam politika môže viesť, takéto ambície nemám. Možno skôr v oblasti umenia.
.chcete začať koncertovať?
Nielen to. Možno písať knihy, maľovať obrazy. (Smiech.) To, že sa už nemusím ničím živiť, je obrovská výhoda.
.šéfujete mimoriadne úspešnej firme, ktorej sa dávajú prívlastky ako slovenský Google a podobne. Aký prívlastok by ste jej po tých takmer dvoch desaťročiach existencie dali vy?
Príbeh našej firmy je súčasťou príbehu nášho života. A ako môžete dať prívlastok dvadsiatim rokom svojho života?
.začínali ste svoj IT biznis ešte v komunizme. To znie vcelku bizarne.
Prvá verzia programu, ktorý stál na začiatku nášho úspechu, vznikla v decembri roku 1987. Bola to prvá verzia programu NOD, ktorého názov vznikol ako skratka slov Nemocnica na okraji disku.
.koho taký názov napadol?
Mňa, ale potom sme od toho upustili, bolo to trochu prvoplánové. Zostal už len NOD a dnes sa snažíme kvôli podpore kľúčovej značky do názvov produktov, ktoré predávame vo viac ako sto krajinách sveta, pridávať aj názov firmy, teda Eset.
.inak, to už vtedy v roku 1987 boli vírusy? Veď väčšina ľudí počítať ani nevidela.
Boli, už vtedy ich bolo niekoľko. Náš program bol odpoveďou na ne, a bol zaujímavý aj tým, že sa napríklad dal ovládať myšou, čo bola vtedy veľká vec. Mal aj iné kvality, ktoré si podržal až doteraz, aj keď dnes na ňom pracuje už štvrtá generácia programátorov.
.mali ste zákazníkov aj vo vtedajšom Československu, alebo ste to vyvážali do zahraničia?
My sme dlho predávali len tu. Za socializmu sa to dalo predávať len rôznymi podivnými spôsobmi cez družstvá slušovického typu, ale robili sme to popri iných našich civilných povolaniach a keďže o podnikaní sa vtedy hovoriť nedalo, mali sme aspoň dosť času zdokonaliť náš produkt. Keď potom prišla Nežná revolúcia, mohli sme sa naplno vrhnúť do biznisu.
.vy ste to robili popri inej práci?
Áno, dokonca aj po Nežnej revolúcii. Ale to už sme sa tomu venovali čoraz viac, začali sme tomu robiť obaly, nejaký marketing. Okolo roku 1991 sme zarobili prvý milión, čo boli vtedy veľmi slušné peniaze a rýchlo to začalo rádovo prekračovať príjmy z našich dovtedajších zamestnaní, a to bol aj impulz, aby sme v roku 1992 založili Eset a venovali sa už len jemu.
.na začiatku 90. rokov však boli počítače ešte stále pomerne vzácne a neboli príliš rozšírené. Kto boli vaši zákazníci?
Hlavne firmy, začínajúci podnikatelia. Zjavovali sa stále nové vírusy, a keďže sa vtedy mnohé programy šírili ilegálnou cestou, bola to dobrá živná pôda na ich šírenie. Ale je fakt, že ten pravý boom vírusov prišiel až s nástupom internetu.
.boli vaše podnikateľské začiatky romantické, alebo to bol od začiatku vážny biznis?
V začiatkoch sme chodili odvírusovať počítače po domácnostiach, a bolo to veľmi zaujímavé obdobie. Možem vám povedať, že som videl veľmi veľa ľudského nešťastia, ľudí, čo plakali, že prišli o dvojročnú prácu, pretože vírus im premazal nejaké dáta. Boli to veci, ktoré dnes už človek nezažije, ten priamy styk s ľuďmi, že ste mali možnosť sledovať tú radosť, keď ste im pomohli. Dnes sa to šíri internetom, liečenie prebieha anonymne...
.ako vlastne antivírusový program funguje? Vy máte nejakú databázu nebezpečných vecí, aktualizáciami je o nich môj počítač informovaný a bráni sa im?
V zásade je to tak. Základný poklad každej antivírusovej firmy je zbierka vírusov, vždy to tak bolo. Ale dnes už to naberá iné dimenzie, nových infiltrácií je toľko, že už sa to ani nedá nejako rozumne spracúvať a objavuje sa taký trend, že tieto procesy sa začínajú automatizovať. A to má fatálny vplyv na kvalitu. Stúpa počet falošných poplachov...
.inak to nejde?
