Rok samostatného Kosova
Tento týždeň je to presne rok, čo kosovský parlament 17. februára 2008 vyhlásil nezávislosť a vznikol samostatný kosovský štát. Balkánsky miništátik následne uznali viaceré veľmoci vrátane USA, Nemecka, Británie či Francúzska, pre väčšinu sveta tento štát dodnes neexistuje. Dodnes ho uznalo 54 štátov OSN. Pokiaľ ide o členské štáty EÚ, Kosovo uznáva 22 členských krajín. Omnoho dlhší je však zoznam štátov, ktoré Kosovo dodnes neuznali. Z členských štátov OSN je to 192 a z EÚ 5 krajín vrátane Slovenska.
Najdôležitejšími štátmi, ktoré samostatné Kosovo neuznávajú, sú Rusko, Ukrajina, Čína, India, Irán a väčšina moslimských krajín. V EÚ sú to Španieli, Rumuni, Gréci, Cyprus a Slovensko. Zaujímavá je aj situácia na samotnom Balkáne. Kosovský štát uznali Chorváti, Slovinci, Bulhari, Albánci, Macedónčania a Čierna Hora. Na druhej strane stojí Srbsko, Grécko, Rumunsko a Bosna a Hercegovina. Keď opomenieme veľmoci, kosovskú samostatnosť neuznávajú najmä štáty, ktoré sa obávajú kosovského precedensu (vrátane Gruzínska či Izraela), sú považované za spojencov Ruska alebo nemajú dôvod témou sa zaoberať. Zaujímavá je bilancia medzi islamskými štátmi, resp. štátmi s albánskymi menšinami. Väčšina moslimských štátov, s výnimkou sekulárneho Turecka, Albánska či Spojených arabských emirátov, Kosovo oproti očakávaniam neuznala. Naopak, Macedónsko či Čierna Hora, ktoré majú svoje albánske menšiny, Kosovo prekvapivo uznali.
Pokiaľ ide o dopady na medzinárodnú politiku, najdôležitejšie sa týkajú Ruska, Gruzínska a Balkánu. Politicky boli Rusi vytlačení z Európy a ich názor po 200 rokoch prvýkrát nehral na Balkáne význam. Dôsledkom je, že tento konflikt tak ďalej zhoršil európsko-ruské vzťahy. Druhý významný dopad mala kosovská nezávislosť na status Abcházska a Južného Osetska, ktoré sa s podporou Moskvy odtrhli od Gruzínska a Moskva pri vojenskom zásahu argumentovala kosovským precedensom. Na Balkáne Kosovo prispieva k destabilizácii Macedónska a Bosny.
V samotnom Kosove sa situácia po počiatočnom napätí uvoľnila, EÚ vyslala svoju misiu EULEX s programom budovať právny štát a Srbsko – hoci sa s nezávislosťou svojej provincie nezmierilo –proti nej podniká iba právne kroky a po voľbách sa k moci dostala proeurópska koalícia prezidenta Tadiča.
Nezávislosť síce vyriešila problém v Kosove, zdá sa však, že vo svete to bolo skôr naopak.
.jd
V červených číslach
Európsku úniu ovládla recesia. Najhoršie je na tom Lotyšsko, kde HDP klesol v štvrtom štvrťroku o 10,5 percenta medziročne. Problémy majú aj všetky štyri veľké ekonomiky, najhoršie sú na tom Nemci, kde HDP za rovnaké obdobie klesol o 2,1, v Taliansku o 1,8, vo Francúzsku o 1,2 a v Španielsku o 1 percento. Predseda EÚ Topolánek zvolal mimoriadny summit.
.jd
Krvavý týždeň
V Kábule došlo k niekoľkým teroristickým útokom, najväčší z nich sa odohral na ministerstve spravodlivosti, celkovo zahynulo minimálne 27 Afgancov. K útoku sa prihlásil Taliban. K viacerým útokom došlo aj v Iraku, najväčší spôsobila samovražedná teroristka, ktorá zabila 32 a zranila 84 väčšinou žien a detí v meste Iskandaríja počas šiítskej náboženskej púte.
.jd
Zatknutí piráti
Rusi prekazili somálskym pirátom akciu a pri vojenskej akcii zatkli pirátov aj ich tri lode. Došlo k tomu krátko po tom, čo piráti dostali výkupné za to, že prepustili ukrajinskú loď plnú tankov a zbraní a prezident Líbye Kaddáfí pirátske akcie označil za legitímnu reakciu na chamtivosť Západu. Minulý rok piráti zajali 42 lodí a získali 140 mil. eur ako výkupné.
