Po štyroch príbehoch vojnových kuchárov zo štyroch vojenských konfliktov a po ich štyroch receptoch sa celovečerný dokument Petra Kerekesa Ako sa varia dejiny dostal do kín. Na záver vojnovej kuchárky preto prinášame jeho horúcu recenziu.
Niekoľko metrov nad zemou sa vznáša vrtuľník Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Má dôležitú misiu. Priam felliniovsky preniesť malú poľnú kuchyňu ponad malebnú krajinu na určené miesto. Sochu Krista z La Dolce vita vystriedal, takmer po polstoročí, úplne iný symbol. Nielen láska totiž prechádza cez žalúdok... Skvelému slovenskému dokumentaristovi Petrovi Kerekesovi (66 sezón) prišla pred piatimi rokmi pri rozhovoroch s otcom na um skvelá myšlienka. Nakrútiť dokumentárny film o vojenských dejinách 20. storočia prostredníctvom kuchárskych receptov a ich veliteľov – vojenských kuchárov. Na prvý pohľad ťažko zrealizovateľný nápad začal postupne získavať reálne kontúry, koncepciu a viacerých koprodukčných partnerov. Vznikol tak najdrahší dokumentárny projekt v slovenskej filmovej histórii, potvrdzujúci status silnej tvorivej línie našich dokumentaristov.
Po Slepých láskach sa filmový svet môže tešiť na ďalší prírastok. Okrem výnimočnosti podobný asi aj v tom, že viac ako doma sa diváckeho uznania dočká v zahraničí (hoci vďaka koprodukcii Slovenskej televízie sa na verejnoprávne obrazovky zrejme skôr či neskôr dostane).
Film Ako sa varia dejiny asi najlepšie predstavuje sám režisér. „Hlavnými hrdinami nášho filmu sú vojenskí kuchári. Sú to obyčajní muži v zásterách navlečených na uniforme, ktorých úlohou je starať sa o naplnenie obrovského žalúdka veľkého hladného dieťaťa – armády. Príprava jedla sa stáva metaforou boja“. Kerekesov film nás prevádza dejinami udalostí meniacich Európu, ľudí a celé národy – od druhej svetovej vojny cez maďarské protikomunistické povstanie, boje Francúzov v Alžírsku, Rusov v Československu až po nedávny Balkán a Čečensko. Jednoduchý nápad prerástol v ambicióznu výpoveď a moderný dokument. Pred divákom sa otvára svet hodný premýšľania a zaujímavých interpretácií. Kuchár „bez čapice“ Jamie Oliver môže len ticho závidieť.
Spracovať takú vážnu tému, akou sú vojenské konflikty s miliónmi obetí, si vyžaduje presne určenú atmosféru, inteligentné otázky spoza kamery a prácu s diváckymi emóciami pomocou formálnych naratívnych prvkov (dĺžka záberu, veľkosť, strih, hudobný sprievod). To všetko tvorcovia nového slovenského dokumentu zvládajú s dokumentaristickou pokorou a filmárskym nadhľadom. Bez pátosu, citového vydierania a nudných „hovoriacich hláv“, takých bežných v tomto žánri. Štylizácia každej scény a kamerové kompozície sú plné nápadov, rovnako ako strihová skladba a využitie asociatívnych montáží (spájanie obrazov s využitím podobnosti konkrétnych zobrazovaných prvkov a tém). Veľmi dôležitým kontrapunktom sa stávajú archívne zábery, výrazne ovplyvňujúce atmosféru celej snímky.
Peter Kerekes a celá jeho „družina“ objavili ľudí, ktorí majú skutočne čo povedať. Zaujímavé, silné a pritom vôbec nie lacné životné príbehy vytvárajú mozaiku dávnej minulosti a nedávnej prítomnosti. To všetko s vyváženou filmárskou presnosťou, hodnou váhy šéfkuchára. Nie nadarmo zaznie z úst jednej z postáv, že jednotlivé zložky pripravovaného jedla musia tvoriť vzájomnú chuťovú harmóniu. Nič nesmie byť navyše. Presne v takej harmónii sú uvarené Kerekesove dejiny. K ich dokonalosti chýba už len malá štipka soli. Je príjemné vedieť, že recept na vynikajúce filmy je v tých správnych rukách. Dobrú chuť, priatelia dejín a kvalitnej kinematografie.
Ako sa varia dejiny (Rakúsko / Slovensko / Česká republika, 2009, 88 min.)
