Bulvárnymi médiami živené populárne hony majú svoju smutnú históriu rozpísanú. Súkromný život nešťastného jednotlivca, ktorého sa rozhodnú predhodiť pred nenásytný dav, sa prevráti naruby. Pete Doherty by o tom vedel rozprávať.
Krysy neprestávajú sliediť, pokiaľ nedôjde k tomu najhoršiemu a koniec jednej hviezdy znamená len potrebu vytvoriť ďalšiu. A s tým nemá dobre premyslený systém žiadny problém. Najsmutnejšie je, že popri prázdnych a nezmyselných dokáže mlynček zomlieť aj talentovaných. Tí, ktorým spojenia ako Up The Bracket, Stylish Kids či The Libertines niečo hovoria, dobre vedia, že ich spoločný menovateľ Pete Doherty patrí do tej fašírky neprávom.
.šťastné stretnutie
Doherty mal osemnásť a pred sebou sľubné štúdium anglickej literatúry, keď mu jeho staršia sestra predstavila svojho nového spolubývajúceho Carla Barata, študenta divadelnej vedy. Hoci si to vtedy ani jeden z nich neuvedomoval, udialo sa nielen najdôležitejšie stretnutie ich života, ale aj najdôležitejšie stretnutie pre britskú gitarovú hudbu za posledných desať rokov. Krátko na to, ako obaja dali predčasné zbohom študentskému životu a presťahovali sa do spoločného bytu v Londýne, vznikli The Libertines (názov pochádza z románu Lust Of The Libertines od Markíza de Sade). Bolo to v roku 1997.
Doherty s Baratom totiž veľmi rýchlo pochopili, že sú si blízki nielen hudobnými vzormi, ale aj pohľadom na tvorbu hudby. Potreba založiť kapelu sa stala témou číslo jeden. Na prvú skúšku si zavolali dvoch basákov s tým, že po nej ostane len jeden. Vybraný bol John Hassall, na úkor Johnnyho Borrella, ktorý následne zakladá, dnes už po práve odpísanú kapelu Razorlight. Štvrtým členom The Libertines sa stal černošský bubeník Gary Powell a snívanie o Albione, kde niet násilia a na stromoch rastú cigarety, sa mohlo začať.
.nešťastný rozchod
Jeden spoločný mikrofón, ku ktorému sa z oboch strán v rovnako malej vzdialenosti tlačia pery Dohertyho a Barata. Hľadia si do očí a svorne, ako dvaja bratia, spievajú: „If you've lost your faith in love and music, oh the end won't be long.“ A presne to sa nakoniec aj stalo. Po dvoch výborných albumoch Up The Bracket (2002) a The Libertines (2004) nastal koniec. Doherty plávajúci začiatkom svojich ťažkých dní prichystal pre Barata narodeninovú oslavu, ale ten nemohol prísť. Aby sa nevďačnému priateľovi odplatil, deň na to úmyselne zmeškal vlak, ktorým sa kapela presúvala na začiatok európskeho turné. Gitarový technik sa naučil všetky jeho party, stal sa dočasným členom kapely a turné pokračovalo. Keď si o niekoľko mesiacov neskôr pustil Pete Doherty doma televízor a v relácii Top Of The Pop videl svoju bývalú kapelu naživo hrať skladbu Don't Look Back Into The Sun, inak produkovanú Bernardom Butlerom (ex-Suede), pochopil, že The Libertines pre neho skončili.
Ak bolo stretnutie s Carlom Baratom jeho najlepším dňom, tak tento bol tým najhorším. Nešlo o ani tak o The Libertines ako o stratu kamaráta. Nastali najhoršie časy, talentovaný Pete sa ocitol na úplnom dne: nespočetné pokusy šoférovať v delíriu, najlepšie kradnuté auto plné drog a s neplatným alebo žiadnym dokladom, úspešný pokus vykradnutia Baratovho domu... Doherty začal chodiť na súd tak často, až si upratovačky začali pošuškávať, že tam asi pracuje. Život vo väzení neskôr opísal ako „veľa gangstrov a Radio 4“. Po prepustení z basy sa zoznamuje s modelkou Kate Moss a zakladá The Babyshambles.
