DIVADLO TANEC TOREADOROV SND
Extravagantné účesy, zveličené herectvo, absurdné situácie, sexuálne narážky, uponáhľaný dej či nečakané zvraty. Tanec toreadorov je fraška – jav v SND nie neobvyklý. Hra Jeana Anouilha, francúzskeho dramatika 20. storočia, má aj čosi navyše – krutú, ale nadčasovú nadstavbu. Pod povrchom komického diania vrie tragédia manželstva, ergo kríza neskoršieho stredného veku. Pravda, tá sa v inscenácii kde-tu scvrkáva do divácky vďačnej problematiky sexu. S ním sa spája motív nevery – jav v SND nie neobvyklý. Neverníkom v hlavnej úlohe je tentoraz Marián Geišberg. Jeho postarší generál podvádza svoju manželku s kým sa len dá, a občas si popritom aj zafilozofuje. Geišberg s ľahkosťou odkrýva komickú tvár tragických životných okamihov a naopak. Hoci v sebe viaceré vedľajšie postavy nesú karikatúrne črty, ich životné pocity sú v mnohom pravdivé. Réžia kvalitne preloženého textu je inak konvenčná – jav v SND nie neobvyklý. Napokon, statickosť akcií či imobilnosť scénografie sviatočný návštevník divadla nerieši. A miestami bulvárny Tanec toreadorov je určený predovšetkým jemu. Úlohou divadla, samozrejme, nie je znížiť rozvodovosť, ktorá na Slovensku predstavuje vyše 30 % a v Petržalke viac než 50 %. Bratislavskí malomeštiaci by si napriek tomu zaslúžili ostrejšie vybrúsené spätné zrkadlo. Ale to by mnohých z nich položilo – a SND možno tiež.
.peter Scherhaufer
FILM Valkýra
Valkýra je postava zo severskej mytológie, je to síce krásna, ale nebezpečná dievčina, čo zbiera duše padlých bojovníkov a odvádza ich k Ódinovi do siene menom Valhala, kde sa pripravujú na posledný boj. Valkýra je aj opera Richarda Wagnera, časť jeho hudobnej tetralógie Prsteň Niebelungov. Adolf Hitler bol Wagnerovým nadšeným fanúšikom, pochopiť tohto skladateľa pre neho znamenalo pochopiť nemeckú dušu. Valkýra sa volal führerov vlastný núdzový plán pre stav ohrozenia. Valkýra je aj názov nového amerického filmu, ktorý — na základe skutočnej udalosti — rozpráva príbeh nemeckého vysokého wehrmacht-dôstojníka, grófa Clausa von Stauffenberga (v podaní, našťastie, tentoraz výnimočne necruisovského Toma Cruisa). Dvadsiateho júla 1944 sa on a jemu verné vojenské špičky po dvoch odložených pokusoch rozhodli aj napriek nie celkom priaznivým okolnostiam zavraždiť Adolfa Hitlera, zmocniť sa Berlína, prevziať moc a rokovať so Spojencami. Tento vskutku dramatický špionážny triler režiséra Bryana Singera (X-Men, Superman sa vracia, Obvyklí podozriví) stelesňuje takmer všetko, v čom je Hollywood oslnivo silný a neprekonateľný, skrátka napätie budované s mikrometrickou presnosťou a vyvolávajúce silné emócie, ktoré môžete tráviť ešte dlho po poslednom výstrele. Operácia Valkýra, ktorú dejepisci zvyknú nazývať aj júlovým sprisahaním či junkerským atentátom, bola posledným z vyše desiatich pokusov zavraždiť ríšskeho kancelára. Adolf Hitler prežil a nadobudol presvedčenie, že ho osud chráni a — ako píše Paul Johnson — veľkú spoločnú vec dovedie do úspešného konca. Nedoviedol a ruke jedného zabijaka — vraha najvrahovitejšieho — veru neušiel. Svojej vlastnej hitlerovskej.
