So zhoršujúcimi sa prognózami ekonomického rastu prichádza aj slovenská vláda s novými balíčkami plnými opatrení, ktoré nás majú pred dopadmi krízy zachrániť.
Tretí a zatiaľ posledný balíček sa končí opatrením číslo 62. Napriek úctyhodnému počtu to najdôležitejšie protikrízové opatrenie stále chýba. Treba znížiť odvody. Prečo? Tu sú dôvody:
• Podnikatelia získajú peniaze okamžite, a nie až keď sa začne realizovať prvý PPP projekt.
• Znížia sa náklady zamestnávateľov, čo im umožní udržať viac pracovných miest (ak by bola plná zamestnanosť, pravdepodobne by celá úspora z nižších odvodov prešla na zamestnanca, pri vyššej nezamestnanosti si zamestnávateľ časť tejto úspory udrží).
• Znížením nákladov na prácu, na rozdiel od znižovania spotrebných daní alebo dane z príjmu, priamo zvyšujeme motiváciu zamestnávať, čím podporíme tvorbu nových pracovných miest.
• Poskytneme prostriedky zamestnávateľom, ktoré môžu podporiť ich investície do reštrukturalizácie výroby. Slovenskú ekonomiku nezachránime podporou slovenskej spotreby. Negatívne efekty zo zmeny zahraničného dopytu však môžeme zmierniť podporou podnikov v ich prispôsobení sa novej štruktúre zahraničnej spotreby. Slováci produkciu VW a Kia ani pri zvýšenom nezdaniteľnom minime nevykúpia.
• Opatrenie nie je selektívne a pomôže plošne všetkým zamestnávateľom (domácim rovnako ako zahraničným investorom, novým, starým, malým, veľkým, poľnohospodárom, stavbárom...).
• Nie je náchylné na klientelizmus politikov a zneužívanie zo strany podnikateľov.
• Na rozdiel od rozdávania peňazí ľuďom, ktoré pravdepodobne tak či onak skončia v zahraničných výrobkoch, podporujeme priamo domácu produkciu.
• Na rozdiel od znižovania daní cez zvyšovanie nezdaniteľnej časti základu dane by zo zníženia odvodov profitovali vzhľadom na maximálne odvodové limity najmä zamestnanci s najnižšími príjmami. Schválené zníženie nezdaniteľnej časti základu dane nijako nepomôže 30-40 percentám zamestnancov, ktorí vzhľadom na svoje nízke príjmy a existujúce daňové bonusy žiadnu daň z príjmu neplatia. Išlo by teda o ozajstné sociálne opatrenie, a nie podporu strednej vrstvy.
• Presunom zdrojov podnikom im dovolíme využiť ich lokálne vedomosti o novej štruktúre dopytu a na tomto základe sa rozhodnúť, ako prostriedky umiestniť. Centrálny plánovač v Bratislave nemôže vedieť, ktoré výrobné faktory sú nevyužívané, a preto nemôže vedieť, kam smerovať vládne výdavky v snahe o ich efektívnejšie využitie.
• Zlacníme slovenskú pracovnú silu v medzinárodnom porovnaní, čím čiastočne odstránime negatívny dopad silného eura, ktoré znížilo jej konkurencieschopnosť v porovnaní s krajinami V4 či Bulharskom a Rumunskom.
• Odvodové zaťaženie je na Slovensku bez ohľadu na existenciu krízy vysoké a celý systém odvodov je komplikovaný.
Pre keynesiáncov, ktorým vyššie uvedené dôvody nestačili, ešte jeden – znižovanie odvodov ako proticyklické opatrenie preferoval už sám John Maynard Keynes. V liste Jamesovi Meadeovi napísal: „Prijal som na tvoj návrh pre rozdielne sadzby odvodov v dobrých a zlých časoch.“ ( 16. jún 1942, Keynes: Collected Writings, vol. 27, strana 208.) A o pár dní neskôr napísal: „Čo sa týka zamestnancov, zníženie odvodov povedie skôr k zvýšeniu výdavkov v porovnaní s úsporami, ako by to bolo v prípade zníženia dane z príjmu, pričom zníženie odvodov je imúnne proti výhrade spojenej s redukciou dane z prímu, ktorá hovorí, že z takejto zmeny by disproporčne profitovali bohatšie vrstvy. Zníženie odvodov zároveň, najmä v zlých časoch, príde vhod zamestnávateľom, ktorým čiastočne zmierni náklady výroby.“ (1. júl 1942, Keynes: Collected Writings, vol. 27, strana. 218.)
