Meny okolitých štátov sa voči euru v posledných týždňoch a mesiacoch výrazne oslabujú, čo zlacňuje produkciu ich exportérov aj oproti tej našej. Je to dôkaz, že prijatie eura našej ekonomike škodí?
Bližší pohľad na aktuálne dianie v našom regióne vyznieva pre Slovensko takmer idylicky – napriek drastickému spomaleniu hospodárskeho rastu sa zatiaľ v porovnaní s tým, čo vidno v okolí, nič mimoriadne nedeje.
.problém na druhú
Celá Európa má veľký problém a ekonómovia čoraz hlasnejšie hovoria, že to na starom kontinente bude horšie ako v Spojených štátoch – tunajšie banky sú infikované toxickými aktívami viac než americké a európske ekonomiky sú navyše menej flexibilné. Osobitne veľký problém majú stredoeurópske ekonomiky – a to aj tie „zdravé“. Sú totiž vnímané ako súčasť problematického regiónu strednej a východnej Európy, ktorý naakumuloval veľa vážnych problémov. Sú tu banky, ktoré sa veľmi angažovali na východe (na Ukrajine, v Rusku či v Rumunsku), odkiaľ sa čakajú naozaj mrazivé správy – napríklad rakúske banky tam napožičiavali peniaze v hodnote takmer troch štvrtín rakúskeho HDP. Škandinávske banky sú zasa veľmi angažované v Pobaltí, ktoré sa zmieta v hlbokom prepade ekonomiky. Problémy budú mať aj banky, ktoré sú veľmi angažované v Maďarsku, kde je veľká časť úverov vydaná v zahraničných menách a s prepadom kurzu forintu sa prudko zvyšuje miera rizikových alebo nesplácaných úverov. Aj preto už agentúra Moody´s avizovala, že prichádza tlak na znižovanie ratingov bánk v strednej Európe. K tomu sa pridáva aj prudký prepad dopytu v krajinách, ktoré sú najväčšími odberateľmi exportu z tohto regiónu. Situácia je zrejme vážna, keď už aj prezident Svetovej banky Robert Zoelick vyzval na konci minulého týždňa Európsku úniu na záchranný plán pre strednú a východnú Európu.
.nevýhoda silného kurzu
V tejto nálade nikoho nemôže prekvapiť, že meny okolitých ekonomík sa prepadajú. Poľský zlotý oslabil od leta minulého roka o viac ako tretinu, česká koruna približne o 20 percent, maďarský forint podobne. To, že padajú všetky meny bez rozdielu, je daň za to, že ide o pomerne malé (v porovnaní s eurozónou či Amerikou) ekonomiky, ktoré sú vždy vo vleku regionálneho vývoja. Rozpočtovo zodpovední a ekonomicky pomerne „zdraví“ Poliaci a najmä Česi môžu zatínať zuby, ale na regionálnom sentimente nezmenia nič.
Keďže my máme euro, sme od tohto regionálneho sentimentu uchránení. Naša koruna pri stanovení konverzného kurzu poskočila na silnejšie úrovne (podľa vlaňajších odhadov si nadbehla ešte rok dobrého vývoja, ktorý – ako sa teraz ukazuje – by už neprišiel) a na rozdiel od susedov neoslabuje.
Silná mena (koruny, konvertované na euro pri silnom kurze) slovenským exportérom príliš nepomohla, ale ani neuškodila. To, čo im škodí, je nezáujem hlavných odberateľov o to, čo sa tu vyrába. A ak meny susedných krajín výrazne oslabia, znamená to, že aj ich export výrazne zlacnie, čo je na trhoch s momentálne chabým dopytom nesporne výhoda. Keďže na Slovensku sa to kvôli euru nedeje, ponúka sa jednoduché konštatovanie, že euro nám (ako ekonomike, silno závislej na schopnosti predávať v zahraničí) škodí.
.výhoda?
Je to však naozaj tak? Nesporným faktom je, že prepad kurzov českej koruny či poľského zlotého do istej miery pomohol tamojším exportérom – keďže však v dnešnom globalizovanom svete musia firmy najprv množstvo komponentov doviezť, aby ich mohli po zmontovaní alebo úpravách zasa vyviezť, čistý výnos týchto exportérov zo zmeny kurzu vôbec nie je taký veľký, aká veľká je tá zmena kurzu.
