Medzinárodné letisko v Honolulu sa hemží rôznymi národnosťami. Japonci. Američania. Európanov málo. Pre tých je vraj Havaj symbolom priveľkého luxusu.
Honolulu nás privítalo hustými tmavosivými oblakmi. S vencom orchideí okolo krku sme si vyzdvihli nečakane drahý kabriolet namiesto lacnejšieho červeného modelu auta. Vence na letisku nikto nerozdával, ponúkala ich Havajčanka v stredných rokoch v stánku na kolesách – za nekresťanskú sumu. Lenže čo, Havaj bez venca zo živých domácich kvetov by bol ako Egypt bez pyramíd.
.raj na Zemi
S vetrom vo vlasoch sme sa ubytovali na Waikiki – jednej z najkrajších pláží sveta. Komerčná a hotelmi lemovaná Waikiki je svojím spôsobom pekná. No na ostrove O’ahu sa nájdu aj krajšie miesta. Nudná stojatá voda na Waikiki nás prinútila hľadať ten povestný surferský raj, ktorým je Havaj povestný.
A či sa človek vydá na západ alebo na východ od Honolulu, objaví tam to, čomu sa hovorí raj na zemi. Opustené pláže, plavčíci v červených plavkách s plavákmi na pleciach, exoticky vyzerajúci Havajčania, ticho a pokoj. Občas, ak má človek šťastie, sa pri brehu na pár sekúnd vynorí obrovská oceánska korytnačka, aby sa nadýchla a zapózovala turistom.
Flóra nevídaných rozmerov a druhov sa rozprestiera celým ostrovom, až má človek pocit, že je na viacerých kontinentoch sveta naraz. Jemne béžový piesok a v ňom veľké čierne lávové kamene sa striedajú s červenou pôdou vo vnútrozemí a stromami pripomínajúcimi červený kontinent. Vtáky so svetlomodrými hlavami žobrú na plážach o kúsok hocičoho do hrdla. Príjemne teplé podnebie osviežuje vietor a teší nás aj to, že sme zatiaľ nikde nenarazili na žiadny hmyz.
.havajské prekvapenia
Ľudia na Havaji sú milí, dobrosrdeční a vďační za každého turistu. Šokujúce je však množstvo bezdomovcov na západe ostrova. Nejedna pláž je posiata stanmi, napchatými igelitkami a ľuďmi bez domova. Takto na pláži „uprataní“ bezdomovci majú aspoň prístup k pitnej vode a toaletám, ktoré sú vybudované na každej pláži. Napriek „stanovým“ oblastiam sú všetky pláže čisté. Sú predsa miestom pokoja a relaxu nielen pre turistov.
Víkendy patria domácim. Mohutné americké autá parkujú pri plážach, z otvoreného priestranstva sa šíri vôňa grilov, mäsa, všemožných korenín a občasná sladkastá aróma marihuany. „Take it easy“ sa ozýva zo všetkých strán. Vlny sa blížia a jedna z najobľúbenejších pláží Sandy beach sa na pár hodín stáva zhromaždiskom čakajúcich surferov. A kým trojmetrová vlna na pár sekúnd pohltí deti a dospelých, stojacich len tak vo vode, začína sa pravé surferské vystúpenie. Dokakaova opálení Havajčania akoby sa so surfom v ruke narodili. Predvádzajú svoje umenie, až kým slnko nezapadne za hory.
Sopečné havajské ostrovy ukrývajú mnoho tajomstiev. Vďaka prenajatému kabrioletu oceňujeme veľkosť ostrova, ktorý sme precestovali za pol dňa. Našli sme zákutia, o ktorých sa nepíše ani v bedekeroch. A v tom najzastrčenejšom „mekáči“ sme začuli slovenčinu – štvorčlenná rodina sa oddávala pôžitku z lacného jedla. Oproti mekáču a nákupnému centru sa vyníma kamenný nápis Valley of the temples – rozľahlé cintoríny, kde našli pokoj Havajčania, Američania, Japonci a mnohí iní.
