O prekladaní Allennovych filmov a poviedok sme sa rozprávali s prekladateľkou a tlmočníčkou Danou Hábovou
.ako ste sa vlastne dostali k prekladaniu Wodyho Allena?
Najskôr som Allenove filmy tlmočila na projekciách – bez dialógov, len z odposluchu – to bolo celkom napínavé. Prvý jeho film, ktorý som videla, bol Spáč – celkom som sa vtedy čudovala, čo tí Američania na tom podivnom komikovi vidia... Potom nasledoval preklad hry Zahraj to znovu, Sam – Žiadne divadlo ju roky nechcelo hrať. Potom už prišli prvé titulky a nakoniec som ponúkla vydavateľstvu Argo, že urobím druhý výber poviedok (prvý preložil Michael Žantovský) – Allenov agent trval na vydaní všetkých troch kníh, nakoniec som bola rada.
.čo vám dá na preklade Allenových diel najviac zabrať? Je iné prekladať filmy a iné prekladať poviedky?
Filmové titulky som chcela robiť už ako študentka – lákala ma práca s textom, pri ktorej je treba obsah „zhustiť“ a svedomito pretvoriť. Allenove filmy sa, napodiv, titulkujú dobre – síce sa v nich veľa hovorí, ale nie je to zbesilo rýchlo a dialógy sa dajú dobre krátiť bez straty významu. V starších filmoch bolo množstvo slovných hračiek, ktoré mi neprekážajú, musím sa aspoň viac snažiť. Najťažšie boli zatiaľ poviedky zo zbierky Čirá anarchie – šlo o široký tematický i žánrový záber, bolo v nich množstvo reálií (názvy obchodov, jedál, miest, výrobkov, na Googli som dokonca skúmala „lis na kačicu,“ o ktorom som sa domnievala, že je to Woodyho výmysel, ale nie je), tiež množstvo výrazov v jidiš a tak ďalej. Navyše som pretvorila väčšinu vymyslených a komických vlastným mien, ale tak, aby vyzerali anglicky, ale boli to české slová.
.stretli ste sa s Allenom niekedy?
V roku 1992 som sa v New Yorku vydala do klubu, kde Allen hráva. Nestretla som sa s ním, ale bol to zážitok. Sedela som za stolom s jeho fanúšikmi z rôznych krajín, a ich úplne očarilo, že Woodyho prekladám, pripadala som im dôležitá, až mi to prišlo zábavné. Minulý december mi agentúra, ktorá organizovala Woodyho koncert v Prahe, umožnila zdržiavať sa v zákulisí, stretli sme sa, ale k pamätnej konverzácii nedošlo – Woody Allen je skutočne taký uzavretý, ako sa o ňom hovorí. Ale keby nebol, nebol by to on.
.ako ste sa vlastne dostali k prekladaniu Wodyho Allena?
Najskôr som Allenove filmy tlmočila na projekciách – bez dialógov, len z odposluchu – to bolo celkom napínavé. Prvý jeho film, ktorý som videla, bol Spáč – celkom som sa vtedy čudovala, čo tí Američania na tom podivnom komikovi vidia... Potom nasledoval preklad hry Zahraj to znovu, Sam – Žiadne divadlo ju roky nechcelo hrať. Potom už prišli prvé titulky a nakoniec som ponúkla vydavateľstvu Argo, že urobím druhý výber poviedok (prvý preložil Michael Žantovský) – Allenov agent trval na vydaní všetkých troch kníh, nakoniec som bola rada.
.čo vám dá na preklade Allenových diel najviac zabrať? Je iné prekladať filmy a iné prekladať poviedky?
Filmové titulky som chcela robiť už ako študentka – lákala ma práca s textom, pri ktorej je treba obsah „zhustiť“ a svedomito pretvoriť. Allenove filmy sa, napodiv, titulkujú dobre – síce sa v nich veľa hovorí, ale nie je to zbesilo rýchlo a dialógy sa dajú dobre krátiť bez straty významu. V starších filmoch bolo množstvo slovných hračiek, ktoré mi neprekážajú, musím sa aspoň viac snažiť. Najťažšie boli zatiaľ poviedky zo zbierky Čirá anarchie – šlo o široký tematický i žánrový záber, bolo v nich množstvo reálií (názvy obchodov, jedál, miest, výrobkov, na Googli som dokonca skúmala „lis na kačicu,“ o ktorom som sa domnievala, že je to Woodyho výmysel, ale nie je), tiež množstvo výrazov v jidiš a tak ďalej. Navyše som pretvorila väčšinu vymyslených a komických vlastným mien, ale tak, aby vyzerali anglicky, ale boli to české slová.
.stretli ste sa s Allenom niekedy?
V roku 1992 som sa v New Yorku vydala do klubu, kde Allen hráva. Nestretla som sa s ním, ale bol to zážitok. Sedela som za stolom s jeho fanúšikmi z rôznych krajín, a ich úplne očarilo, že Woodyho prekladám, pripadala som im dôležitá, až mi to prišlo zábavné. Minulý december mi agentúra, ktorá organizovala Woodyho koncert v Prahe, umožnila zdržiavať sa v zákulisí, stretli sme sa, ale k pamätnej konverzácii nedošlo – Woody Allen je skutočne taký uzavretý, ako sa o ňom hovorí. Ale keby nebol, nebol by to on.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.