Sme zahltení infiltráciami. Počet unikátnych druhov vírusov, trójskych koňov a iných vecí presahuje stotisíc denne. Viete si predstaviť, čo je to za množstvo? A navyše aj dĺžka kódov týchto infiltrácií ustavične rastie. Kedysi sa dalo sadnúť a v reálnom čase to analyzovať, a vedel som vysvetliť v tom kóde každú jednu inštrukciu. Dnes sa to dá zvládnuť len veľmi ťažko.
.kto a prečo to vyrába?
Je to veľmi pestrá skupina ľudí. Kedysi bol typický pisateľ vírusov nejaký sociálne neprispôsobivý adolescent, ktorý chcel na nejaký prostest alebo zviditeľnenie zanechať niečo ako digitálne grafiti. Často sa združovali, mali svoje podivné manifesty, chceli sa predvádzať. To sa zmenilo v roku 2003.
.a dnes je to kto?
Vtedy nastúpili profesionáli a uviedli sa do života postupy, ako premeniť tieto veci na peniaze. Chytili sa toho zločinci a dnes sú to veľmi dobre manažované kriminálne skupiny, ktoré operujú na celom svete a odhaduje sa, že z toho majú väčšie zisky ako sú zisky z predaja drog.
.ako sa dá vyrábanie a rozosielanie vírusov a podobných vecí speňažiť?
Je na to veľa metód. Tie prvé vyzerali napríklad takto: Vírusy nainfikovali jednotlivé pécečká, a tým vytvorili akúsi sieť, prostredníctom ktorej začali komunikovať, odovzdávať si informácie a zároveň dokázali v tých počítačoch vytvoriť akési zadné vrátka, cez ktoré človek, ktorý ten vírus vymyslel, dokázal ten počítač na diaľku ovládať. Pomocou takejto siete sa dal napríklad šíriť spam.
.nejde to predsa aj jednoduchšie?
Kedysi sa to robilo jednoduchšími metódami, ale to znamenalo, že spammeri mali ťažšiu úlohu. Museli úspešne napadnúť nejaký mailový server a rozšíriť cezeň svoju dávku spamu. To sa však veľmi rýchlo rozšírilo a administrátori dali ten server na čiernu listinu, alebo kontaktovali majiteľa. Takže vždy to bola krátkodobá vec, ktorá sa rýchlo skončila. Ale ak vytvoríte takúto sieť pécečiek a rozosielate spam cez ňu, bráni sa tomu oveľa ťažšie. Je to stále sa meniaca sieť a vy nemôžete dávať pravidelne na čiernu listinu povedzme stotisíc počítačov.
.a to je pre zločin atraktívne?
Toto bola len jedna z vecí, za šírenie spamu, ktorý je v čoraz väčšom množstve krajín zakázaný, inkasovali peniaze. Ale je tu veľa iných príležitostí – okolo klasického zbierania hesiel, čísiel kreditných kariet a údajov o účtoch vznikol celý nelegálny biznis. Zatiaľ posledným výkrikom sú krádeže digitálnych identít, napríklad postáv v online hrách, ktoré si roky pestujete, nakupujete im vybavenie a podobne, a zo dňa na deň o ne môžete prísť.
.cez internet dnes funguje čoraz viac biznisu. Do akej miery je svet z tohto hľadiska bezpečný?
No, nie príliš. Som znepokojený úrovňou bezpečnosti v tomto digitálnom svete a podľa mňa treba, aby sa tým už začali zaoberať aj politici. Bez dobrých pravidiel sa to bude len zhoršovať. Problém je, že keď aj máme nejaké zákony, ich vymáhateľnosť je veľmi zlá, takmer nijaká. Ak dnes nahlásite nejaký kybernetický zločin, polícia vlastne ani nevie, čo má robiť. Nemajú na to vybavenie, dostatok ľudí, nevedia, ako zaistiť dôkazy... Je to dôležitá vec, pretože tu vznikajú už obrovské škody.
.ale príliš sa o tom nehovorí.
To je fakt, pretože postihnutí sa tým veľmi zriedka chvália, berú to ako ujmu na imidži.
.aké sú tie škody?
Vo všeobecnosti, ak si vezmeme, akú časť všetkých transferov dát tvorí nevyžiadaná pošta, teda spam, a predstavíme si, že by sme ju dokázali eliminovať, ušetrili by sme, a tým myslím celé ľudstvo, obrovské prostriedky, ktoré sú dnes nutné na budovanie ohromných sietí, aby sa tie objemy dát vôbec dali prenášať.