.od Albionu k Wastelands
The Libertines boli o srdci. The Babyshambles sú o hlave. Na prelome rokov 2004 a 2005 sa posmešne tipovalo, koľko ich koncertov sa neuskutoční, lebo Doherty nebude schopný zlúčiť chodenie s dýchaním, nie to ešte spievaním. Debutový album The Babyshambles Down In Albion (2005) bol rovnako ako druhý album The Libertines produkovaný Mickom Jonesom (ex-The Clash) a ukázal Dohertyho v celej svojej muzikantskej nahote. Nahrávka bola natoľko „odfláknutá“, že nebyť skladateľskej geniality autora, nebolo by ju pre čo počúvať. Babyshambles sa vďaka Dohertyho skladateľským schopnostiam dostali k zmluve s EMI a ako najlepší predkrm pred plánovanou dvojkou ponúkli vydarenú EP Blinding (2006). Hoci krátko po debute odišiel z kapely gitarista Patrick Walden, nahradený menej výrazným Mickom Whitnallom, Blinding znela sviežo a v spojení s melódiami, aké ponúkla v pesničkách Beg či Steal or Borrow, sa dalo uvažovať nad priblížením k Libs. Dvojka Shotter's Nation (2007) však okrem singlov You Talk a Delivery nemala silu Albionu, hoci predstavila kapelu v muzikantsky vyspelom podaní.
Popri Dohertyho snahe dostávať svoju hudbu čo najbližšie k milovaným fanúšikom, ktorú dokazujú desiatky neohlásených koncertov či niekoľko akustických albumov voľne plávajúcich internetovým priestorom, sa v poslednom čase čoraz častejšie hovorilo o jeho sólovom albume. Ak žiadna z informácií neklame, je sa na čo tešiť. Okrem pomoci od kolegov z The Babyshambles by sa mal hlavnej gitary vo väčšine vecí ujať Graham Coxon. Áno ten, dnes opätovne z toľko skloňovaných Blur. Coxon, ktorý asi nie po úplne poslednom konci Blur živil svoj sólový projekt, je veľmi dobrou voľbou. Je to stred medzi melódiou a takým potrebným punkovým cítením. Svoj pozitívny postoj k odkazu The Libertines dokázal pred pár rokmi gitarovo surovejšou cover verziou klasiky Time For Heroes, pre neho typickou. Album s názvom Grace/Wastelands by sa mal objaviť na trhu 16. Marca (4 dni po Petových 30. narodeninách) so singlom Last Of The English Roses vychádzajúcim, ako to už býva, týždeň predtým.
.živý muzikant
Slovenskú predstavu, či skôr neznalosť o Dohertym najlepšie dokumentuje zbytočný blog Tomáša Holetza, kde sa dal pri príležitosti vystúpenia The Babyshambles na Zelenej vode v rámci festivalu Topvar Rock Fest 2006 prečítať report z príletu „feťáckej mátohy“ s kapelou na Slovensko či minulotýždňová víkendová príloha denníka Pravda pre ženy, kde redaktorka Elena Zemková pre zmenu ukázala, že presne vie, ako je na tom Doherty za posledné dva roky. Nuž, použiť správne google je niekedy ťažšie, ako sa zdá.
Niežeby to, čo prinášal bulvár, nebola pravda. Tie veci sa naozaj udiali a Pete Doherty rozhodne nie je žiadne neviniatko. Pre mnohých ľudí je však symbolom slobody a sebavyjadrenia. Vracia možnosť veriť v rock 'n' roll v časoch, keď všetci hovoria, že je dávno mŕtvy. Je nemožné odhadnúť, akým smerom sa uberie jeho hudobná kariéra. Fanúšikovia, pochopiteľne, chcú vidieť obnovené spojenie Dohertyho textov a Baratovej gitary, ale zdá sa, že najreálnejším je (po Dohertyho sólovom debute) tretí album The Babyshambles. No a potom možno bude vhodná chvíľa na čokoľvek, čo bude Pete Doherty chcieť. Zatiaľ musí úplne stačiť, že sa rozhodol žiť. Bulváru navzdory.
Autor je redaktor exitmusic.org
Krysy neprestávajú sliediť, pokiaľ nedôjde k tomu najhoršiemu a koniec jednej hviezdy znamená len potrebu vytvoriť ďalšiu. A s tým nemá dobre premyslený systém žiadny problém. Najsmutnejšie je, že popri prázdnych a nezmyselných dokáže mlynček zomlieť aj talentovaných. Tí, ktorým spojenia ako Up The Bracket, Stylish Kids či The Libertines niečo hovoria, dobre vedia, že ich spoločný menovateľ Pete Doherty patrí do tej fašírky neprávom.
