Už takmer mesiac stojí na čele ruských pravoslávnych veriacich nový patriarcha Cyril II. Jeho očakávané zvolenie bolo prijaté s veľkým nadšením. Oprávnene?
Axios. Axios. Axios. Podľa starobylého byzantského rituálu, ktorý zahŕňa trojnásobné zvolanie gréckeho slova znamenajúceho „súci“, pozdravili členovia miestneho koncilu Ruskej pravoslávnej cirkvi novozvoleného patriarchu. „Mohol by byť patriarchom, ktorý sa stretne s pápežom,“ privítal jeho voľbu taliansky denník Corriere della Sera. Súci sa zdá aj bežným Rusom. Podľa výsledkov prieskumu ruskej agentúry VTSIOM, ktorý sa uskutočnil niekoľko dní pred voľbou nového patriarchu, sa 28 percent Rusov vyslovilo za jeho zvolenie. Až 69 percent respondentov pritom nevedelo uviesť meno žiadneho popredného pravoslávneho hierarchu. Pre ruskú ortodoxnú cirkev príznačný okamih.
.veľa veriacich, málo viery
Patriarcha Cyril, prvá hlava ruských pravoslávnych zvolená po páde ZSSR, bude musieť svojich veriacich previesť neľahkým obdobím. Podľa moskovského korešpondenta denníka Corriere della Sera Dragoseia Fabrizia sa síce v Rusku k pravosláviu hlási 100 miliónov obyvateľov, no len 5 percent z nich sa považuje za praktizujúcich. Prioritnú úlohu pre nasledujúce obdobie pomenoval záverečný dokument koncilu jasne: „Mnohí sa označujú za pravoslávnych, ale nekonajú v zhode s učením cirkvi. Preto musia pastieri aj synovia cirkvi vynaložiť všetko úsilie, aby sa ľudia zoznámili so základmi pravoslávnej viery, zúčastňovali sa sviatostného života a liturgie a konali v zhode s morálnymi normami Kristovho evanjelia.“ Podľa spomínaného prieskumu, do ktorého sa zapojilo 1 600 respondentov zo 140 ruských miest, si polovica respondentov žiada, aby nový patriarcha bol duchovným lídrom a učiteľom ruského národa. Cyril II. má viaceré predpoklady, ktoré ho predurčujú do pozície silného vodcu schopného prelomiť duchovný marazmus.
Prvou výhodou je výrazná podpora, o ktorú sa bude môcť nový patriarcha oprieť. Po tom, čo sa v jeho prospech vzdal tretí kandidát, metropolita Filaret, získal vo voľbách 508 zo 702 hlasov, kým jeho protikandidát Kliment len 159. Plusom sú aj jeho komunikačné schopnosti, ktoré potvrdzuje dlhoročný televízny program Slovo pastiera vysielaný televíziou ORT, vďaka ktorému Cyrila II. poznajú aj mnohí neveriaci. Najdôležitejšie sú však dva rozmery jeho osobnosti: snaha konať diplomaticky a myslieť ekumenicky.
.s Kremľom opatrne
Zdá sa, že 62-ročný patriarcha je nielen skúseným pastierom, ale aj diplomatom. Je to výhoda najmä vzhľadom na úzke prepojenie ortodoxnej cirkvi so štátom (Alexej II. bol v roku 1989 ešte ako metropolita Leningradu a Novgorodu poslancom Najvyššieho sovietu) a z neho vyplývajúcu nevyhnutnosť komunikovať s ruskými politikmi – a, samozrejme, aj s ostatnými štrnástimi patriarchami. Spravodajská agentúra AsiaNews priniesla zaujímavý postreh Borisa Falikova z Centra náboženských štúdií v Moskve, podľa ktorého sa v čase ekonomickej krízy ruské politické špičky pokúsia využiť pravoslávnu cirkev na tlmenie nespokojných nálad obyvateľstva.
Diplomatická kariéra nového patriarchu sa začala už v roku 1971, keď ho ako 25-ročného zvolili za zástupcu Ruskej pravoslávnej cirkvi pri Svetovom kongrese cirkví v Ženeve. Od roku 1989 bol „ministrom zahraničných vecí“ moskovského patriarchátu a výrazne sa zaslúžil o zjednotenie domácej a exilovej pravoslávnej cirkvi v roku 2007. Ako diplomat musel hasiť občas nepredvídateľné správanie patriarchu Alexeja II. Andrea Tornielli, vatikanista talianskeho denníka Il Giornale, spomína, ako koncom roka 2005 Alexej na poslednú chvíľu zrušil stretnutie s kardinálom Renatom Raffaelom Martinom, predsedom Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. S kardinálom sa napokon stretol aspoň metropolita Cyril.
