O kríze neradno žartovať, je to vážna vec. Tým vážnejšia, čím menej vieme o jej pôvode, následkoch a terapii. Lebo je to tak. Médiá sú plné krízy. Samozrejme. Koho by zaujímalo, že sa má dobre? Všetkých zaujíma len to, že sa blíži nebezpečenstvo. Že bude zle. Je to napínavé.
Nikto totiž nevie, či zle bude, alebo už je. A ak už je, či nebude ešte horšie. Sme v rozpakoch a neistote. To je to najhoršie na krízach. Vlastne – skoro najhoršie. Najhoršie by bolo, keby sme podľahli panike. Nie je to problém. Poplašné zvesti sa šíria astronomickou rýchlosťou a narastajú geometrickým radom. Čím ochotnejšie im podliehame, tým viac sa kríza prehlbuje, tým viac je v nedohľadne jej koniec.
Preto je upokojujúci postoj českého prezidenta. Povedal, že kríza je ako chrípka. Či ju liečiš, alebo neliečiš, trvá dva týždne. A potom prejde. Je dôležité, že to povedal ekonóm, pretože je kompetentný. Je dôležité, že to povedal prezident, lebo tým zabraňuje panike. Pravdaže, česká tlač mu tento výrok vyčíta. Ale česká tlač vyčíta českému prezidentovi všetko. Našťastie, je to český problém, a nie náš. Neviem, čo povedal na margo krízy náš prezident. A vôbec, nechcel by som byť v koži štátnikov a politikov, od ktorých sa právom očakáva nielen to, že sa ku kríze vyjadria, ale že na ňu nájdu aj účinný liek. To je problém. Dá sa to riešiť aj tak, ako to spočiatku riešil náš premiér. Povedal, že nás sa kríza nedotkne. Dúfal som, že má pravdu. Páčilo by sa mi, keby to bolo tak. Ale nebol som si istý. Dnes už aj premiér vie, že ide do tuhého. A musí konať, pretože je premiér. Ja nie som premiér, takže môžem zľahka komentovať konanie iných. Napríklad: myslím si, možno je to len dohad, že o kríze v podstate nevie nikto nič podstatné. Nikto nevie prečo, ako, dokedy, od koho, ku komu, o kom, s kým a najmä – dokedy. Nikto na celom svete. Takže sa šíria fámy. Včera mi jeden známy povedal, že netreba mať v banke nijaké úspory. Ale už nepovedal, kde ich treba mať. A či vôbec treba mať úspory. Keby som mu uveril, zošalel by som. Takto vzniká panika. Preto musia vlády vytvárať komisie na riešenie krízovej situácie. Komisia musí dôveryhodne predstierať, že vie, ako na to. Musí sa schádzať a operatívne riešiť situáciu. Má nás to upokojiť, čo je správny krok. Lenže viac komisia asi urobiť nemôže. Je to, ako keby ste mali uhasiť požiar. Mali by ste tím profesionálnych hasičov v pekných uniformách a so skvelou technikou, ale nevedeli by ste, kde je zdroj požiaru a netušili by ste, kde je zdroj vody, na ktorý sa máte napojiť, aby ste ten požiar, ktorý ste nelokalizovali, mohli začať hasiť. Tak vám nakoniec neostane nič iné, len urobiť hasičskú prehliadku, aby bol aspoň nejaký efekt. Toto neberte ako šírenie paniky. Nie. Som zajedno s českým prezidentom. Kríza prišla, aj odíde. Údajne prišla zo západu. Kam odíde, nevedno.
Nikto totiž nevie, či zle bude, alebo už je. A ak už je, či nebude ešte horšie. Sme v rozpakoch a neistote. To je to najhoršie na krízach. Vlastne – skoro najhoršie. Najhoršie by bolo, keby sme podľahli panike. Nie je to problém. Poplašné zvesti sa šíria astronomickou rýchlosťou a narastajú geometrickým radom. Čím ochotnejšie im podliehame, tým viac sa kríza prehlbuje, tým viac je v nedohľadne jej koniec.
Preto je upokojujúci postoj českého prezidenta. Povedal, že kríza je ako chrípka. Či ju liečiš, alebo neliečiš, trvá dva týždne. A potom prejde. Je dôležité, že to povedal ekonóm, pretože je kompetentný. Je dôležité, že to povedal prezident, lebo tým zabraňuje panike. Pravdaže, česká tlač mu tento výrok vyčíta. Ale česká tlač vyčíta českému prezidentovi všetko. Našťastie, je to český problém, a nie náš. Neviem, čo povedal na margo krízy náš prezident. A vôbec, nechcel by som byť v koži štátnikov a politikov, od ktorých sa právom očakáva nielen to, že sa ku kríze vyjadria, ale že na ňu nájdu aj účinný liek. To je problém. Dá sa to riešiť aj tak, ako to spočiatku riešil náš premiér. Povedal, že nás sa kríza nedotkne. Dúfal som, že má pravdu. Páčilo by sa mi, keby to bolo tak. Ale nebol som si istý. Dnes už aj premiér vie, že ide do tuhého. A musí konať, pretože je premiér. Ja nie som premiér, takže môžem zľahka komentovať konanie iných. Napríklad: myslím si, možno je to len dohad, že o kríze v podstate nevie nikto nič podstatné. Nikto nevie prečo, ako, dokedy, od koho, ku komu, o kom, s kým a najmä – dokedy. Nikto na celom svete. Takže sa šíria fámy. Včera mi jeden známy povedal, že netreba mať v banke nijaké úspory. Ale už nepovedal, kde ich treba mať. A či vôbec treba mať úspory. Keby som mu uveril, zošalel by som. Takto vzniká panika. Preto musia vlády vytvárať komisie na riešenie krízovej situácie. Komisia musí dôveryhodne predstierať, že vie, ako na to. Musí sa schádzať a operatívne riešiť situáciu. Má nás to upokojiť, čo je správny krok. Lenže viac komisia asi urobiť nemôže. Je to, ako keby ste mali uhasiť požiar. Mali by ste tím profesionálnych hasičov v pekných uniformách a so skvelou technikou, ale nevedeli by ste, kde je zdroj požiaru a netušili by ste, kde je zdroj vody, na ktorý sa máte napojiť, aby ste ten požiar, ktorý ste nelokalizovali, mohli začať hasiť. Tak vám nakoniec neostane nič iné, len urobiť hasičskú prehliadku, aby bol aspoň nejaký efekt. Toto neberte ako šírenie paniky. Nie. Som zajedno s českým prezidentom. Kríza prišla, aj odíde. Údajne prišla zo západu. Kam odíde, nevedno.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.