Ako navyše upozorňuje hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo, „krajiny, ktoré v minulosti siahali po kurzovej barličke v časoch hospodárskych ťažkostí, zároveň doplácali na takéto, na pohľad jednoduché devalvačné riešenia aj zvýšenou infláciou a spravidla aj vyššími úrokmi“. Vyššia inflácia je dôsledkom triviálneho faktu, že tak ako slabšia mena zlacňuje export, zdražuje všetko dovážané. Vyššia inflácia má potom za následok, že centrálna banka zvyšuje úrokové sadzby (alebo ich prinajmenšom nemôže v čase krízy znížiť). Okrem toho, ani oslabujúce meny okolitým ekonomikám nepomohli zmierniť prepad priemyselnej produkcie a ten sa príliš nelíšil od prepadu na Slovensku, ktoré „výhodu“ oslabujúceho sa kurzu nemá. Slabý kurz, paradoxne, nemusí potešiť ani investorov, ktorým by sa inak kurzová „podpora“ exportných firiem (medzi ktoré spravidla patria) mala páčiť. „Ak ste investovali z eurozóny napríklad do Poľska, teraz vidíte, ako ste stratili viac než tretinu hodnoty svojej investície len posunom kurzu,“ hovorí hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta. A napokon, s prudkými výkyvmi kurzu sú spojené aj veľké náklady pre firmy, obchodujúce so zahraničím (ktoré buď riskujú kurzové straty, alebo sa proti nim musia poisťovať).
.drahá práca
Jediným nesporným dôsledkom toho, že okolité meny oslabujú a naša už nie, je neradostné konštatovanie, že takto rýchlo strácame výhodu lacnej pracovnej sily. „Ak by dnešné kurzy mien ostatných krajín V4 zostali v budúcnosti na súčasných úrovniach, znamená to v prípade Slovenska dramatické zdraženie pracovnej sily a z najlacnejšej krajiny sa stane druhou najdrahšou v regióne,“ tvrdí hlavný ekonóm Unicredit Bank Ján Tóth. Drahšia je práca už len v Česku a Poľsko sa stáva krajinou s výrazne najlacnejšou pracovnou silou (podľa ekonóma Tótha až s 20-percentným diskontom oproti priemeru V4). Je teda pravda, že v regióne Slovensko stráca konkurenčnú výhodu lacnej pracovnej sily. Ale z hľadiska eurozóny je stále „lacné“ – cena práce tu stále dosahuje len čosi vyše 25 percent úrovne priemeru EU-15. Okrem toho ponúka investorom iné výhody oproti krajinám s lacnejšou prácou (napríklad lepšie podnikateľské prostredie ako Rumunsko, oveľa lepší výhlad ako Maďarsko, kurzovú stabilitu oproti veľkým výkyvom Poľska).
Euro je kontroverzný projekt a má svoje muchy. Neznamená to však, že každá čierňava musí byť rojom takýchto múch.
Bližší pohľad na aktuálne dianie v našom regióne vyznieva pre Slovensko takmer idylicky – napriek drastickému spomaleniu hospodárskeho rastu sa zatiaľ v porovnaní s tým, čo vidno v okolí, nič mimoriadne nedeje.
.problém na druhú
Celá Európa má veľký problém a ekonómovia čoraz hlasnejšie hovoria, že to na starom kontinente bude horšie ako v Spojených štátoch – tunajšie banky sú infikované toxickými aktívami viac než americké a európske ekonomiky sú navyše menej flexibilné. Osobitne veľký problém majú stredoeurópske ekonomiky – a to aj tie „zdravé“. Sú totiž vnímané ako súčasť problematického regiónu strednej a východnej Európy, ktorý naakumuloval veľa vážnych problémov. Sú tu banky, ktoré sa veľmi angažovali na východe (na Ukrajine, v Rusku či v Rumunsku), odkiaľ sa čakajú naozaj mrazivé správy – napríklad rakúske banky tam napožičiavali peniaze v hodnote takmer troch štvrtín rakúskeho HDP. Škandinávske banky sú zasa veľmi angažované v Pobaltí, ktoré sa zmieta v hlbokom prepade ekonomiky. Problémy budú mať aj banky, ktoré sú veľmi angažované v Maďarsku, kde je veľká časť úverov vydaná v zahraničných menách a s prepadom kurzu forintu sa prudko zvyšuje miera rizikových alebo nesplácaných úverov. Aj preto už agentúra Moody´s avizovala, že prichádza tlak na znižovanie ratingov bánk v strednej Európe. K tomu sa pridáva aj prudký prepad dopytu v krajinách, ktoré sú najväčšími odberateľmi exportu z tohto regiónu. Situácia je zrejme vážna, keď už aj prezident Svetovej banky Robert Zoelick vyzval na konci minulého týždňa Európsku úniu na záchranný plán pre strednú a východnú Európu.
