S vlastnou tvárou

 Ako 17-ročná sa stala prvou českou Superstar. Nechcela, aby ju brali ako výplod televíznej súťaže, a tak išla hrať na festivaly. Nenápadné mladé dievča s prenikavým pohľadom a silnou osobnosťou. Aneta Langerová.

.váš nový album sa volá Dotyk. Prečo? Teda prečo je tam to „y“ a nie „e“ ako by v češtine správne malo byť?
Mne sa páčilo to „tyk“, zvuk tejto slabiky. Zdá sa mi, že „Dotyk“ je krajšie slovo ako „Dotek“ a viac sa hodí k tomu, čo je na tom albume.

.po vašich prvých dvoch albumoch by človek od vás čakal tvrdšiu gitarovú hudbu. Dotyk je však jemnejší a elektronickejší...

---

Veľkú rolu hrá môj hudobný, ale možno aj ľudský vývoj. Nechcela som na to cédečko tlačiť ostré nástroje. Tvrdosť sa objavuje len v niektorých piesňach. Nemá to byť jasný „nářez“. Skôr „nářez“ na piate počutie. Tie pesničky získavajú silu postupne. Gitary tam sú, ale nie sú až také jednoznačné.

.album produkoval Jan P. Muchow (Ecstasy of St. Theresa) a mixoval Dušan Neuwerth (Tata Bojs). Ako ste sa k nim dostali?
Producenta som si našla sama. Išlo mi o to, aby sme si „sadli“ nielen hudobne, ale aj ľudsky. Samozrejme, na začiatku je to, ako ten človek hudbu robí a to, či mi jeho zvuk vyhovuje. Hľadala som vhodného človeka, až nakoniec ma môj gitarista a.m.almela zoznámil s Honzom Muchowom, s ktorým hrá v Ecstasy of St. Theresa. Vedela som že Honza dokáže pracovať so zvukom tak, že to nie je úplne bigbít. A vedela som, že je dobrý producent, že vie k nahrávke pridať „perlu“, teda niečo navyše. Presne to som chcela. A tak sme sa dohodli.

.prvý album bol „superstarovský“. Ďalší štúdiový album vydávate až po troch rokoch. Netlačilo vás vydavateľstvo do toho, aby ste ho vydali skôr?
Nejaký tlak tam bol, ale oni to mysleli skôr pre moje dobro. Popularita je dočasná záležitosť a neskôr vydané cédečko môže znamenať nižší predaj. Ale pochopili, čo je môj cieľ. Chcela som počkať na pravú chvíľu, chcela som si byť istá, že idem na trh s čistým štítom. A tým som si istá až teraz. Čiže tlaky boli, ale nikto ma nesekíroval.

.vďaka Superstar ste okamžite vstúpili do neľútostného šoubiznisu. Napriek tomu ste si zachovali nezávislosť a vlastnú tvár...

Ja mám hroznú chuť byť čo najslobodnejšia. Nikto ma do ničoho nedokáže donútiť. Všetko, čo sa stane, je moje rozhodnutie.

.donútili vás otvárať ústa na playback?
Raz, úplne na začiatku. V zmluve sme mali štyri vystúpenia, ktoré sme ako finalisti Superstar museli absolvovať a jedno z nich bolo na playback. Bol to hrozný zážitok.

.slovenskí finalisti Superstar hovorili, že im radili, aby si niečo pripravili pre bulvár, lebo ináč o nich nebudú písať, stratia popularitu a nevyhrajú. Vy ste takéto tlaky pociťovali?
Médiá chceli samozrejme všetko vedieť. Čím viac na mňa tlačili, tým viac som od nich utekala a nič som im nehovorila.

.nehovorili vám, že nemáte skúsenosti a že sa to všetko robí ináč?
To mi hovorilo veľa ľudí. Keď sme sa s bratom rozhodli, že niekde nebudeme hrať alebo sme začali diskutovať o podmienkach, tak na nás kukali, ako že mám hviezdne maniere. Ja som si pritom chcela len uchrániť vlastnú tvár.

.nebáli ste sa, že vám ukradnú dušu?
Ani nie. Vďaka tomu, že mám vedľa seba brata, by mi ju nemohli ukradnúť. On by ich chytil a okamžite by im ju zobral. (Smiech.)

.vaša kariéra sa začala z hľadiska popularity na vrchole. Už nikdy nebudete taká populárna ako na začiatku. Ako to vnímate?
Neviem. Ja si myslím, že si človek môže udržať rovnováhu, ktorá mu vyhovuje. Nemusí to ísť iba hore a dole. Ten vrchol popularity, o ktorom hovoríte, som vnímala ako veľmi pominuteľnú záležitosť. Vedela som, že sa to skončí. Len na základe toho, čo človek dokáže urobiť potom, keď sa to skončí, sa uvidí, či môže dosiahnuť skutočný vrchol.