Miesto, pripomínajúce skôr lúku s rozmanitými druhmi kvetov, skrýva vzácnu pamiatku – Byodo-in Temple. Replika chrámu v Japonsku, postavená v roku 1968 bez použitia jediného klinca, symbolizuje pamiatku na prvých japonských prisťahovalcov. Päťmetrová zlatá socha Buddhu zaberá celý interiér. Buddhistický pokoj v chráme vyzýva na meditácie. V okolí žijú divé pávy – farebné i sivé. Opúšťame pokojné miesto a vraciame sa do reality dlhým tunelom na druhú stranu ostrova. Pohltilo nás sopečné pohorie, a kým na jednej strane to vyzerá ako v zelenom dažďovom pralese, my vychádzame na „suchej“ strane ostrova. Ťažké oblaky nechávame za sebou. Parkujeme v kráteri sopky Diamond Head. Čaká nás výstup na vrchol v podvečernej horúčave. Neprejde ani polhodina náročného stúpania a hlavné mesto máme ako na dlani. Husto osídlený ostrov O’ahu nám až tu nastavuje pravú tvár: vidíme rozľahlé vily i mrakodrapy, lokálny dážď nad Honolulu, podmorské útesy lesknúce sa pod poslednými lúčmi slnka a kdesi v diaľke ostrovy Molokai a Lanai.
.ostrov pravých ananásov
Ak sa niekto ocitne na ostrove O’ahu, určite by nemal vynechať návštevu plantáží Dole. Je to unikátne miesto, kde na pár hektároch rastú tie najchutnejšie a najzaujímavejšie ovocné poklady. Ananás, kakao, káva, papája, mango, banány a mnoho nádherných exotických kvetov. Na území North Shore sa nachádzajú farmy, kde toto ovocie pestujú a exportujú do sveta. Napriek červenej, neveľmi úrodnej pôde produkujú havajské plantáže viac ako desaťtisíc ananásov denne.
Z plantáží Dole je to len pár kilometrov na známu Turtle Beach. Miesto, kde sme videli oceánske korytnačky vyhrievajúce sa na kamenistej pláži, ktorú strážia aktivisti. Dotknúť sme sa nesmeli. Na to, že to bolo zdarma, nám však ten zážitok stačil. Na iných mestach ostrova sa totiž za prírodu platí. Taká je aj verejná pláž Hanauma Bay, kde turisti za poplatok môžu šnorchľovať a sledovať podmorský svet. A ak majú šťastie, aj sledovať veľryby.
Poslednou zastávkou bol svetoznámy Pearl Harbor. Aké sklamanie nás však čakalo, keď sme zistili, že toto miesto sa skladá len z piatich múzeí a jedného pamätníka. Nič veľkolepé. Zážitok sme mali aspoň z exkurzie po USS Bowfin Submarine – ponorke, ktorej návšteva stála za to. Prístroje, kajuty, kuchyňa, toalety, všetko bolo autentické, akoby sa v nej zastavil čas. V múzeu sú aj lodné denníky, bombové hlavice a mnoho historických dokumentov viažucich sa na udalosti druhej svetovej vojny.
Po dvoch týždňoch meditatívneho pokoja na ostrove O’ahu odchádzame so spomienkou na jedno z najmierumilovnejších miest na svete. Na miesto, kde počas horúceho dňa Japonci chodia v tričkách s dlhým rukávom a lesklé čierne vlasy si chránia látkovými dáždnikmi. Miesto, kde prší, aj keď je obloha bez mrakov, kde gýčovo biele husté oblaky padajú do oceánu a nebo je takmer na dosah. Zanechávame surferský raj, opustené pláže, ktoré poznajú len domáci a záchranári sú radi, že nemusia často zasahovať. Do lietadla stihneme prepašovať posledné havajské červené jablko a namiesto thank you sa nám z hrdla derie havajské mahalo.