Réžia: Peter Kerekes. Námet: Peter Kerekes. Scenár: Peter Kerekes. Kamera: Martin Kollár. Strih: Marek Šulík. Hudba: Marek Piaček
Autor je šéfredaktor portálu Kinema.sk
Niekoľko metrov nad zemou sa vznáša vrtuľník Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Má dôležitú misiu. Priam felliniovsky preniesť malú poľnú kuchyňu ponad malebnú krajinu na určené miesto. Sochu Krista z La Dolce vita vystriedal, takmer po polstoročí, úplne iný symbol. Nielen láska totiž prechádza cez žalúdok... Skvelému slovenskému dokumentaristovi Petrovi Kerekesovi (66 sezón) prišla pred piatimi rokmi pri rozhovoroch s otcom na um skvelá myšlienka. Nakrútiť dokumentárny film o vojenských dejinách 20. storočia prostredníctvom kuchárskych receptov a ich veliteľov – vojenských kuchárov. Na prvý pohľad ťažko zrealizovateľný nápad začal postupne získavať reálne kontúry, koncepciu a viacerých koprodukčných partnerov. Vznikol tak najdrahší dokumentárny projekt v slovenskej filmovej histórii, potvrdzujúci status silnej tvorivej línie našich dokumentaristov.
Po Slepých láskach sa filmový svet môže tešiť na ďalší prírastok. Okrem výnimočnosti podobný asi aj v tom, že viac ako doma sa diváckeho uznania dočká v zahraničí (hoci vďaka koprodukcii Slovenskej televízie sa na verejnoprávne obrazovky zrejme skôr či neskôr dostane).
Film Ako sa varia dejiny asi najlepšie predstavuje sám režisér. „Hlavnými hrdinami nášho filmu sú vojenskí kuchári. Sú to obyčajní muži v zásterách navlečených na uniforme, ktorých úlohou je starať sa o naplnenie obrovského žalúdka veľkého hladného dieťaťa – armády. Príprava jedla sa stáva metaforou boja“. Kerekesov film nás prevádza dejinami udalostí meniacich Európu, ľudí a celé národy – od druhej svetovej vojny cez maďarské protikomunistické povstanie, boje Francúzov v Alžírsku, Rusov v Československu až po nedávny Balkán a Čečensko. Jednoduchý nápad prerástol v ambicióznu výpoveď a moderný dokument. Pred divákom sa otvára svet hodný premýšľania a zaujímavých interpretácií. Kuchár „bez čapice“ Jamie Oliver môže len ticho závidieť.
Spracovať takú vážnu tému, akou sú vojenské konflikty s miliónmi obetí, si vyžaduje presne určenú atmosféru, inteligentné otázky spoza kamery a prácu s diváckymi emóciami pomocou formálnych naratívnych prvkov (dĺžka záberu, veľkosť, strih, hudobný sprievod). To všetko tvorcovia nového slovenského dokumentu zvládajú s dokumentaristickou pokorou a filmárskym nadhľadom. Bez pátosu, citového vydierania a nudných „hovoriacich hláv“, takých bežných v tomto žánri. Štylizácia každej scény a kamerové kompozície sú plné nápadov, rovnako ako strihová skladba a využitie asociatívnych montáží (spájanie obrazov s využitím podobnosti konkrétnych zobrazovaných prvkov a tém). Veľmi dôležitým kontrapunktom sa stávajú archívne zábery, výrazne ovplyvňujúce atmosféru celej snímky.
Peter Kerekes a celá jeho „družina“ objavili ľudí, ktorí majú skutočne čo povedať. Zaujímavé, silné a pritom vôbec nie lacné životné príbehy vytvárajú mozaiku dávnej minulosti a nedávnej prítomnosti. To všetko s vyváženou filmárskou presnosťou, hodnou váhy šéfkuchára. Nie nadarmo zaznie z úst jednej z postáv, že jednotlivé zložky pripravovaného jedla musia tvoriť vzájomnú chuťovú harmóniu. Nič nesmie byť navyše. Presne v takej harmónii sú uvarené Kerekesove dejiny. K ich dokonalosti chýba už len malá štipka soli. Je príjemné vedieť, že recept na vynikajúce filmy je v tých správnych rukách. Dobrú chuť, priatelia dejín a kvalitnej kinematografie.
Ako sa varia dejiny (Rakúsko / Slovensko / Česká republika, 2009, 88 min.)
Réžia: Peter Kerekes. Námet: Peter Kerekes. Scenár: Peter Kerekes. Kamera: Martin Kollár. Strih: Marek Šulík. Hudba: Marek Piaček
Autor je šéfredaktor portálu Kinema.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.