Posledným generálnym tajomníkom ÚV KSČ, ktorý ešte mal v rukách reálnu moc, bol Miloš Jakeš, ktorý vo funkcii na dva roky vystriedal Gustáva Husáka.
Jakeš (nar. 1922) sa stal členom komunistickej strany krátko po skončení druhej svetovej vojny ako zamestnanec Baťových závodov v Zlíne. Po februári sa stal v tomto meste predsedom jednotného národného výboru (spojený okresný a mestský národný výbor). V päťdesiatych rokoch sa stal tajomníkom Ústredného výboru Československého zväzu mládeže a vedúcim odboru národných výborov ÚV KSČ. Medzitým študoval na vysokej škole straníckej v Moskve. Ďalším dôležitým stupienkom v kariére sa stalo v roku 1966 členstvo a neskôr predsednícka funkcia v Ústrednej kontrolnej a revíznej komisii KSČ.
V roku 1968 patril k predstaviteľom konzervatívneho krídla strany, zúčastnil sa na moskovských rokovaniach a neskôr sa podieľal na normalizácii a straníckych čistkách. Od roku 1977 bol členom ústredného výboru, od roku 1981 členom predsedníctva ústredného výboru a od roku 1987 generálnym tajomníkom strany. Dňa 24. 11. 1989 bol donútený z funkcií odstúpiť.
.na vrchol
O svojom pôsobení na rôznych stupňoch straníckeho rebríčka sa Jakeš vyspovedal pred šiestimi rokmi v knihe životopisných interview Vítězové? Poražení?. Na otázku, aká vlastne bola kádrová politika strany, pokiaľ šlo o nové funkcie, v čase, keď sa Jakeš dostal na vrchol, odpovedal: „Dochádzalo k rokovaniam. Pokiaľ ide o Husáka, podľa môjho názoru predpokladal, že to dotiahne do zjazdu strany, a potom zjazd zvolí niekoho mladšieho. Ale situácia sa vyvinula tak – nečakať s tými zmenami do zjazdu strany, ale urobiť ich pred zjazdom... Postavila sa aj otázka kumulácie funkcií. Malo to podporu aj v Sovietskom zväze. Jednoducho, išlo o to, aby sa zmeny vo vedení nekonali až na zjazde...“
Podľa Jakeša o tom Husák zapochyboval, ale nakoniec sa nechal presvedčiť, že je to tak správne. Otázka vraj znela tak, kto to bude robiť po ňom. Jakeš hovorí: „Ja som žiadnu iniciatívu nevyvíjal. Netúžil som po tom, aby som bol generálnym tajomníkom. Mne to, povedal by som, nebolo práve po chuti. Ale väčšina k tomu dospela a presvedčila o tom mňa aj Husáka.“
.trináste oddelenie
V tej istej knihe Jakeš spomína aj na to, kde sa vlastne v strane „robila“ politika. Tvrdí, že tá základná politika sa uskutočňovala na predsedníctve ústredného výboru. Dôležité bolo aj 13. oddelenie ÚV KSČ – oddelenie štátnych orgánov, kam patrila bezpečnosť, armáda, justícia a vláda. Podľa Jakeša bolo toto oddelenie rovnako významné ako ostatné, ale dôležitejší bol jeho kádrový vplyv. Ako hovorí bývalý generálny tajomník: „K niektorým kádrom som sa vyjadroval ja. Keď som to podpísal, bolo to schválené. O niektorých kádroch musel rozhodovať sekretariát a predsedníctvo ústredného výboru. Námestníci ministra, šéfovia najdôležitejších odborov, to bolo schvaľované v predsedníctve.“
Podľa Jakeša oddelenie mohlo ovplyvniť návrhy, pretože k návrhu ministerstva robilo stanovisko. Najvyšší straník však odmietol myšlienku, že by si strana robila, čo chcela: „Úloha, čo sa ministerstvu vnútra a 13. oddeleniu prisudzuje, to nie je úloha z 50. rokov. To je úloha každého iného ministerstva, ktoré má pracovať podľa platných zákonov a zasahovať proti tým, ktorí ich porušujú. Teda mám na mysli Trestný zákon... Na to je ministerstvo, a nie strana.“
Jakeš (nar. 1922) sa stal členom komunistickej strany krátko po skončení druhej svetovej vojny ako zamestnanec Baťových závodov v Zlíne. Po februári sa stal v tomto meste predsedom jednotného národného výboru (spojený okresný a mestský národný výbor). V päťdesiatych rokoch sa stal tajomníkom Ústredného výboru Československého zväzu mládeže a vedúcim odboru národných výborov ÚV KSČ. Medzitým študoval na vysokej škole straníckej v Moskve. Ďalším dôležitým stupienkom v kariére sa stalo v roku 1966 členstvo a neskôr predsednícka funkcia v Ústrednej kontrolnej a revíznej komisii KSČ.