Honolulu nás privítalo hustými tmavosivými oblakmi. S vencom orchideí okolo krku sme si vyzdvihli nečakane drahý kabriolet namiesto lacnejšieho červeného modelu auta. Vence na letisku nikto nerozdával, ponúkala ich Havajčanka v stredných rokoch v stánku na kolesách – za nekresťanskú sumu. Lenže čo, Havaj bez venca zo živých domácich kvetov by bol ako Egypt bez pyramíd.
.raj na Zemi
S vetrom vo vlasoch sme sa ubytovali na Waikiki – jednej z najkrajších pláží sveta. Komerčná a hotelmi lemovaná Waikiki je svojím spôsobom pekná. No na ostrove O’ahu sa nájdu aj krajšie miesta. Nudná stojatá voda na Waikiki nás prinútila hľadať ten povestný surferský raj, ktorým je Havaj povestný.
A či sa človek vydá na západ alebo na východ od Honolulu, objaví tam to, čomu sa hovorí raj na zemi. Opustené pláže, plavčíci v červených plavkách s plavákmi na pleciach, exoticky vyzerajúci Havajčania, ticho a pokoj. Občas, ak má človek šťastie, sa pri brehu na pár sekúnd vynorí obrovská oceánska korytnačka, aby sa nadýchla a zapózovala turistom.
Flóra nevídaných rozmerov a druhov sa rozprestiera celým ostrovom, až má človek pocit, že je na viacerých kontinentoch sveta naraz. Jemne béžový piesok a v ňom veľké čierne lávové kamene sa striedajú s červenou pôdou vo vnútrozemí a stromami pripomínajúcimi červený kontinent. Vtáky so svetlomodrými hlavami žobrú na plážach o kúsok hocičoho do hrdla. Príjemne teplé podnebie osviežuje vietor a teší nás aj to, že sme zatiaľ nikde nenarazili na žiadny hmyz.
.havajské prekvapenia
Ľudia na Havaji sú milí, dobrosrdeční a vďační za každého turistu. Šokujúce je však množstvo bezdomovcov na západe ostrova. Nejedna pláž je posiata stanmi, napchatými igelitkami a ľuďmi bez domova. Takto na pláži „uprataní“ bezdomovci majú aspoň prístup k pitnej vode a toaletám, ktoré sú vybudované na každej pláži. Napriek „stanovým“ oblastiam sú všetky pláže čisté. Sú predsa miestom pokoja a relaxu nielen pre turistov.
Víkendy patria domácim. Mohutné americké autá parkujú pri plážach, z otvoreného priestranstva sa šíri vôňa grilov, mäsa, všemožných korenín a občasná sladkastá aróma marihuany. „Take it easy“ sa ozýva zo všetkých strán. Vlny sa blížia a jedna z najobľúbenejších pláží Sandy beach sa na pár hodín stáva zhromaždiskom čakajúcich surferov. A kým trojmetrová vlna na pár sekúnd pohltí deti a dospelých, stojacich len tak vo vode, začína sa pravé surferské vystúpenie. Dokakaova opálení Havajčania akoby sa so surfom v ruke narodili. Predvádzajú svoje umenie, až kým slnko nezapadne za hory.
Sopečné havajské ostrovy ukrývajú mnoho tajomstiev. Vďaka prenajatému kabrioletu oceňujeme veľkosť ostrova, ktorý sme precestovali za pol dňa. Našli sme zákutia, o ktorých sa nepíše ani v bedekeroch. A v tom najzastrčenejšom „mekáči“ sme začuli slovenčinu – štvorčlenná rodina sa oddávala pôžitku z lacného jedla. Oproti mekáču a nákupnému centru sa vyníma kamenný nápis Valley of the temples – rozľahlé cintoríny, kde našli pokoj Havajčania, Američania, Japonci a mnohí iní.