Aj keď je nový patriarcha rodákom z Petrohradu, rovnako ako prezident Medvedev a premiér Putin, vo voľbách nezohrával úlohu čierneho koňa Kremľa. Tým bol jeho protikandidát Kliment, „minister vnútra“ moskovského patriarchátu, známy úzkymi vzťahmi s Medvedevom. Cyril je zástancom väčšej nezávislosti cirkvi od štátu a taký postup mu odobril aj záverečný dokument miestnej synody, podľa ktorého je v dialógu so štátom „potrebné ctiť zásadu nezasahovania do kompetencií druhej strany“.
.ústretovosť k tradicionalistom
O bývalom patriarchovi Alexejovi II. sa hovorilo ako o brzde zbližovania Moskvy a Vatikánu. Andrea Tornielli rázne oponuje prevažujúcemu názoru. „Som presvedčený, že ak by Alexej II. žil ešte niekoľko mesiacov, boli by sme svedkami historického stretnutia s pápežom,“ napísal na svojom blogu. O sympatiách nového patriarchu k Benediktovi XVI. nie sú žiadne pochybnosti. V poslednom čase sa stretli až trikrát: v roku 2005, hneď po zvolení kardinála Ratzingera za pápeža, v máji 2006 a v decembri 2007. „My ortodoxní Rusi sa cítime veľmi blízki jeho spôsobu myslenia,“ povedal v staršom rozhovore pre taliansky katolícky denník Avvenire. Cyril II. nezabudol pripomenúť, že s Ratzingerom sa osobne pozná už od 70. rokov minulého storočia, keď bol súčasný pápež ešte len univerzitným profesorom.
Pritom je zaujímavé, že otvoreným prístupom ku Kňazskému bratstvu sv. Pia X. a tradicionalistickým skupinám žijúcim v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou Benedikt XVI. získava plusové body aj u ortodoxných veriacich. Alexej II. veľmi pozitívne hodnotil rozhodnutie pápeža rozšíriť možnosti slávenia predkoncilovej liturgie, Cyril II. zase oceňuje stiahnutie exkomunikácie zo štyroch lefébvristických biskupov.
Nový patriarcha srdečne zareagoval aj na blahoprajný list od pápeža. „Ruská pravoslávna cirkev zostane otvorená spolupráci s tými, ktorí sa označujú za nasledovníkov Pána Ježiša Krista a zachovávajú tradičnú víziu posolstva, ktoré majú kresťania prinášať dnešnému svetu. Medzi spolupracovníkmi v tejto oblasti zaujíma Rímskokatolícka cirkev zvláštne miesto, rovnako ako vám osobne, Svätosť, patrí zvláštne miesto v spoločnom úsilí kresťanov o dosiahnutie týchto cieľov.“
.ekumenizmus zdola
Prehnaný optimizmus však nie je namieste. Stretnutie predstaviteľov dvoch najväčších kresťanských cirkví stále nie je na programe dňa. Počas stretnutia nového patriarchu s kardinálom Walterom Kasperom, predsedom Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, nepadlo o stretnutí s pápežom ani slovo. Zbližovanie oboch cirkví má silných oponentov najmä v mníšskych radoch, strážcoch čistoty a exkluzivity pravoslávia. Počet kláštorov po páde ZSSR stúpol z 19 na 840 a mnísi majú veľký vplyv nielen na veriacich, ale aj na pravoslávnych kňazov a hierarchov. Práve k voličom zastupujúcim mníšsky stav smerovali Cyrilove slová krátko pred januárovými voľbami: „Stanovisko Rímskokatolíckej cirkvi k mnohým záležitostiam je omnoho bližšie pohľadom pravoslávnych než protestantov. Nezabúdame však na rad rozdielov vo vierouke i medzi pravoslávnou a katolíckou pastoračnou praxou. V tejto oblasti nemôžu byť žiadne kompromisy.“
„Zjednocovaniu zhora“ však predchádza ekumenizmus zdola. „V Novosibirsku už mnoho rokov prebieha spolupráca s ortodoxnými pri obrane života a v boji proti potratom. Máme, napríklad, niekoľko žien, katolíčok aj pravoslávnych, ktoré na tú tému organizujú stretnutia v nemocniciach a na školách. Vďaka tejto spolupráci môžeme povedať, že sme zachránili okolo 100 detí,“ predložil jedno z konkrétnych svedectiev praktického ekumenizmu v rozhovore pre vatikánsky denník L´Osservatore romano novosibírsky katolícky biskup Joseph Werth. Práve bioetické a sociálne témy patria k tým, v ktorých katolíci a pravoslávni nachádzajú spoločnú reč už dlhý čas.
Ešte očakávanejší ako prelom vo vzťahu k Rímu je však dialóg vnútri pravoslávia. K zvolaniu veľkej pravoslávnej synody, ktorú sa nepodarilo uskutočniť ani v jubilejnom roku 2000, už Cyrila II. vyzval konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej I.