.zuzana Mojžišová
KNIHA John Burrows (ed.): Klasická hudba, Slovart 2008.
Písať o hudbe je ako tancovať o architektúre, hovorí starý a pomerne výstižný bonmot. O hudbe je ťažké nielen písať, ale aj čítať – ak človek nie je znalec. Sú však knihy, ktoré sú ako stvorené pre ľudí, ktorí chcú vedieť, ale nemajú príliš veľa času, a tiež pre nadšencov – presne taký je aj tento „veľký ilustrovaný sprievodca“ klasickou hudbou. Obsahuje chronologicky, a tiež podľa hudobných štýlov a škôl zoradených skladateľov aj výnimočných interpretov. Každý z nich má priestor, aký si v dejinách klasickej hudby zaslúži – velikáni ako J. S. Bach, Haydn, Mozart, Beethoven, Schubert, Chopin či Šostakovič sa rozprestierajú na niekoľkých stranách, menej významní skladatelia niekedy na štvrtine alebo dokonca osmine strany. Rozsahy však zanechávajú dojem adekvátnosti a plnia účel, pre ktorý kniha vznikla. O každom skladateľovi sa čitateľ v prehľadnej štruktúre dozvie najpodstatnejšie informácie o jeho živote, tvorbe a najdôležitejších dielach. Navyše, a to pri „sprievodcoch“ nebýva vždy pravidlom, sú informácie v tejto knihe kvalitné a výstižné (a aj keď si o niektorom skladateľovi prečítate viacero hrubých kníh, nenájdete v sprievodcovi prílišné zjednodušenia ani zásadné nepresnosti). Zážitku z listovania touto obrázkovo-textovou knihou veľmi pomáha aj naozaj vydarená grafická úprava, ktorá je prehľadná a vkusná. Pre slovenské vydanie doplnená kapitola, venovaná slovenským skladateľom, je už len milým doplnkom, ktorý slúži vydavateľovi ku cti.
.robert Žitňanský
Extravagantné účesy, zveličené herectvo, absurdné situácie, sexuálne narážky, uponáhľaný dej či nečakané zvraty. Tanec toreadorov je fraška – jav v SND nie neobvyklý. Hra Jeana Anouilha, francúzskeho dramatika 20. storočia, má aj čosi navyše – krutú, ale nadčasovú nadstavbu. Pod povrchom komického diania vrie tragédia manželstva, ergo kríza neskoršieho stredného veku. Pravda, tá sa v inscenácii kde-tu scvrkáva do divácky vďačnej problematiky sexu. S ním sa spája motív nevery – jav v SND nie neobvyklý. Neverníkom v hlavnej úlohe je tentoraz Marián Geišberg. Jeho postarší generál podvádza svoju manželku s kým sa len dá, a občas si popritom aj zafilozofuje. Geišberg s ľahkosťou odkrýva komickú tvár tragických životných okamihov a naopak. Hoci v sebe viaceré vedľajšie postavy nesú karikatúrne črty, ich životné pocity sú v mnohom pravdivé. Réžia kvalitne preloženého textu je inak konvenčná – jav v SND nie neobvyklý. Napokon, statickosť akcií či imobilnosť scénografie sviatočný návštevník divadla nerieši. A miestami bulvárny Tanec toreadorov je určený predovšetkým jemu. Úlohou divadla, samozrejme, nie je znížiť rozvodovosť, ktorá na Slovensku predstavuje vyše 30 % a v Petržalke viac než 50 %. Bratislavskí malomeštiaci by si napriek tomu zaslúžili ostrejšie vybrúsené spätné zrkadlo. Ale to by mnohých z nich položilo – a SND možno tiež.
