Bubeníci sú mimoriadne zaujímavá sociálna skupina. Sú považovaní za najproblematickejších muzikantov. Nuž, keď robíte každou končatinou dlhodobo niečo iné, musí to zatriasť vašou nervovou sústavou.
Prejavuje sa to rôzne, taký Ringo Star bol postihnutý úžasným spôsobom a v mojom dlhodobom výskume o najobľúbenejšieho člena skupiny The Beatles jednoznačne vedie. Najradšej ho mám na obale jednej výberovky, kde má impozantné fúzy typ „poľský mäsiar“, v tvári silná túžba po zabíjačke. (Fúzy idú do módy, ak by som bol dostatočne odvážny, tiež by som si ich nechal, pre moju verziu sa v odbornej terminológii používa označenie „Aschersleben“.) Ringo Star okrem osobnostných kvalít aj úžasne bubnoval. Úplne výnimočný je Keith Strickland na prvej platni skupiny The B-52s, tie bicie poznám do detailu a sú podľa mňa stelesnením bubeníckej geniality.
Strohý, rovný rytmus, žiadne prechody a ak, tak iba celkom jednoduché, sem tam činel, ale málo. Podobne geniálne sú bicie v piesni Láska, drž ma nad hladinou od Tublatanky, keď ide tá pesnička v rádiu, tak sa mi nedovoláte, dám si to nahlas a počúvam to impozantné bum-čvach Ďura Černého. Rišo Rybníček bol podobný čistič ako Keith, môj ďalší spoluhráč Peter Slameň obohacoval jednoduchosť pozoruhodným prejavom zvaným Lomidrevo (alebo Miesiželezo?). Skvelými bubeníkmi sú aj Juraj Vitéz či Teo Heriban, radosť ich pozorovať. Nezabudnuteľný je Miko zo Zóny A — údajne v nej už nehrá, čo je horšie, akoby Rolling Stones vyhodili Charlie Wattsa. Do vytrženia ma v poslednom čase dostali bubeníčky — Agnes zo Živých kvetov a Ria z You Coco. Nie sú to žiadne Valihory (musel som sem nejako prepašovať aj Martina Valihoru, nie?), ale v tom, čo hrajú, sú dokonalé, nič navyše, všetko, ako má byť. Na koncerte You Coco som sa vďaka kombinácii speváčky a gitaristky Radky (nová a lepšia P. J. Harvey) a strohých rovných bicích tešil ako malý chlapec. Skoro každý hudobník hrá na bicích, takmer každý sa tvári, že to vie. Presne, ako v iných prípadoch, aj tu zdanie klame a skutoční majstri sú vzácnosťou na pohľadanie.
Prejavuje sa to rôzne, taký Ringo Star bol postihnutý úžasným spôsobom a v mojom dlhodobom výskume o najobľúbenejšieho člena skupiny The Beatles jednoznačne vedie. Najradšej ho mám na obale jednej výberovky, kde má impozantné fúzy typ „poľský mäsiar“, v tvári silná túžba po zabíjačke. (Fúzy idú do módy, ak by som bol dostatočne odvážny, tiež by som si ich nechal, pre moju verziu sa v odbornej terminológii používa označenie „Aschersleben“.) Ringo Star okrem osobnostných kvalít aj úžasne bubnoval. Úplne výnimočný je Keith Strickland na prvej platni skupiny The B-52s, tie bicie poznám do detailu a sú podľa mňa stelesnením bubeníckej geniality.
Strohý, rovný rytmus, žiadne prechody a ak, tak iba celkom jednoduché, sem tam činel, ale málo. Podobne geniálne sú bicie v piesni Láska, drž ma nad hladinou od Tublatanky, keď ide tá pesnička v rádiu, tak sa mi nedovoláte, dám si to nahlas a počúvam to impozantné bum-čvach Ďura Černého. Rišo Rybníček bol podobný čistič ako Keith, môj ďalší spoluhráč Peter Slameň obohacoval jednoduchosť pozoruhodným prejavom zvaným Lomidrevo (alebo Miesiželezo?). Skvelými bubeníkmi sú aj Juraj Vitéz či Teo Heriban, radosť ich pozorovať. Nezabudnuteľný je Miko zo Zóny A — údajne v nej už nehrá, čo je horšie, akoby Rolling Stones vyhodili Charlie Wattsa. Do vytrženia ma v poslednom čase dostali bubeníčky — Agnes zo Živých kvetov a Ria z You Coco. Nie sú to žiadne Valihory (musel som sem nejako prepašovať aj Martina Valihoru, nie?), ale v tom, čo hrajú, sú dokonalé, nič navyše, všetko, ako má byť. Na koncerte You Coco som sa vďaka kombinácii speváčky a gitaristky Radky (nová a lepšia P. J. Harvey) a strohých rovných bicích tešil ako malý chlapec. Skoro každý hudobník hrá na bicích, takmer každý sa tvári, že to vie. Presne, ako v iných prípadoch, aj tu zdanie klame a skutoční majstri sú vzácnosťou na pohľadanie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.