.ako je na tom Slovensko z hľadiska počtu a významu škodcov?
V pomere na počet obyvateľov asi budeme porovnateľní s priemerom okolitých krajín, ale tá aktivita je tu relatívne malá. Minimáne päť rokov som o slovenskom autorovi nebezpečného vírusu nepočul, nejako sa to utlmilo.
.ktoré sú svetové hniezda týchto vírusov a podobných vecí?
Dá sa to deliť na viacero skupín. Rusko a Ukrajina – tak sa končia mnohé cestičky digitálnych krádeží a vyzerá to tak, že Rusko zaradilo metódy počítačového boja medzi prostriedky svojej politiky. Nepriznávajú to, ale mnohé aktivity – a niečo sme mohli vidieť aj počas vojny v Gruzínsku či pri konflikte s Pobaltskými republikami – naznačujú, že sa tým zaoberajú. A robia to asi aj iné štáty, len to na rozdiel od nich zatiaľ nepoužili.
.napríklad Čína?
Tá je tiež veľkým zdrojom počítačového zločinu a tiež sa hovorí, že buduje nejaké útvary na, nazvime to, obranné aktivity na internete. V oblasti fishingu vidíme vysokú aktivitu v Brazílii. Objavujú sa príznaky vyššej aktivity v niektorých blízkovýchodných krajinách...
.naznačuje to, čo ste spomenuli, že v budúcnosti sa bude bojovať aj v kybernetickom priestore?
Samozrejme. Ľudia, ktorí sú vo vojne, podľa mňa premýšľajú, ako spôsobiť nepriateľovi čo najväčšiu škodu.
.aké škody tak môžu vzniknúť?
Štát je veľmi zraniteľný. Uvedomte si už len to, koľko biznisu dnes ide cez internetovú sieť, ktorá je veľmi zraniteľná.
| Miroslav Trnka / Narodil sa v roku 1961 v Trnave. Vyštudoval Materiálovo-technologickú fakultu Slovenskej technickej univerzity. Neskôr spoluzakladal firmu ESET a je jedným z jej majiteľov. Spolu s Petrom Paškom vytvoril prvú verziu oceňovaného antivírusového produktu NOD32. Dnes je generálnym riaditeľom spoločnosti ESET. |
.začínali ste ako programátor. Ste ním ešte?
Už dávno nie. Postupne som sa venoval rôznym iným veciam, rozvoju firmy, marketingu, bol som technickým riaditeľom, dnes som generálny riaditeľ...
.akí ľudia sú vlastne vaši dnešní programátori a analytici?
Sú to rozličné typy, ale spája ich záujem lúštiť hádanky, zúčastniť sa boja so zlom, mať trpezlivosť a naučiť sa zložité veci. Ak chcete byť dobrý analytik, musíte vedieť programovať a poznať programovacie jazyky na ten najvyššej úrovni. A okrem toho musíte presedieť množstvo času a študovať stovky a tisíce vírusov. Musíte tým prejsť, len tak dostanete tie veci do oka a môžete pracovať efektívne.
.uznajte, že zavŕtať sa do tohto sveta vyžaduje, aby bol človek tak trochu čudák.
Prečo čudák? Sú to cieľavedomí ľudia rozličného razenia. Z matematicko-fyzikálnej fakulty, z fakulty informačných technológií, ale aj ľudia, ktorí nič také neštudovali.
.existuje dosť rozšírený názor, že najlepší ochrancovia proti vírusom sú tí, ktorí ich sami vymýšľajú, alebo v minulosti vymýšľali.
To je dosť plytká úvaha. Samozrejme, že je to téma, ktorá je atraktívna. Ale má jednu chybu. Hoci si to málokto uvedomuje, my v podstate bojujeme proti zločinu. A táto úvaha je podobná, ako keby ste povedali, že najlepším policajtom je zločinec. Ja si to naozaj nemyslím. Ak má niekto morálny defekt a neprekáža mu, že spôsobuje iným škodu a utrpenie, tak to nie je dobrý zamestnanec.
.nezamestnali by ste teda geniálneho programátora, o ktorom by ste vedeli, že vyrábal vírusy?