.čo je pre vás tým skutočným vrcholom?
Vrchol by bol, keby som mala slobodu a mohla písať pesničky, aké chcem, bez toho, aby boli ľúbivé a ľudia by to prijímali.

.pri vašom novom albume to tak je?
Pri niektorých veciach asi áno. Ale možno, že to je len môj pocit a nakoniec sa ukáže, že sa mýlim. Ľudia budú potrebovať určitú trpezlivosť, ak sa budú chcieť touto platňou prehrýzť od začiatku do konca.

.ale nemôže vám byť jedno, že prvej platne sa predá 160-tisíc kusov, vyhráte Zlatého slávika, a potom nahráte platňu, ktorá je síce oveľa lepšia a pochvália vás kritici, ale popularita výrazne klesne...
Ja som to ešte nezažila, tak na to neviem odpovedať. Táto platňa mi však dala oveľa viac než Zlatého slávika. Som s ňou vnútorne spokojná a to je dôležité. Doteraz som získavala ceny, ale svoj základ som nemala. Teraz ho mám.

.čo je tým základom?
Hlavne to, že som schopná napísať vlastnú pieseň. Nie som určite dobrá textárka, ale to, že človek dokáže opísať nejaké pocity, že to dokáže vložiť do pesničky, že k tomu urobí muziku, a potom to zaspieva a vie, že to je ono. To je ten základ. To, či človek bude slávny, alebo nie, je niečo navyše.

.hneď po Superstar ste začali hrať na festivaloch. Bolo pre vás ťažké včleniť sa do „normálnej“ hudobnej scény?
Najťažšie to bolo v mojej hlave. Musela som mať veľkú odvahu ísť za ľuďmi a povedať, že „ja som síce zo Superstar, ale chcem byť tu s vami“. Asi som na začiatku bola vnímaná trochu ako „výplod“ televíznej súťaže. Pre mňa však bola Superstar len cestou k tomu, aby som mohla robiť to, čo chcem – tvoriť svoju muziku a robiť to úplne vážne. Keď som oslovovala ľudí ako je Honza Muchow mala som paranoju ako blázon. Myslela som si, že ma v živote nemôžu prijať, že to je len moja utópia.

.ale prijali vás...
Určite mali nejaké pochybnosti. Asi najskôr chceli zistiť, čo som za človeka. Honza Muchow ma prijal úplne normálne. Ale neviem, čo sa mu „honilo hlavou“. Nejaké pochybnosti tam asi boli.

.nemali ste chuť spievať anglické texty a preniknúť na európsky trh?
Ani nie. Rada by som sa však išla pozrieť do európskych klubov. Ale o anglických textoch zatiaľ nerozmýšľam.

.aké boli vaše určujúce hudobné zážitky?
Prvý veľký koncert, ktorý som videla, bol Michael Jackson na Letné. Mala som asi 6 rokov. Potom som videla Red Hot Chilli Peppers, Depeche Mode, R.E.M.. Boli to kapely, ktoré som zažila až po období ich najväčšej slávy, napriek tomu si to veľmi užívam.

.keď ste začínali, hovorili ste, že vaším vzorom je Alanis Morisette. Čo vás oslovuje dnes?

Aneta Langerová Narodila sa v roku 1986, chodila na gymnázium, neskôr prestúpila na obchodnú akadémiu. V roku 2003 sa prihlásila do súťaže Česko hledá Superstar, ktorú v júni 2004 vyhrala. Od roku 2005 koncertuje s vlastnou kapelou. V roku 2004 vydala album Spousta andělů, o rok neskôr vyšla jeho koncertná verzia. Dňa 21. mája 2007 vyšiel jej druhý štúdiový album Dotyk.

Napríklad Feist, Damien Rice alebo kapela Death Cab For Cutie. Sú to jemnejšie a pritom nádherné veci.

.na vašich prvých dvoch albumoch sa na všetkých fotografiách usmievate. Pričom vaše piesne nie sú veľmi veselé. Na najnovšom albume sa už neusmievate. Aká ste naozaj?
(Smiech.) Som premenlivý človek. Keď sa niekde cítim dobre, viem byť veselá na všetky strany. Som však introvert. Na tých fotkách som sa usmievala preto, lebo som chcela, aby to bolo aspoň trochu pekné a chcela som tými úsmevmi aj poďakovať ľuďom za to, že ma doviedli až tam. Teraz je to naopak. Na prvý pohľad sa to nezdá veselé, ale pritom je tá platňa dosť pozitívna, nie?
Juraj Kušnierik