Napriek tomu, že výber je ohromujúci, sledujem v televízii len veľmi málo programov. Jedným, ktorý si občas neskoro v noci pozriem, je The Colbert Report. Jeho protagonista, Stephen Colbert, sa okrem rozhovorov so zaujímavými hosťami venuje aj sarkastickému komentovaniu najdôležitejších udalostí.
Napriek jemnej orientácii k demokratom rozdáva ironické moralizovanie pomerne spravodlivo. Nespravodlivo zaťažený je akurát na medvede, ktoré nemá rád a na komisiu na vytvorenie názvu pre nový most v Budapešti, ktorá nepomenovala most po ňom napriek tomu, že vyhral oficiálnu, vládou vypísanú internetovú súťaž. (Na druhom mieste bol Chuck Norris a odvtedy už maďarská vláda internetové súťaže nevypisuje.)
Pred pár dňami sa Colbert venoval téme, ktorá už zarezonovala aj tu v .týždni – zrušeniu exkomunikácie. Položil si celkom zaujímavú otázku: Nie je pozoruhodné, že kvázibiskup Williamson našiel dosť dôkazov na to, aby uveril, že sa dá chodiť po vode, ale má problém uveriť, že v plynových komorách umierali ľudia? Pri všetkej úcte – na tú druhú udalosť je dôkazov podstatne viac.
V každom prípade som za to, aby obhajoba pápeža prebiehala nejako elegantnejšie, než sa to deje doteraz. Nedostal dosť zavčasu informáciu o človeku, ktorého exkomunikáciu zrušil? Ja sa naozaj v cirkevných predpisoch nevyznám, ale zrušenie exkomunikácie sa mi zdá krok dosť závažný na to, aby sa jeho neomylný vykonávateľ pokúsil o kandidátoch niečo dozvedieť dopredu. Williamson vyhlasuje svoje presvedčenie už dosť dlho, stačí pogooglovať. Pochybnosti o existencii holokaustu sú ex-biskupovou súkromnou záležitosťou? Šťastie, že nezapochyboval o reálnej udalosti, akou je trebárs nepoškvrnené počatie či vstávanie z mŕtvych, asi by sa diali nepríjemnejšie veci.
Samozrejme, že budeme kopať za klubové farby, ale ak treba o básnikovi povedať, že bol na zlej strane, potom priznajme, že pápežove výhovorky sú slabučké, že naši obľúbení speváci nemajú hlas, spievajú falošne a niektorí sa dokonca správajú odporne k svojim spolupracovníkom a blízkym, že niektoré riaditeľky nepodľahli tlaku chrapúnskych ministrov, ale robia len to, čo robili doteraz sústavne, aj napriek tomu, že sme ich vyhlásili za osobnosti.
Poukazovanie na morálne a etické poklesky je nevyhnutné a užitočné a nemalo by sa ani trestať, ani cenzurovať. Ale ani selektovať.
Napriek jemnej orientácii k demokratom rozdáva ironické moralizovanie pomerne spravodlivo. Nespravodlivo zaťažený je akurát na medvede, ktoré nemá rád a na komisiu na vytvorenie názvu pre nový most v Budapešti, ktorá nepomenovala most po ňom napriek tomu, že vyhral oficiálnu, vládou vypísanú internetovú súťaž. (Na druhom mieste bol Chuck Norris a odvtedy už maďarská vláda internetové súťaže nevypisuje.)
Pred pár dňami sa Colbert venoval téme, ktorá už zarezonovala aj tu v .týždni – zrušeniu exkomunikácie. Položil si celkom zaujímavú otázku: Nie je pozoruhodné, že kvázibiskup Williamson našiel dosť dôkazov na to, aby uveril, že sa dá chodiť po vode, ale má problém uveriť, že v plynových komorách umierali ľudia? Pri všetkej úcte – na tú druhú udalosť je dôkazov podstatne viac.
V každom prípade som za to, aby obhajoba pápeža prebiehala nejako elegantnejšie, než sa to deje doteraz. Nedostal dosť zavčasu informáciu o človeku, ktorého exkomunikáciu zrušil? Ja sa naozaj v cirkevných predpisoch nevyznám, ale zrušenie exkomunikácie sa mi zdá krok dosť závažný na to, aby sa jeho neomylný vykonávateľ pokúsil o kandidátoch niečo dozvedieť dopredu. Williamson vyhlasuje svoje presvedčenie už dosť dlho, stačí pogooglovať. Pochybnosti o existencii holokaustu sú ex-biskupovou súkromnou záležitosťou? Šťastie, že nezapochyboval o reálnej udalosti, akou je trebárs nepoškvrnené počatie či vstávanie z mŕtvych, asi by sa diali nepríjemnejšie veci.
Samozrejme, že budeme kopať za klubové farby, ale ak treba o básnikovi povedať, že bol na zlej strane, potom priznajme, že pápežove výhovorky sú slabučké, že naši obľúbení speváci nemajú hlas, spievajú falošne a niektorí sa dokonca správajú odporne k svojim spolupracovníkom a blízkym, že niektoré riaditeľky nepodľahli tlaku chrapúnskych ministrov, ale robia len to, čo robili doteraz sústavne, aj napriek tomu, že sme ich vyhlásili za osobnosti.
Poukazovanie na morálne a etické poklesky je nevyhnutné a užitočné a nemalo by sa ani trestať, ani cenzurovať. Ale ani selektovať.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.