Na to, aby sa rozvíjali zaujímavé okraje pop music, sú potrebné minimálne tri veci: kluby, vydavateľstvá a rádio. Kluby a vydavateľstvá sa na Slovensku sľubne rozvíjajú. Rádio máme tiež. Zatiaľ.
Nič z toho nie je samozrejmé. Kluby existujú vďaka dobrodružným povahám ich majiteľov: Randal či Subclub v Bratislave, Holičstvo vo Svidníku, Bombura v Brezne, Čajovna u sousedů v Senici alebo Stanica v Žiline majú za sebou skvelých ľudí, ktorí nechcú byť bohatí ani mediálne známi. Majú radi muziku a ľudí, čo ju hrajú a počúvajú, blízky im je živý ruch kaviarní či barov. S odzbrojujúcou samozrejmosťou sa púšťajú do bláznivých projektov, vďaka ktorým majú kapely ako Swan Bride, Lavagance či Youcoco kde hrávať.
Podobne vydavateľstvá. Vo vianočnom .týždni sme konštatovali, že všetko hudobne zaujímavé vychádza na Slovensku na malých, nezávislých „labeloch“, ako sú Slnko Records, Deadred Records, Hevhetia či Wagon Records. Takmer všetky začali tak, že si muzikanti chceli nahrať a vydať svoju muziku. „Major Labels“ ich poslali preč, lebo nie sú „komerčne zaujímaví“ a tak si to urobili sami. Začali na kolene, dnes sú z nich v najlepšom možnom zmysle slova profesionáli.
A čo rádio? Ak zatiaľ dáme nabok internetové rádiá (ktoré sú však zo dňa na deň silnejšie a dôležitejšie), zostanú nám dve inštitúcie: Radio Ragtime a Rádio FM. Ragtime bola kométa, ktorá vznikla v skupine anarchistov, niekoľko rokov krásne žiarila, a potom v dôsledku finančných problémov zhasla. Jej svetlo dodnes nebolo prekonané. Živé koncerty priamo v štúdiu, hudba od hard core až po klasiku, najlepší moderátori, akí kedy na slovenských rozhlasových vlnách zneli, vyhranený politický názor (fungovali za mečiarizmu), debaty o knihách, filmoch, Bohu či politike, to všetko tam bolo a ešte k tomu príjemná, hoci cigaretovým dymom zahustená atmosféra.
V posledných rokoch sa zaujímavej hudbe čiastočne venuje Rádio Devín a programovo Rádio FM, teda dva okruhy Slovenského rozhlasu. Nie je to úplne výnimočné — podobne zamerané rádio (FM4) je súčasťou rakúskej ORF alebo (Radio 1) britskej BBC — no napriek tomu treba tento fakt oceniť. Vďaka Efemku vzniklo na Slovensku niečo, čo už hádam možno nazvať „alternatívnou scénou“. Pre mnohých je toto rádio hlavným zdrojom informácií o hudbe, živé koncerty v programe Pohoda Live sa stali udalosťami, viaceré mladé kapely (Uniques, Swan Bride či Youcoco) sa vďaka nemu dostali z garáží do klubov.
Ako píše vo vedľajšom článku kolega Ondřejíček, Rádio FM sa napriek tomu pohybuje „na tenkom ľade“. Hlavne z dvoch dôvodov: prvým je tlak vedenia SRo na zvyšovanie počúvanosti, druhým je určitá kultúrna uzavretosť samotného Efemka. Vedenie SRo tlačí Rádio FM smerom k hitovému rádiu pre tínedžerov. Aj keby sa prvou (a zatiaľ jedinou) obeťou tohto tlaku nestala relácia Bez lampy_FM (nahradil ju program s lákavým názvom „To najlepšie z hudby“), bolo by to zvrátené a absurdné. Chce Efemko súťažiť s FUN Radiom či s Expresom? Nemá šancu. Len od seba odpudí lojálnych poslucháčov a stane sa nezaujímavo sterilným.
Kultúrna uzavretosť Rádia FM sa prejavuje dramaturgickou obmedzenosťou, ktorá núka poslucháčom len úzku výseč súčasnej hudby a sverepo sa bráni jej rozšíreniu. Prečo tam nie je program o džeze? Prečo sa nevenujú hudobnej histórii? Prečo napriek evidentnému záujmu poslucháčov na ňom nie je viac diskusných programov? Preto, lebo riaditeľ Rádia FM Dušan Vančo a jeho najbližší kolegovia takéto rozšírenie nechcú. Radšej sa snažia uhrať kompromis pri „preformátovaní“ rádia smerom k tínedžerom (ktorí, len tak medzi nami, žiadne rádio nepočúvajú).
Ak by prvý ročník Radio Head Awards bol zároveň aj posledným, bola by to veľká škoda. Pre mnohých z nás je totiž Efemko stále jediné rádio, ktoré dokážeme počúvať. Chce to odvahu a pevné postoje. Vedenie Rádia FM by sa mohlo inšpirovať napríklad v kluboch a vydavateľstvách.