Autor je doktorand žurnalistiky.
Axios. Axios. Axios. Podľa starobylého byzantského rituálu, ktorý zahŕňa trojnásobné zvolanie gréckeho slova znamenajúceho „súci“, pozdravili členovia miestneho koncilu Ruskej pravoslávnej cirkvi novozvoleného patriarchu. „Mohol by byť patriarchom, ktorý sa stretne s pápežom,“ privítal jeho voľbu taliansky denník Corriere della Sera. Súci sa zdá aj bežným Rusom. Podľa výsledkov prieskumu ruskej agentúry VTSIOM, ktorý sa uskutočnil niekoľko dní pred voľbou nového patriarchu, sa 28 percent Rusov vyslovilo za jeho zvolenie. Až 69 percent respondentov pritom nevedelo uviesť meno žiadneho popredného pravoslávneho hierarchu. Pre ruskú ortodoxnú cirkev príznačný okamih.
.veľa veriacich, málo viery
Patriarcha Cyril, prvá hlava ruských pravoslávnych zvolená po páde ZSSR, bude musieť svojich veriacich previesť neľahkým obdobím. Podľa moskovského korešpondenta denníka Corriere della Sera Dragoseia Fabrizia sa síce v Rusku k pravosláviu hlási 100 miliónov obyvateľov, no len 5 percent z nich sa považuje za praktizujúcich. Prioritnú úlohu pre nasledujúce obdobie pomenoval záverečný dokument koncilu jasne: „Mnohí sa označujú za pravoslávnych, ale nekonajú v zhode s učením cirkvi. Preto musia pastieri aj synovia cirkvi vynaložiť všetko úsilie, aby sa ľudia zoznámili so základmi pravoslávnej viery, zúčastňovali sa sviatostného života a liturgie a konali v zhode s morálnymi normami Kristovho evanjelia.“ Podľa spomínaného prieskumu, do ktorého sa zapojilo 1 600 respondentov zo 140 ruských miest, si polovica respondentov žiada, aby nový patriarcha bol duchovným lídrom a učiteľom ruského národa. Cyril II. má viaceré predpoklady, ktoré ho predurčujú do pozície silného vodcu schopného prelomiť duchovný marazmus.
Prvou výhodou je výrazná podpora, o ktorú sa bude môcť nový patriarcha oprieť. Po tom, čo sa v jeho prospech vzdal tretí kandidát, metropolita Filaret, získal vo voľbách 508 zo 702 hlasov, kým jeho protikandidát Kliment len 159. Plusom sú aj jeho komunikačné schopnosti, ktoré potvrdzuje dlhoročný televízny program Slovo pastiera vysielaný televíziou ORT, vďaka ktorému Cyrila II. poznajú aj mnohí neveriaci. Najdôležitejšie sú však dva rozmery jeho osobnosti: snaha konať diplomaticky a myslieť ekumenicky.
.s Kremľom opatrne
Zdá sa, že 62-ročný patriarcha je nielen skúseným pastierom, ale aj diplomatom. Je to výhoda najmä vzhľadom na úzke prepojenie ortodoxnej cirkvi so štátom (Alexej II. bol v roku 1989 ešte ako metropolita Leningradu a Novgorodu poslancom Najvyššieho sovietu) a z neho vyplývajúcu nevyhnutnosť komunikovať s ruskými politikmi – a, samozrejme, aj s ostatnými štrnástimi patriarchami. Spravodajská agentúra AsiaNews priniesla zaujímavý postreh Borisa Falikova z Centra náboženských štúdií v Moskve, podľa ktorého sa v čase ekonomickej krízy ruské politické špičky pokúsia využiť pravoslávnu cirkev na tlmenie nespokojných nálad obyvateľstva.
Diplomatická kariéra nového patriarchu sa začala už v roku 1971, keď ho ako 25-ročného zvolili za zástupcu Ruskej pravoslávnej cirkvi pri Svetovom kongrese cirkví v Ženeve. Od roku 1989 bol „ministrom zahraničných vecí“ moskovského patriarchátu a výrazne sa zaslúžil o zjednotenie domácej a exilovej pravoslávnej cirkvi v roku 2007. Ako diplomat musel hasiť občas nepredvídateľné správanie patriarchu Alexeja II. Andrea Tornielli, vatikanista talianskeho denníka Il Giornale, spomína, ako koncom roka 2005 Alexej na poslednú chvíľu zrušil stretnutie s kardinálom Renatom Raffaelom Martinom, predsedom Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. S kardinálom sa napokon stretol aspoň metropolita Cyril.