.jd
Útok na pochod
Asi 260 útočníkov napadlo kameňmi a nožmi pochod 70 zástancov ochrany života vo francúzskom Grenobli neďaleko miestnej nemocnice. Dav zástancov práva na potrat najskôr obsadil miesto ohlásenej demonštrácie, ktoré opustil až po zásahu polície a následne časť z nich napadla ochrancov života na parkovisku. Polícia po demonštrácii zatkla 12 a obvinila dvoch útočníkov.
.jd
Obamove problémy
Americký prezident má problém vytvoriť funkčnú vládu. Najnovšie odmietol ponuku stať sa ministrom obchodu republikánsky senátor Judd Gregg zo štátu New Hampsire. Dôvodom sú zásadné nezhody ohľadom balíčka na podporu ekonomiky. Ten prešiel iba vďaka trom republikánom, ktorí ho odmietli blokovať dlhodobým prerokúvaním, naďalej ho však tvrdo kritizujú. Rovnako ako britský týždenník Economist, ktorý prezidenta Obamu vyzval, aby vlastný návrh vetoval.
.jd
Avigdor Lieberman
Nenápadný víťaz izraelských volieb, ktorý so svojou stranou Náš domov Izrael získal iba 15 kresiel zo 120, zdá sa však, že vládna koalícia bez neho nevznikne. Je pôvodom z Moldavska a viedol populistickú protiarabskú kampaň zameranú na izraelskú identitu.
Joe Biden
Nová americká politika sa dotkne aj strednej Európy, ako oznámil na konferencii v Mníchove Joe Biden. Američania sú pripravení odložiť systém protiraketovej ochrany, budovaný v Čechách a v Poľsku. Odklad následne potvrdila aj ministerka zahraničia Hillary Clinton.
Charles Darwin
Keby žil, mal by 200 rokov, jeho teória však žije a tento rok oslávi 150. výročie. Darvinizmus je opradený spormi – teológovia dlho videli rozpor s Bibliou a hľadali v teórii teologické konzekvencie, a naopak, dnes mnohí vedci preceňujú jej význam a odmietajú jej vedeckú kritiku.
Tento týždeň je to presne rok, čo kosovský parlament 17. februára 2008 vyhlásil nezávislosť a vznikol samostatný kosovský štát. Balkánsky miništátik následne uznali viaceré veľmoci vrátane USA, Nemecka, Británie či Francúzska, pre väčšinu sveta tento štát dodnes neexistuje. Dodnes ho uznalo 54 štátov OSN. Pokiaľ ide o členské štáty EÚ, Kosovo uznáva 22 členských krajín. Omnoho dlhší je však zoznam štátov, ktoré Kosovo dodnes neuznali. Z členských štátov OSN je to 192 a z EÚ 5 krajín vrátane Slovenska.
Najdôležitejšími štátmi, ktoré samostatné Kosovo neuznávajú, sú Rusko, Ukrajina, Čína, India, Irán a väčšina moslimských krajín. V EÚ sú to Španieli, Rumuni, Gréci, Cyprus a Slovensko. Zaujímavá je aj situácia na samotnom Balkáne. Kosovský štát uznali Chorváti, Slovinci, Bulhari, Albánci, Macedónčania a Čierna Hora. Na druhej strane stojí Srbsko, Grécko, Rumunsko a Bosna a Hercegovina. Keď opomenieme veľmoci, kosovskú samostatnosť neuznávajú najmä štáty, ktoré sa obávajú kosovského precedensu (vrátane Gruzínska či Izraela), sú považované za spojencov Ruska alebo nemajú dôvod témou sa zaoberať. Zaujímavá je bilancia medzi islamskými štátmi, resp. štátmi s albánskymi menšinami. Väčšina moslimských štátov, s výnimkou sekulárneho Turecka, Albánska či Spojených arabských emirátov, Kosovo oproti očakávaniam neuznala. Naopak, Macedónsko či Čierna Hora, ktoré majú svoje albánske menšiny, Kosovo prekvapivo uznali.