.šťastné stretnutie
Doherty mal osemnásť a pred sebou sľubné štúdium anglickej literatúry, keď mu jeho staršia sestra predstavila svojho nového spolubývajúceho Carla Barata, študenta divadelnej vedy. Hoci si to vtedy ani jeden z nich neuvedomoval, udialo sa nielen najdôležitejšie stretnutie ich života, ale aj najdôležitejšie stretnutie pre britskú gitarovú hudbu za posledných desať rokov. Krátko na to, ako obaja dali predčasné zbohom študentskému životu a presťahovali sa do spoločného bytu v Londýne, vznikli The Libertines (názov pochádza z románu Lust Of The Libertines od Markíza de Sade). Bolo to v roku 1997.
Doherty s Baratom totiž veľmi rýchlo pochopili, že sú si blízki nielen hudobnými vzormi, ale aj pohľadom na tvorbu hudby. Potreba založiť kapelu sa stala témou číslo jeden. Na prvú skúšku si zavolali dvoch basákov s tým, že po nej ostane len jeden. Vybraný bol John Hassall, na úkor Johnnyho Borrella, ktorý následne zakladá, dnes už po práve odpísanú kapelu Razorlight. Štvrtým členom The Libertines sa stal černošský bubeník Gary Powell a snívanie o Albione, kde niet násilia a na stromoch rastú cigarety, sa mohlo začať.
| Pete Doherty / Narodil sa v roku 12. marca 1979 v rodine dôstojníka britskej armády. Od detstva písal básne, štúdium literatúru na University of London prerušil hneď v prvom ročníku, keď s Carlom Baratom založil skupinu The Libertines. Skupina vydala dva albumy, Doherty z nej v roku 2004 odchádza a kapela sa následne rozpadá. Od roku 2004 sa opakovane lieči zo silnej drogovej závislosti, ktorá ho doviedla až k niekoľkonásobnému uväzneniu. V roku 2005 zakladá kapelu The Babyshambles, ktorá doteraz vydala ďalšie dva albumy. Okrem koncertovania s The Babyshambles Pete Doherty príležitostne vystupuje aj sám (väčšinou neohlásene), píše poéziu, maľuje a fotografuje. Vďačným terčom bulvárnych médií sa stal nielen vďaka divokému životnému štýlu, ale aj v súvislosti s búrlivým milostným románikom s modelkou Kate Moss. V roku 2006 vystúpil so skupinou Babyshambles na festivale Topvar Rockfest na Zelenej vode. Minulý rok odohral pamätný koncert na festivale Sziget v Budapešti. V súčasnosti žije na anglickom vidieku, keďže má súdny zákaz bývania v Londýne. 16. marca vychádza Dohertyho prvá sólová platňa s názvom Grace/Wastelands. |
.nešťastný rozchod
Jeden spoločný mikrofón, ku ktorému sa z oboch strán v rovnako malej vzdialenosti tlačia pery Dohertyho a Barata. Hľadia si do očí a svorne, ako dvaja bratia, spievajú: „If you've lost your faith in love and music, oh the end won't be long.“ A presne to sa nakoniec aj stalo. Po dvoch výborných albumoch Up The Bracket (2002) a The Libertines (2004) nastal koniec. Doherty plávajúci začiatkom svojich ťažkých dní prichystal pre Barata narodeninovú oslavu, ale ten nemohol prísť. Aby sa nevďačnému priateľovi odplatil, deň na to úmyselne zmeškal vlak, ktorým sa kapela presúvala na začiatok európskeho turné. Gitarový technik sa naučil všetky jeho party, stal sa dočasným členom kapely a turné pokračovalo. Keď si o niekoľko mesiacov neskôr pustil Pete Doherty doma televízor a v relácii Top Of The Pop videl svoju bývalú kapelu naživo hrať skladbu Don't Look Back Into The Sun, inak produkovanú Bernardom Butlerom (ex-Suede), pochopil, že The Libertines pre neho skončili.
Ak bolo stretnutie s Carlom Baratom jeho najlepším dňom, tak tento bol tým najhorším. Nešlo o ani tak o The Libertines ako o stratu kamaráta. Nastali najhoršie časy, talentovaný Pete sa ocitol na úplnom dne: nespočetné pokusy šoférovať v delíriu, najlepšie kradnuté auto plné drog a s neplatným alebo žiadnym dokladom, úspešný pokus vykradnutia Baratovho domu... Doherty začal chodiť na súd tak často, až si upratovačky začali pošuškávať, že tam asi pracuje. Život vo väzení neskôr opísal ako „veľa gangstrov a Radio 4“. Po prepustení z basy sa zoznamuje s modelkou Kate Moss a zakladá The Babyshambles.