Miesto, pripomínajúce skôr lúku s rozmanitými druhmi kvetov, skrýva vzácnu pamiatku – Byodo-in Temple. Replika chrámu v Japonsku, postavená v roku 1968 bez použitia jediného klinca, symbolizuje pamiatku na prvých japonských prisťahovalcov. Päťmetrová zlatá socha Buddhu zaberá celý interiér. Buddhistický pokoj v chráme vyzýva na meditácie. V okolí žijú divé pávy – farebné i sivé. Opúšťame pokojné miesto a vraciame sa do reality dlhým tunelom na druhú stranu ostrova. Pohltilo nás sopečné pohorie, a kým na jednej strane to vyzerá ako v zelenom dažďovom pralese, my vychádzame na „suchej“ strane ostrova. Ťažké oblaky nechávame za sebou. Parkujeme v kráteri sopky Diamond Head. Čaká nás výstup na vrchol v podvečernej horúčave. Neprejde ani polhodina náročného stúpania a hlavné mesto máme ako na dlani. Husto osídlený ostrov O’ahu nám až tu nastavuje pravú tvár: vidíme rozľahlé vily i mrakodrapy, lokálny dážď nad Honolulu, podmorské útesy lesknúce sa pod poslednými lúčmi slnka a kdesi v diaľke ostrovy Molokai a Lanai.
| Havajské ostrovy Havajské ostrovy ležia v Tichom oceáne. Pre Európanov ich v roku 1778 objavil James Cook. V roku 1959 sa stal Havaj ako zatiaľ posledný štát súčasťou Spojených štátov amerických. Na ôsmych väčších ostrovoch žije asi 1, 3 milióna obyvateľov. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Honolulu (371 tisíc obyvateľov.) |
.ostrov pravých ananásov
Ak sa niekto ocitne na ostrove O’ahu, určite by nemal vynechať návštevu plantáží Dole. Je to unikátne miesto, kde na pár hektároch rastú tie najchutnejšie a najzaujímavejšie ovocné poklady. Ananás, kakao, káva, papája, mango, banány a mnoho nádherných exotických kvetov. Na území North Shore sa nachádzajú farmy, kde toto ovocie pestujú a exportujú do sveta. Napriek červenej, neveľmi úrodnej pôde produkujú havajské plantáže viac ako desaťtisíc ananásov denne.
Z plantáží Dole je to len pár kilometrov na známu Turtle Beach. Miesto, kde sme videli oceánske korytnačky vyhrievajúce sa na kamenistej pláži, ktorú strážia aktivisti. Dotknúť sme sa nesmeli. Na to, že to bolo zdarma, nám však ten zážitok stačil. Na iných mestach ostrova sa totiž za prírodu platí. Taká je aj verejná pláž Hanauma Bay, kde turisti za poplatok môžu šnorchľovať a sledovať podmorský svet. A ak majú šťastie, aj sledovať veľryby.
Poslednou zastávkou bol svetoznámy Pearl Harbor. Aké sklamanie nás však čakalo, keď sme zistili, že toto miesto sa skladá len z piatich múzeí a jedného pamätníka. Nič veľkolepé. Zážitok sme mali aspoň z exkurzie po USS Bowfin Submarine – ponorke, ktorej návšteva stála za to. Prístroje, kajuty, kuchyňa, toalety, všetko bolo autentické, akoby sa v nej zastavil čas. V múzeu sú aj lodné denníky, bombové hlavice a mnoho historických dokumentov viažucich sa na udalosti druhej svetovej vojny.
Po dvoch týždňoch meditatívneho pokoja na ostrove O’ahu odchádzame so spomienkou na jedno z najmierumilovnejších miest na svete. Na miesto, kde počas horúceho dňa Japonci chodia v tričkách s dlhým rukávom a lesklé čierne vlasy si chránia látkovými dáždnikmi. Miesto, kde prší, aj keď je obloha bez mrakov, kde gýčovo biele husté oblaky padajú do oceánu a nebo je takmer na dosah. Zanechávame surferský raj, opustené pláže, ktoré poznajú len domáci a záchranári sú radi, že nemusia často zasahovať. Do lietadla stihneme prepašovať posledné havajské červené jablko a namiesto thank you sa nám z hrdla derie havajské mahalo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.