Informácia, že vyrábal vírusy, nestačí. Človek môže vyrábať vírusy napríklad sám pre seba a potom ich zmazať. Často to býva tak, že niekto písal vírusy, keď mal dvanásť rokov a neuvedomoval si súvislosti. To je niečo iné, ako keď sa niekto písaním vírusov živil. Nechcem sa stavať do pozície, že sme svätí a viesť moralizujúce reči. „Grázel“ však nie je dobrý zamestnanec a je jedno, či robí v počítačovej firme, alebo v pekárni.
.naozaj nie sú znalosti týchto ľudí cennejšie ako vaše výhrady k ich charakteru?
Nie. Viete prečo? Mnoho ľudí si myslí, že napísať vírus je vrcholom programátorského umenia. Áno, sú vírusy, ktoré sú umelecké diela, ale tých je absolútne minimum. Väčšina vzniká generovaním mutácií starých vírusov, preto je ich tak veľa. Je to celý priemysel a sú na mizernej úrovni. Technológia, ktorá sa skrýva za anitivírusovými programami, je z programátorského hľadiska na oveľa vyššej úrovni.
.vaša firma mala v posledných rokoch famózny rast. Ako ste na tom v porovnaní s najväčšími svetovými výrobcami antivírusových programov na svete?
My poznáme vlastné čísla, ale dostať sa k číslam iných spoločností je niekedy dosť ťažké. Nejaké odhady sú, ale nie veľmi presné. Ak budem konzervatívny, tak môžem odpovedať, že sme v prvej desiatke.
.koľko podobných firiem je na svete?
Desiatky.
.čo bolo zlomom, že sa vám pred pár rokmi začalo tak výrazne dariť?
Nebolo to odrazu. Sme na trhu už relatívne dlho. Vznikli sme v roku 1992 a spočiatku sme bojovali na lokálnych trhoch. Občas nás zabrzdili udalosti, na ktoré sme nemali vplyv. Napríklad rozdelenie Československa. Pred rozdelením sme mali viac ako tri štvrtiny zákazníkov z Česka a napriek sľubom politikov, že nebudú žiadne bariéry, sme museli odrazu s každou škatuľou chodiť na colnicu a vypĺňať formuláre. Zo dňa na deň sme prišli o väčšinu zákazníkov. Tým zlomom pred niekoľkými rokmi bolo asi to, že sme dokázali preraziť na zahraničných trhoch.
.ako sa vám to podarilo?
Výrazne sa pod to podpísala skutočnosť, že sme dali náš produkt na testovanie do renomovaného britského magazínu Virus bulletin, ktorý sa vtedy ako jediný špecializoval na počítačové infiltrácie. A opakovane sme dopadli veľmi dobre. Dnes máme od tohto časopisu najviac ocenení spomedzi všetkých produktov na svete. To je pomerne silný argument pre zákazníkov.
.máte pobočku v kalifornskom San Diegu. Ste jediná slovenská firma, ktorá ma takú veľkú pobočku v USA?
To neviem. Nikdy som po tom nepátral.
.do akej miery je táto pobočka pre váš biznis dôležitá? Tí ľudia aj niečo vyvíjajú, alebo je to len obchodné zastúpenie?
Bola zakladaná ako obchodné zastúpenie. Pôvodne len pre Ameriku, potom sme cez ňu, z rôznych príčin, nechali tiecť obchody z veľkej časti sveta. Vývoj sa tam nerobí žiadny, hoci boli tlaky aj na to. Odmietli sme a táto pobočka sa venuje najmä obchodu, starostlivosti o zákazníkov a PR.
.kde máte viac zamestnancov?
V Bratislave.
.dotýka sa vás hospodárska kríza?
Dotýka sa každého. Ak vám budú krachovať zákazníci, tak sa vás to musí dotknúť. Na druhej strane, čísla zatiaľ ukazujú, že to pre nás nie je až také vážne. V posledných mesiacoch sme dokonca robili rekordné predaje a na niektorých trhoch to vyzerá lepšie ako predtým. Nevyvodzujem z toho však, že to tak ostane stále.
.dalo by sa teda povedať, že vyrábať softvér je menej rizikové než vyrábať autá?
(Smiech.) Jednoznačne. Je to úžasný biznis. Predávame myšlienku, nespotrebúvame materiál ani nezaťažujeme životné prostredie. Je to optimálny biznis pre krajinu a bolo by výborné, keby Slovensko malo viac podobných firiem.
.čo na to Slovensku chýba?
Musí viac investovať do školstva, kde sa situácia zhoršuje. To by pomohlo.
.nechýba nám podnikavosť?