Ak to tvrdí aj Keynes...
Autor je ekonóm inštitútu INESS.
Tretí a zatiaľ posledný balíček sa končí opatrením číslo 62. Napriek úctyhodnému počtu to najdôležitejšie protikrízové opatrenie stále chýba. Treba znížiť odvody. Prečo? Tu sú dôvody:
• Podnikatelia získajú peniaze okamžite, a nie až keď sa začne realizovať prvý PPP projekt.
• Znížia sa náklady zamestnávateľov, čo im umožní udržať viac pracovných miest (ak by bola plná zamestnanosť, pravdepodobne by celá úspora z nižších odvodov prešla na zamestnanca, pri vyššej nezamestnanosti si zamestnávateľ časť tejto úspory udrží).
• Znížením nákladov na prácu, na rozdiel od znižovania spotrebných daní alebo dane z príjmu, priamo zvyšujeme motiváciu zamestnávať, čím podporíme tvorbu nových pracovných miest.
• Poskytneme prostriedky zamestnávateľom, ktoré môžu podporiť ich investície do reštrukturalizácie výroby. Slovenskú ekonomiku nezachránime podporou slovenskej spotreby. Negatívne efekty zo zmeny zahraničného dopytu však môžeme zmierniť podporou podnikov v ich prispôsobení sa novej štruktúre zahraničnej spotreby. Slováci produkciu VW a Kia ani pri zvýšenom nezdaniteľnom minime nevykúpia.
• Opatrenie nie je selektívne a pomôže plošne všetkým zamestnávateľom (domácim rovnako ako zahraničným investorom, novým, starým, malým, veľkým, poľnohospodárom, stavbárom...).
• Nie je náchylné na klientelizmus politikov a zneužívanie zo strany podnikateľov.
• Na rozdiel od rozdávania peňazí ľuďom, ktoré pravdepodobne tak či onak skončia v zahraničných výrobkoch, podporujeme priamo domácu produkciu.
• Na rozdiel od znižovania daní cez zvyšovanie nezdaniteľnej časti základu dane by zo zníženia odvodov profitovali vzhľadom na maximálne odvodové limity najmä zamestnanci s najnižšími príjmami. Schválené zníženie nezdaniteľnej časti základu dane nijako nepomôže 30-40 percentám zamestnancov, ktorí vzhľadom na svoje nízke príjmy a existujúce daňové bonusy žiadnu daň z príjmu neplatia. Išlo by teda o ozajstné sociálne opatrenie, a nie podporu strednej vrstvy.
• Presunom zdrojov podnikom im dovolíme využiť ich lokálne vedomosti o novej štruktúre dopytu a na tomto základe sa rozhodnúť, ako prostriedky umiestniť. Centrálny plánovač v Bratislave nemôže vedieť, ktoré výrobné faktory sú nevyužívané, a preto nemôže vedieť, kam smerovať vládne výdavky v snahe o ich efektívnejšie využitie.
• Zlacníme slovenskú pracovnú silu v medzinárodnom porovnaní, čím čiastočne odstránime negatívny dopad silného eura, ktoré znížilo jej konkurencieschopnosť v porovnaní s krajinami V4 či Bulharskom a Rumunskom.
• Odvodové zaťaženie je na Slovensku bez ohľadu na existenciu krízy vysoké a celý systém odvodov je komplikovaný.
Pre keynesiáncov, ktorým vyššie uvedené dôvody nestačili, ešte jeden – znižovanie odvodov ako proticyklické opatrenie preferoval už sám John Maynard Keynes. V liste Jamesovi Meadeovi napísal: „Prijal som na tvoj návrh pre rozdielne sadzby odvodov v dobrých a zlých časoch.“ ( 16. jún 1942, Keynes: Collected Writings, vol. 27, strana 208.) A o pár dní neskôr napísal: „Čo sa týka zamestnancov, zníženie odvodov povedie skôr k zvýšeniu výdavkov v porovnaní s úsporami, ako by to bolo v prípade zníženia dane z príjmu, pričom zníženie odvodov je imúnne proti výhrade spojenej s redukciou dane z prímu, ktorá hovorí, že z takejto zmeny by disproporčne profitovali bohatšie vrstvy. Zníženie odvodov zároveň, najmä v zlých časoch, príde vhod zamestnávateľom, ktorým čiastočne zmierni náklady výroby.“ (1. júl 1942, Keynes: Collected Writings, vol. 27, strana. 218.)
Ak to tvrdí aj Keynes...
Autor je ekonóm inštitútu INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.