.peter Scherhaufer
FILM Valkýra
Valkýra je postava zo severskej mytológie, je to síce krásna, ale nebezpečná dievčina, čo zbiera duše padlých bojovníkov a odvádza ich k Ódinovi do siene menom Valhala, kde sa pripravujú na posledný boj. Valkýra je aj opera Richarda Wagnera, časť jeho hudobnej tetralógie Prsteň Niebelungov. Adolf Hitler bol Wagnerovým nadšeným fanúšikom, pochopiť tohto skladateľa pre neho znamenalo pochopiť nemeckú dušu. Valkýra sa volal führerov vlastný núdzový plán pre stav ohrozenia. Valkýra je aj názov nového amerického filmu, ktorý — na základe skutočnej udalosti — rozpráva príbeh nemeckého vysokého wehrmacht-dôstojníka, grófa Clausa von Stauffenberga (v podaní, našťastie, tentoraz výnimočne necruisovského Toma Cruisa). Dvadsiateho júla 1944 sa on a jemu verné vojenské špičky po dvoch odložených pokusoch rozhodli aj napriek nie celkom priaznivým okolnostiam zavraždiť Adolfa Hitlera, zmocniť sa Berlína, prevziať moc a rokovať so Spojencami. Tento vskutku dramatický špionážny triler režiséra Bryana Singera (X-Men, Superman sa vracia, Obvyklí podozriví) stelesňuje takmer všetko, v čom je Hollywood oslnivo silný a neprekonateľný, skrátka napätie budované s mikrometrickou presnosťou a vyvolávajúce silné emócie, ktoré môžete tráviť ešte dlho po poslednom výstrele. Operácia Valkýra, ktorú dejepisci zvyknú nazývať aj júlovým sprisahaním či junkerským atentátom, bola posledným z vyše desiatich pokusov zavraždiť ríšskeho kancelára. Adolf Hitler prežil a nadobudol presvedčenie, že ho osud chráni a — ako píše Paul Johnson — veľkú spoločnú vec dovedie do úspešného konca. Nedoviedol a ruke jedného zabijaka — vraha najvrahovitejšieho — veru neušiel. Svojej vlastnej hitlerovskej.
.zuzana Mojžišová
KNIHA John Burrows (ed.): Klasická hudba, Slovart 2008.
Písať o hudbe je ako tancovať o architektúre, hovorí starý a pomerne výstižný bonmot. O hudbe je ťažké nielen písať, ale aj čítať – ak človek nie je znalec. Sú však knihy, ktoré sú ako stvorené pre ľudí, ktorí chcú vedieť, ale nemajú príliš veľa času, a tiež pre nadšencov – presne taký je aj tento „veľký ilustrovaný sprievodca“ klasickou hudbou. Obsahuje chronologicky, a tiež podľa hudobných štýlov a škôl zoradených skladateľov aj výnimočných interpretov. Každý z nich má priestor, aký si v dejinách klasickej hudby zaslúži – velikáni ako J. S. Bach, Haydn, Mozart, Beethoven, Schubert, Chopin či Šostakovič sa rozprestierajú na niekoľkých stranách, menej významní skladatelia niekedy na štvrtine alebo dokonca osmine strany. Rozsahy však zanechávajú dojem adekvátnosti a plnia účel, pre ktorý kniha vznikla. O každom skladateľovi sa čitateľ v prehľadnej štruktúre dozvie najpodstatnejšie informácie o jeho živote, tvorbe a najdôležitejších dielach. Navyše, a to pri „sprievodcoch“ nebýva vždy pravidlom, sú informácie v tejto knihe kvalitné a výstižné (a aj keď si o niektorom skladateľovi prečítate viacero hrubých kníh, nenájdete v sprievodcovi prílišné zjednodušenia ani zásadné nepresnosti). Zážitku z listovania touto obrázkovo-textovou knihou veľmi pomáha aj naozaj vydarená grafická úprava, ktorá je prehľadná a vkusná. Pre slovenské vydanie doplnená kapitola, venovaná slovenským skladateľom, je už len milým doplnkom, ktorý slúži vydavateľovi ku cti.
.robert Žitňanský
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.