Jeho meno je Marx a vydal knihu o politickej ekonómii, ktorú nazval Das Kapital. Nie, nepíše sa rok 1867, ale 2008. A nejde o Karola Marxa, ale Reinharda Marxa, ktorý sa stal presne pred rokom mníchovským arcibiskupom.
Ako pred novinármi priznal, vydaním svojej knihy s požičaným názvom by rád zabránil, aby dielo jeho 126 rokov mŕtveho menovca opäť ožilo. Katolícky biskup ponúka aj kritiku mnohých aspektov súčasného kapitalizmu, neodvoláva sa však na Marxa, ale na Adama Smitha. Reinhard však Karola tak ľahko netromfne.
Nemeckí kníhkupci hlásia strojnásobenie predaja jednotlivých štyroch zväzkov klasického Kapitálu oproti predošlým rokom. Knižný hit sezóny neodrádza ani stovkami strán ťažkých pojednaní, keďže čitatelia prahnú po odpovediach na súčasnú krízu. Ak sa dnes Karol Marx pozerá na svojich Nemcov odkiaľsi zhora, musí sa dosť čudovať: kapitalizmus (i keď pančovaný silným sociálnym štátom) im dal nevídaný materiálny blahobyt, oni však ďalej špiritizujú o tom, ako ho nahradiť, a to napriek tomu, že robotnícky proletariát sa medzičasom odporúčal. To však neprekáža. V 38 nemeckých mestách sa dnes pravidelne konajú čitateľské krúžky, ktoré zorganizoval Socialisticko-demokratický zväz študentov. Spontánne sa sem prihlasujú študenti univerzít a jeden večer v týždni dve až tri hodiny diskutujú o pasážach Kapitálu, ktoré si predtým vo voľnom čase poctivo naštudovali. V krúžkoch sa vášnivo debatuje o kapitalizme aj o možnostiach riešenia krízového vývoja. Ako napísal denník Süddeutsche Zeitung, v Lipsku sa na krúžok prihlásilo až 60 záujemcov, takže sa skupina z kapacitných dôvodov musela rozdeliť na dve. Marxov návrat na intelektuálnu scénu zachytili aj niektorí politici. Nemecký minister financií Peer Steinbrück, inak prívrženec reformného krídla sociálnych demokratov, minulý rok v rozhovore pre Der Spiegel povedal, že “určité časti marxistickej teórie predsa nie sú také pomýlené". Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa dal vyfotografovať, ako listuje v Marxovej knihe. Bokom neostalo ani umenie. Pred 80 rokmi chcel sovietsky režisér Sergej Eisenstadt sfilmovať Kapitál, ale mu to nevyšlo. Dnes si užíva filmové ceny aj priaznivé recenzie nemecký režisér Alexander Kluge s desaťhodinovým filmom o Marxovi a jeho Kapitáli. Aj takéto sú podoby súčasnej renesancie Marxa – a hádam to pri čitateľských krúžkoch a filmoch aj ostane.
Ako pred novinármi priznal, vydaním svojej knihy s požičaným názvom by rád zabránil, aby dielo jeho 126 rokov mŕtveho menovca opäť ožilo. Katolícky biskup ponúka aj kritiku mnohých aspektov súčasného kapitalizmu, neodvoláva sa však na Marxa, ale na Adama Smitha. Reinhard však Karola tak ľahko netromfne.
Nemeckí kníhkupci hlásia strojnásobenie predaja jednotlivých štyroch zväzkov klasického Kapitálu oproti predošlým rokom. Knižný hit sezóny neodrádza ani stovkami strán ťažkých pojednaní, keďže čitatelia prahnú po odpovediach na súčasnú krízu. Ak sa dnes Karol Marx pozerá na svojich Nemcov odkiaľsi zhora, musí sa dosť čudovať: kapitalizmus (i keď pančovaný silným sociálnym štátom) im dal nevídaný materiálny blahobyt, oni však ďalej špiritizujú o tom, ako ho nahradiť, a to napriek tomu, že robotnícky proletariát sa medzičasom odporúčal. To však neprekáža. V 38 nemeckých mestách sa dnes pravidelne konajú čitateľské krúžky, ktoré zorganizoval Socialisticko-demokratický zväz študentov. Spontánne sa sem prihlasujú študenti univerzít a jeden večer v týždni dve až tri hodiny diskutujú o pasážach Kapitálu, ktoré si predtým vo voľnom čase poctivo naštudovali. V krúžkoch sa vášnivo debatuje o kapitalizme aj o možnostiach riešenia krízového vývoja. Ako napísal denník Süddeutsche Zeitung, v Lipsku sa na krúžok prihlásilo až 60 záujemcov, takže sa skupina z kapacitných dôvodov musela rozdeliť na dve. Marxov návrat na intelektuálnu scénu zachytili aj niektorí politici. Nemecký minister financií Peer Steinbrück, inak prívrženec reformného krídla sociálnych demokratov, minulý rok v rozhovore pre Der Spiegel povedal, že “určité časti marxistickej teórie predsa nie sú také pomýlené". Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy sa dal vyfotografovať, ako listuje v Marxovej knihe. Bokom neostalo ani umenie. Pred 80 rokmi chcel sovietsky režisér Sergej Eisenstadt sfilmovať Kapitál, ale mu to nevyšlo. Dnes si užíva filmové ceny aj priaznivé recenzie nemecký režisér Alexander Kluge s desaťhodinovým filmom o Marxovi a jeho Kapitáli. Aj takéto sú podoby súčasnej renesancie Marxa – a hádam to pri čitateľských krúžkoch a filmoch aj ostane.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.