Pokiaľ ide o dopady na medzinárodnú politiku, najdôležitejšie sa týkajú Ruska, Gruzínska a Balkánu. Politicky boli Rusi vytlačení z Európy a ich názor po 200 rokoch prvýkrát nehral na Balkáne význam. Dôsledkom je, že tento konflikt tak ďalej zhoršil európsko-ruské vzťahy. Druhý významný dopad mala kosovská nezávislosť na status Abcházska a Južného Osetska, ktoré sa s podporou Moskvy odtrhli od Gruzínska a Moskva pri vojenskom zásahu argumentovala kosovským precedensom. Na Balkáne Kosovo prispieva k destabilizácii Macedónska a Bosny.
V samotnom Kosove sa situácia po počiatočnom napätí uvoľnila, EÚ vyslala svoju misiu EULEX s programom budovať právny štát a Srbsko – hoci sa s nezávislosťou svojej provincie nezmierilo –proti nej podniká iba právne kroky a po voľbách sa k moci dostala proeurópska koalícia prezidenta Tadiča.
Nezávislosť síce vyriešila problém v Kosove, zdá sa však, že vo svete to bolo skôr naopak.
.jd
V červených číslach
Európsku úniu ovládla recesia. Najhoršie je na tom Lotyšsko, kde HDP klesol v štvrtom štvrťroku o 10,5 percenta medziročne. Problémy majú aj všetky štyri veľké ekonomiky, najhoršie sú na tom Nemci, kde HDP za rovnaké obdobie klesol o 2,1, v Taliansku o 1,8, vo Francúzsku o 1,2 a v Španielsku o 1 percento. Predseda EÚ Topolánek zvolal mimoriadny summit.
.jd
Krvavý týždeň
V Kábule došlo k niekoľkým teroristickým útokom, najväčší z nich sa odohral na ministerstve spravodlivosti, celkovo zahynulo minimálne 27 Afgancov. K útoku sa prihlásil Taliban. K viacerým útokom došlo aj v Iraku, najväčší spôsobila samovražedná teroristka, ktorá zabila 32 a zranila 84 väčšinou žien a detí v meste Iskandaríja počas šiítskej náboženskej púte.
.jd
Zatknutí piráti
Rusi prekazili somálskym pirátom akciu a pri vojenskej akcii zatkli pirátov aj ich tri lode. Došlo k tomu krátko po tom, čo piráti dostali výkupné za to, že prepustili ukrajinskú loď plnú tankov a zbraní a prezident Líbye Kaddáfí pirátske akcie označil za legitímnu reakciu na chamtivosť Západu. Minulý rok piráti zajali 42 lodí a získali 140 mil. eur ako výkupné.
.jd
Útok na pochod
Asi 260 útočníkov napadlo kameňmi a nožmi pochod 70 zástancov ochrany života vo francúzskom Grenobli neďaleko miestnej nemocnice. Dav zástancov práva na potrat najskôr obsadil miesto ohlásenej demonštrácie, ktoré opustil až po zásahu polície a následne časť z nich napadla ochrancov života na parkovisku. Polícia po demonštrácii zatkla 12 a obvinila dvoch útočníkov.
.jd
Obamove problémy
Americký prezident má problém vytvoriť funkčnú vládu. Najnovšie odmietol ponuku stať sa ministrom obchodu republikánsky senátor Judd Gregg zo štátu New Hampsire. Dôvodom sú zásadné nezhody ohľadom balíčka na podporu ekonomiky. Ten prešiel iba vďaka trom republikánom, ktorí ho odmietli blokovať dlhodobým prerokúvaním, naďalej ho však tvrdo kritizujú. Rovnako ako britský týždenník Economist, ktorý prezidenta Obamu vyzval, aby vlastný návrh vetoval.
.jd
Avigdor Lieberman
Nenápadný víťaz izraelských volieb, ktorý so svojou stranou Náš domov Izrael získal iba 15 kresiel zo 120, zdá sa však, že vládna koalícia bez neho nevznikne. Je pôvodom z Moldavska a viedol populistickú protiarabskú kampaň zameranú na izraelskú identitu.
Joe Biden
Nová americká politika sa dotkne aj strednej Európy, ako oznámil na konferencii v Mníchove Joe Biden. Američania sú pripravení odložiť systém protiraketovej ochrany, budovaný v Čechách a v Poľsku. Odklad následne potvrdila aj ministerka zahraničia Hillary Clinton.
Charles Darwin
Keby žil, mal by 200 rokov, jeho teória však žije a tento rok oslávi 150. výročie. Darvinizmus je opradený spormi – teológovia dlho videli rozpor s Bibliou a hľadali v teórii teologické konzekvencie, a naopak, dnes mnohí vedci preceňujú jej význam a odmietajú jej vedeckú kritiku.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.