.nevýhoda silného kurzu
V tejto nálade nikoho nemôže prekvapiť, že meny okolitých ekonomík sa prepadajú. Poľský zlotý oslabil od leta minulého roka o viac ako tretinu, česká koruna približne o 20 percent, maďarský forint podobne. To, že padajú všetky meny bez rozdielu, je daň za to, že ide o pomerne malé (v porovnaní s eurozónou či Amerikou) ekonomiky, ktoré sú vždy vo vleku regionálneho vývoja. Rozpočtovo zodpovední a ekonomicky pomerne „zdraví“ Poliaci a najmä Česi môžu zatínať zuby, ale na regionálnom sentimente nezmenia nič.
Keďže my máme euro, sme od tohto regionálneho sentimentu uchránení. Naša koruna pri stanovení konverzného kurzu poskočila na silnejšie úrovne (podľa vlaňajších odhadov si nadbehla ešte rok dobrého vývoja, ktorý – ako sa teraz ukazuje – by už neprišiel) a na rozdiel od susedov neoslabuje.
Silná mena (koruny, konvertované na euro pri silnom kurze) slovenským exportérom príliš nepomohla, ale ani neuškodila. To, čo im škodí, je nezáujem hlavných odberateľov o to, čo sa tu vyrába. A ak meny susedných krajín výrazne oslabia, znamená to, že aj ich export výrazne zlacnie, čo je na trhoch s momentálne chabým dopytom nesporne výhoda. Keďže na Slovensku sa to kvôli euru nedeje, ponúka sa jednoduché konštatovanie, že euro nám (ako ekonomike, silno závislej na schopnosti predávať v zahraničí) škodí.
.výhoda?
Je to však naozaj tak? Nesporným faktom je, že prepad kurzov českej koruny či poľského zlotého do istej miery pomohol tamojším exportérom – keďže však v dnešnom globalizovanom svete musia firmy najprv množstvo komponentov doviezť, aby ich mohli po zmontovaní alebo úpravách zasa vyviezť, čistý výnos týchto exportérov zo zmeny kurzu vôbec nie je taký veľký, aká veľká je tá zmena kurzu.
Ako navyše upozorňuje hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo, „krajiny, ktoré v minulosti siahali po kurzovej barličke v časoch hospodárskych ťažkostí, zároveň doplácali na takéto, na pohľad jednoduché devalvačné riešenia aj zvýšenou infláciou a spravidla aj vyššími úrokmi“. Vyššia inflácia je dôsledkom triviálneho faktu, že tak ako slabšia mena zlacňuje export, zdražuje všetko dovážané. Vyššia inflácia má potom za následok, že centrálna banka zvyšuje úrokové sadzby (alebo ich prinajmenšom nemôže v čase krízy znížiť). Okrem toho, ani oslabujúce meny okolitým ekonomikám nepomohli zmierniť prepad priemyselnej produkcie a ten sa príliš nelíšil od prepadu na Slovensku, ktoré „výhodu“ oslabujúceho sa kurzu nemá. Slabý kurz, paradoxne, nemusí potešiť ani investorov, ktorým by sa inak kurzová „podpora“ exportných firiem (medzi ktoré spravidla patria) mala páčiť. „Ak ste investovali z eurozóny napríklad do Poľska, teraz vidíte, ako ste stratili viac než tretinu hodnoty svojej investície len posunom kurzu,“ hovorí hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta. A napokon, s prudkými výkyvmi kurzu sú spojené aj veľké náklady pre firmy, obchodujúce so zahraničím (ktoré buď riskujú kurzové straty, alebo sa proti nim musia poisťovať).
.drahá práca
Jediným nesporným dôsledkom toho, že okolité meny oslabujú a naša už nie, je neradostné konštatovanie, že takto rýchlo strácame výhodu lacnej pracovnej sily. „Ak by dnešné kurzy mien ostatných krajín V4 zostali v budúcnosti na súčasných úrovniach, znamená to v prípade Slovenska dramatické zdraženie pracovnej sily a z najlacnejšej krajiny sa stane druhou najdrahšou v regióne,“ tvrdí hlavný ekonóm Unicredit Bank Ján Tóth. Drahšia je práca už len v Česku a Poľsko sa stáva krajinou s výrazne najlacnejšou pracovnou silou (podľa ekonóma Tótha až s 20-percentným diskontom oproti priemeru V4). Je teda pravda, že v regióne Slovensko stráca konkurenčnú výhodu lacnej pracovnej sily. Ale z hľadiska eurozóny je stále „lacné“ – cena práce tu stále dosahuje len čosi vyše 25 percent úrovne priemeru EU-15. Okrem toho ponúka investorom iné výhody oproti krajinám s lacnejšou prácou (napríklad lepšie podnikateľské prostredie ako Rumunsko, oveľa lepší výhlad ako Maďarsko, kurzovú stabilitu oproti veľkým výkyvom Poľska).
Euro je kontroverzný projekt a má svoje muchy. Neznamená to však, že každá čierňava musí byť rojom takýchto múch.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.