To je daň za režim, ktorý sme tu desaťročia mali. Nedá sa to zmeniť zo dňa na deň, ale keď sa vytvoria dobré podmienky, tak sa to zmení relatívne rýchlo. Ľudia na Slovensku sú šikovní a vedia sa prispôsobiť.
.niekde ste povedali, že firma je rozbehnutá a vy sa chcete čoraz viac venovať víziám a strategickým plánom. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
Chcel by som si vytvoriť nejakú jednu-dve firmičky na hranie. Tie začiatky sú, svojím spôsobom, pekné. Človek vidí na všetky fázy a môže si veci, takpovediac, ohmatať. Je to viac o konkrétnom produkte, ako o organizovaní veľkého počtu ľudí, psychológii či politike.
.často hovoríte, že v Bratislave chcete spolu s univerzitami založiť výskumné centrum. V akej je to fáze?
Máme vypracované dva konkurenčné projekty. Dávame im finálnu štruktúru a rokujeme so zástupcami vysokých škôl.
.čo chcete skúmať?
Bežné veci, ktoré sú pre nás dôležité, si skúmame vo firme. Chýba nám však základný výskum v oblasti počítačovej bezpečnosti. Nechceme sa úzko zameriavať na naše produkty, ale chceme skúmať hlbšie princípy a spolupracovať aj s ľuďmi, ktorí nie sú z oblasti komercie a majú teda otvorenejší pohľad na vec.
.čo je v tejto oblasti najväčšia výskumnícka výzva?
Nájsť cestu, ako si poradiť s tým obrovským množstvom počítačových infiltrácií. Aj keď tento jav sa asi nikdy nepodarí úplne zlikvidovať.
.často sa hovorí, že najviac vírusov existuje pre windows, menej je pre mac a najmenej pre linuxové platformy. Je to pravda?
V absolútnych číslach to pravda je a nesúvisí to len s rozšírenosťou jednotlivých platforiem. Windows pôvodne nevznikal ako „multi-user“ systém, čiže nemal niektoré prostriedky ochrany zabudované priamo v jadre. Linux či Mac OS to v sebe mali zabudované od začiatku. Obsahovali zábrany, ktoré čiastočne bránili jednoduchému šíreniu infiltrácií.
.o vás sa hovorí, že ste punk-rocker a dokonca vraj máte vlastné štúdio, kde hrávate. Je to pravdivá legenda?
Je. (Smiech.) S Koňýkom, spevákom zo Zóny A, som sedel v školskej lavici a nejakým tým punkom sme sa zaoberali ešte predtým, ako táto kapela vznikla. Nikdy som však nechodil s červenými vlasmi a sú ľudia, ktorí mi hovoria, že som „zasraný hipík“. Hudba pre mňa znamená veľký relax a je pravda, že nad svojím bytom som si vybudoval miesto, kde môžeme s našou skupinou skúšať.
.ako často sa vám to darí?
Kedysi to bol veľký problém. Intenzívnejšie sme začali hrávať v úplných začiatkoch firmy, keď sme ešte celý deň pozerali na obrazovky a večer videli pred sebou už len hmýrenie čísel. Jeden z vtedajších kľúčových programátorov a dnes spolumajiteľ firmy, Richard Marko, vtedy týždeň práce vo firme prirovnal k stavu, keď je človek na drogách. Na netrénovaného človeka to bola taká záťaž, že keď vyšiel na ulicu, hrozilo, že ho prejde auto. Punk nám pomáhal prekonávať tieto stavy – vykričíte sa, vyskáčete... Potom však prišli partnerky, deti – a to má na takéto aktivity dosť ničivý vplyv. Na hranie bolo čoraz menej času. Pôvodná zostava sa postupne rozpadla. Teraz hrávam s ľuďmi, ktorí majú viac času a skúšku mávame každý týždeň.
.máte ešte nejaký nesplnený sen?
Nejaké ciele ešte mám. Firmu sme zakladali s víziou, aby pretrvala roky a pracovali v nej aj naše deti. Tak dúfam, že sa to podarí.
.do politiky sa vstúpiť nechystáte?
Nie. Mám pred očami príbeh svojho otca. Ten sa za Dubčeka do politiky trochu zapojil a keď prišli ruské tanky, musel utekať. Dnes žije v Holandsku. Keďže viem, kam politika môže viesť, takéto ambície nemám. Možno skôr v oblasti umenia.
.chcete začať koncertovať?
Nielen to. Možno písať knihy, maľovať obrazy. (Smiech.) To, že sa už nemusím ničím živiť, je obrovská výhoda.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.