.od Albionu k Wastelands
The Libertines boli o srdci. The Babyshambles sú o hlave. Na prelome rokov 2004 a 2005 sa posmešne tipovalo, koľko ich koncertov sa neuskutoční, lebo Doherty nebude schopný zlúčiť chodenie s dýchaním, nie to ešte spievaním. Debutový album The Babyshambles Down In Albion (2005) bol rovnako ako druhý album The Libertines produkovaný Mickom Jonesom (ex-The Clash) a ukázal Dohertyho v celej svojej muzikantskej nahote. Nahrávka bola natoľko „odfláknutá“, že nebyť skladateľskej geniality autora, nebolo by ju pre čo počúvať. Babyshambles sa vďaka Dohertyho skladateľským schopnostiam dostali k zmluve s EMI a ako najlepší predkrm pred plánovanou dvojkou ponúkli vydarenú EP Blinding (2006). Hoci krátko po debute odišiel z kapely gitarista Patrick Walden, nahradený menej výrazným Mickom Whitnallom, Blinding znela sviežo a v spojení s melódiami, aké ponúkla v pesničkách Beg či Steal or Borrow, sa dalo uvažovať nad priblížením k Libs. Dvojka Shotter's Nation (2007) však okrem singlov You Talk a Delivery nemala silu Albionu, hoci predstavila kapelu v muzikantsky vyspelom podaní.
Popri Dohertyho snahe dostávať svoju hudbu čo najbližšie k milovaným fanúšikom, ktorú dokazujú desiatky neohlásených koncertov či niekoľko akustických albumov voľne plávajúcich internetovým priestorom, sa v poslednom čase čoraz častejšie hovorilo o jeho sólovom albume. Ak žiadna z informácií neklame, je sa na čo tešiť. Okrem pomoci od kolegov z The Babyshambles by sa mal hlavnej gitary vo väčšine vecí ujať Graham Coxon. Áno ten, dnes opätovne z toľko skloňovaných Blur. Coxon, ktorý asi nie po úplne poslednom konci Blur živil svoj sólový projekt, je veľmi dobrou voľbou. Je to stred medzi melódiou a takým potrebným punkovým cítením. Svoj pozitívny postoj k odkazu The Libertines dokázal pred pár rokmi gitarovo surovejšou cover verziou klasiky Time For Heroes, pre neho typickou. Album s názvom Grace/Wastelands by sa mal objaviť na trhu 16. Marca (4 dni po Petových 30. narodeninách) so singlom Last Of The English Roses vychádzajúcim, ako to už býva, týždeň predtým.
.živý muzikant
Slovenskú predstavu, či skôr neznalosť o Dohertym najlepšie dokumentuje zbytočný blog Tomáša Holetza, kde sa dal pri príležitosti vystúpenia The Babyshambles na Zelenej vode v rámci festivalu Topvar Rock Fest 2006 prečítať report z príletu „feťáckej mátohy“ s kapelou na Slovensko či minulotýždňová víkendová príloha denníka Pravda pre ženy, kde redaktorka Elena Zemková pre zmenu ukázala, že presne vie, ako je na tom Doherty za posledné dva roky. Nuž, použiť správne google je niekedy ťažšie, ako sa zdá.
Niežeby to, čo prinášal bulvár, nebola pravda. Tie veci sa naozaj udiali a Pete Doherty rozhodne nie je žiadne neviniatko. Pre mnohých ľudí je však symbolom slobody a sebavyjadrenia. Vracia možnosť veriť v rock 'n' roll v časoch, keď všetci hovoria, že je dávno mŕtvy. Je nemožné odhadnúť, akým smerom sa uberie jeho hudobná kariéra. Fanúšikovia, pochopiteľne, chcú vidieť obnovené spojenie Dohertyho textov a Baratovej gitary, ale zdá sa, že najreálnejším je (po Dohertyho sólovom debute) tretí album The Babyshambles. No a potom možno bude vhodná chvíľa na čokoľvek, čo bude Pete Doherty chcieť. Zatiaľ musí úplne stačiť, že sa rozhodol žiť. Bulváru navzdory.
Autor je redaktor exitmusic.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.