Aj keď je nový patriarcha rodákom z Petrohradu, rovnako ako prezident Medvedev a premiér Putin, vo voľbách nezohrával úlohu čierneho koňa Kremľa. Tým bol jeho protikandidát Kliment, „minister vnútra“ moskovského patriarchátu, známy úzkymi vzťahmi s Medvedevom. Cyril je zástancom väčšej nezávislosti cirkvi od štátu a taký postup mu odobril aj záverečný dokument miestnej synody, podľa ktorého je v dialógu so štátom „potrebné ctiť zásadu nezasahovania do kompetencií druhej strany“.
.ústretovosť k tradicionalistom
O bývalom patriarchovi Alexejovi II. sa hovorilo ako o brzde zbližovania Moskvy a Vatikánu. Andrea Tornielli rázne oponuje prevažujúcemu názoru. „Som presvedčený, že ak by Alexej II. žil ešte niekoľko mesiacov, boli by sme svedkami historického stretnutia s pápežom,“ napísal na svojom blogu. O sympatiách nového patriarchu k Benediktovi XVI. nie sú žiadne pochybnosti. V poslednom čase sa stretli až trikrát: v roku 2005, hneď po zvolení kardinála Ratzingera za pápeža, v máji 2006 a v decembri 2007. „My ortodoxní Rusi sa cítime veľmi blízki jeho spôsobu myslenia,“ povedal v staršom rozhovore pre taliansky katolícky denník Avvenire. Cyril II. nezabudol pripomenúť, že s Ratzingerom sa osobne pozná už od 70. rokov minulého storočia, keď bol súčasný pápež ešte len univerzitným profesorom.
Pritom je zaujímavé, že otvoreným prístupom ku Kňazskému bratstvu sv. Pia X. a tradicionalistickým skupinám žijúcim v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou Benedikt XVI. získava plusové body aj u ortodoxných veriacich. Alexej II. veľmi pozitívne hodnotil rozhodnutie pápeža rozšíriť možnosti slávenia predkoncilovej liturgie, Cyril II. zase oceňuje stiahnutie exkomunikácie zo štyroch lefébvristických biskupov.
Nový patriarcha srdečne zareagoval aj na blahoprajný list od pápeža. „Ruská pravoslávna cirkev zostane otvorená spolupráci s tými, ktorí sa označujú za nasledovníkov Pána Ježiša Krista a zachovávajú tradičnú víziu posolstva, ktoré majú kresťania prinášať dnešnému svetu. Medzi spolupracovníkmi v tejto oblasti zaujíma Rímskokatolícka cirkev zvláštne miesto, rovnako ako vám osobne, Svätosť, patrí zvláštne miesto v spoločnom úsilí kresťanov o dosiahnutie týchto cieľov.“
.ekumenizmus zdola
Prehnaný optimizmus však nie je namieste. Stretnutie predstaviteľov dvoch najväčších kresťanských cirkví stále nie je na programe dňa. Počas stretnutia nového patriarchu s kardinálom Walterom Kasperom, predsedom Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, nepadlo o stretnutí s pápežom ani slovo. Zbližovanie oboch cirkví má silných oponentov najmä v mníšskych radoch, strážcoch čistoty a exkluzivity pravoslávia. Počet kláštorov po páde ZSSR stúpol z 19 na 840 a mnísi majú veľký vplyv nielen na veriacich, ale aj na pravoslávnych kňazov a hierarchov. Práve k voličom zastupujúcim mníšsky stav smerovali Cyrilove slová krátko pred januárovými voľbami: „Stanovisko Rímskokatolíckej cirkvi k mnohým záležitostiam je omnoho bližšie pohľadom pravoslávnych než protestantov. Nezabúdame však na rad rozdielov vo vierouke i medzi pravoslávnou a katolíckou pastoračnou praxou. V tejto oblasti nemôžu byť žiadne kompromisy.“
„Zjednocovaniu zhora“ však predchádza ekumenizmus zdola. „V Novosibirsku už mnoho rokov prebieha spolupráca s ortodoxnými pri obrane života a v boji proti potratom. Máme, napríklad, niekoľko žien, katolíčok aj pravoslávnych, ktoré na tú tému organizujú stretnutia v nemocniciach a na školách. Vďaka tejto spolupráci môžeme povedať, že sme zachránili okolo 100 detí,“ predložil jedno z konkrétnych svedectiev praktického ekumenizmu v rozhovore pre vatikánsky denník L´Osservatore romano novosibírsky katolícky biskup Joseph Werth. Práve bioetické a sociálne témy patria k tým, v ktorých katolíci a pravoslávni nachádzajú spoločnú reč už dlhý čas.
Ešte očakávanejší ako prelom vo vzťahu k Rímu je však dialóg vnútri pravoslávia. K zvolaniu veľkej pravoslávnej synody, ktorú sa nepodarilo uskutočniť ani v jubilejnom roku 2000, už Cyrila II. vyzval konštantínopolský ekumenický patriarcha Bartolomej I.
Autor je doktorand žurnalistiky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.