V roku 1968 patril k predstaviteľom konzervatívneho krídla strany, zúčastnil sa na moskovských rokovaniach a neskôr sa podieľal na normalizácii a straníckych čistkách. Od roku 1977 bol členom ústredného výboru, od roku 1981 členom predsedníctva ústredného výboru a od roku 1987 generálnym tajomníkom strany. Dňa 24. 11. 1989 bol donútený z funkcií odstúpiť.
.na vrchol
O svojom pôsobení na rôznych stupňoch straníckeho rebríčka sa Jakeš vyspovedal pred šiestimi rokmi v knihe životopisných interview Vítězové? Poražení?. Na otázku, aká vlastne bola kádrová politika strany, pokiaľ šlo o nové funkcie, v čase, keď sa Jakeš dostal na vrchol, odpovedal: „Dochádzalo k rokovaniam. Pokiaľ ide o Husáka, podľa môjho názoru predpokladal, že to dotiahne do zjazdu strany, a potom zjazd zvolí niekoho mladšieho. Ale situácia sa vyvinula tak – nečakať s tými zmenami do zjazdu strany, ale urobiť ich pred zjazdom... Postavila sa aj otázka kumulácie funkcií. Malo to podporu aj v Sovietskom zväze. Jednoducho, išlo o to, aby sa zmeny vo vedení nekonali až na zjazde...“
Podľa Jakeša o tom Husák zapochyboval, ale nakoniec sa nechal presvedčiť, že je to tak správne. Otázka vraj znela tak, kto to bude robiť po ňom. Jakeš hovorí: „Ja som žiadnu iniciatívu nevyvíjal. Netúžil som po tom, aby som bol generálnym tajomníkom. Mne to, povedal by som, nebolo práve po chuti. Ale väčšina k tomu dospela a presvedčila o tom mňa aj Husáka.“
.trináste oddelenie
V tej istej knihe Jakeš spomína aj na to, kde sa vlastne v strane „robila“ politika. Tvrdí, že tá základná politika sa uskutočňovala na predsedníctve ústredného výboru. Dôležité bolo aj 13. oddelenie ÚV KSČ – oddelenie štátnych orgánov, kam patrila bezpečnosť, armáda, justícia a vláda. Podľa Jakeša bolo toto oddelenie rovnako významné ako ostatné, ale dôležitejší bol jeho kádrový vplyv. Ako hovorí bývalý generálny tajomník: „K niektorým kádrom som sa vyjadroval ja. Keď som to podpísal, bolo to schválené. O niektorých kádroch musel rozhodovať sekretariát a predsedníctvo ústredného výboru. Námestníci ministra, šéfovia najdôležitejších odborov, to bolo schvaľované v predsedníctve.“
Podľa Jakeša oddelenie mohlo ovplyvniť návrhy, pretože k návrhu ministerstva robilo stanovisko. Najvyšší straník však odmietol myšlienku, že by si strana robila, čo chcela: „Úloha, čo sa ministerstvu vnútra a 13. oddeleniu prisudzuje, to nie je úloha z 50. rokov. To je úloha každého iného ministerstva, ktoré má pracovať podľa platných zákonov a zasahovať proti tým, ktorí ich porušujú. Teda mám na mysli Trestný zákon... Na to je ministerstvo, a nie strana.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.