Nič z toho nie je samozrejmé. Kluby existujú vďaka dobrodružným povahám ich majiteľov: Randal či Subclub v Bratislave, Holičstvo vo Svidníku, Bombura v Brezne, Čajovna u sousedů v Senici alebo Stanica v Žiline majú za sebou skvelých ľudí, ktorí nechcú byť bohatí ani mediálne známi. Majú radi muziku a ľudí, čo ju hrajú a počúvajú, blízky im je živý ruch kaviarní či barov. S odzbrojujúcou samozrejmosťou sa púšťajú do bláznivých projektov, vďaka ktorým majú kapely ako Swan Bride, Lavagance či Youcoco kde hrávať.
Podobne vydavateľstvá. Vo vianočnom .týždni sme konštatovali, že všetko hudobne zaujímavé vychádza na Slovensku na malých, nezávislých „labeloch“, ako sú Slnko Records, Deadred Records, Hevhetia či Wagon Records. Takmer všetky začali tak, že si muzikanti chceli nahrať a vydať svoju muziku. „Major Labels“ ich poslali preč, lebo nie sú „komerčne zaujímaví“ a tak si to urobili sami. Začali na kolene, dnes sú z nich v najlepšom možnom zmysle slova profesionáli.
A čo rádio? Ak zatiaľ dáme nabok internetové rádiá (ktoré sú však zo dňa na deň silnejšie a dôležitejšie), zostanú nám dve inštitúcie: Radio Ragtime a Rádio FM. Ragtime bola kométa, ktorá vznikla v skupine anarchistov, niekoľko rokov krásne žiarila, a potom v dôsledku finančných problémov zhasla. Jej svetlo dodnes nebolo prekonané. Živé koncerty priamo v štúdiu, hudba od hard core až po klasiku, najlepší moderátori, akí kedy na slovenských rozhlasových vlnách zneli, vyhranený politický názor (fungovali za mečiarizmu), debaty o knihách, filmoch, Bohu či politike, to všetko tam bolo a ešte k tomu príjemná, hoci cigaretovým dymom zahustená atmosféra.
V posledných rokoch sa zaujímavej hudbe čiastočne venuje Rádio Devín a programovo Rádio FM, teda dva okruhy Slovenského rozhlasu. Nie je to úplne výnimočné — podobne zamerané rádio (FM4) je súčasťou rakúskej ORF alebo (Radio 1) britskej BBC — no napriek tomu treba tento fakt oceniť. Vďaka Efemku vzniklo na Slovensku niečo, čo už hádam možno nazvať „alternatívnou scénou“. Pre mnohých je toto rádio hlavným zdrojom informácií o hudbe, živé koncerty v programe Pohoda Live sa stali udalosťami, viaceré mladé kapely (Uniques, Swan Bride či Youcoco) sa vďaka nemu dostali z garáží do klubov.
Ako píše vo vedľajšom článku kolega Ondřejíček, Rádio FM sa napriek tomu pohybuje „na tenkom ľade“. Hlavne z dvoch dôvodov: prvým je tlak vedenia SRo na zvyšovanie počúvanosti, druhým je určitá kultúrna uzavretosť samotného Efemka. Vedenie SRo tlačí Rádio FM smerom k hitovému rádiu pre tínedžerov. Aj keby sa prvou (a zatiaľ jedinou) obeťou tohto tlaku nestala relácia Bez lampy_FM (nahradil ju program s lákavým názvom „To najlepšie z hudby“), bolo by to zvrátené a absurdné. Chce Efemko súťažiť s FUN Radiom či s Expresom? Nemá šancu. Len od seba odpudí lojálnych poslucháčov a stane sa nezaujímavo sterilným.
Kultúrna uzavretosť Rádia FM sa prejavuje dramaturgickou obmedzenosťou, ktorá núka poslucháčom len úzku výseč súčasnej hudby a sverepo sa bráni jej rozšíreniu. Prečo tam nie je program o džeze? Prečo sa nevenujú hudobnej histórii? Prečo napriek evidentnému záujmu poslucháčov na ňom nie je viac diskusných programov? Preto, lebo riaditeľ Rádia FM Dušan Vančo a jeho najbližší kolegovia takéto rozšírenie nechcú. Radšej sa snažia uhrať kompromis pri „preformátovaní“ rádia smerom k tínedžerom (ktorí, len tak medzi nami, žiadne rádio nepočúvajú).
Ak by prvý ročník Radio Head Awards bol zároveň aj posledným, bola by to veľká škoda. Pre mnohých z nás je totiž Efemko stále jediné rádio, ktoré dokážeme počúvať. Chce to odvahu a pevné postoje. Vedenie Rádia FM by sa mohlo inšpirovať napríklad v kluboch a vydavateľstvách.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.