V izbe 208 hotela Zamenhof došlo k vražde. Obeťou sa stal Žid menom Emanuel Lasker. Vrah nezanechal stopy, pri zavraždenom bola šachovnica s majstrovsky rozohranou partiou. Recepčný Tenenboym zavolá na miesto činu detektíva Landsmana.
Nie sme v Brooklyne ani Tel Avive, ale v Sitke na Aljaške, ktorá sa po vojne stala domovom židovského národa...
Americkému spisovateľovi Michaelovi Chabonovi (1963) sa pred pár rokmi dostala do rúk konverzačná turistická príručka jazyka jidiš. Zaujala ho „taková drobnost, podivná skutečnost, ktorou příručka nikdy přímo nepřiznáva,“ hovorí Chabon v rozhovore pre časopis A2, „totiž, že taková země dnes nikde na světě neexistuje.“ A tak si ju tento majster mystifikácií jednoducho vymyslel. S realitou ju spája iba nápad dvoch amerických senátorov, ktorí v roku 1940 skutočne navrhli, že v prípade, ak by židovský štát nemohol vzniknúť v Palestíne, USA by mohli umožniť jeho vznik na Aljaške. Ak by bol ich návrh prešiel, možno, že by to v subarktickej divočine dnes vyzeralo tak ako v knihe Židovský policajný klub...
Je to detektívka v štýle americkej „drsnej školy“, zasadená do žánru „alternatívnej histórie“, spracovaná so „chabonovskou erudíciou“. Tá erudícia neprekvapila. V českom preklade sme čítali Chabonov hold komiksu Úžasná dobrodružství Kavaliera a Claye (Odeon, 2004), zbierku poviedok Modelový svět (Argo, 2006) a dojímavú poklonu Sherlockovi Holmesovi v knihe Konečné řešení (Odeon, 2007). Všetky tri sú výborné, ale Židovský policajný klub ich prekonáva.
V prvom rade bizarnosťou. Umiestniť židovský svet medzi kanadských indiánov a ľadových medveďov je samo osebe pozoruhodné. Zmeniť pokojné aljašské mestečko Sitka (akým v skutočnosti je) na hlučnú, veľkomestským zločinom prerastenú metropolu, pridať k nej mestské ostrovy Baranof a Chicagof a z ortodoxnej chasidskej sekty Verboverských spraviť neľútostných, prešibaných mafiánov, to už je skutočne husté. Ale Chabon to zvláda s nadhľadom.
S nadhľadom a štylistickým majstrovstvom. Hoci sa pohybuje v absurdnom (lebo ním samým vytvorenom) svete, nenechá sa zviesť do osídiel exotických absurditiek. V duchu drsnej školy rozpráva svoj príbeh s kamennou tvárou skúseného šachistu (šach je v príbehu dôležitý). Román má divoké tempo, takže najväčšie prekvapenie čaká čitateľa na konci — nechce sa mu veriť, že má za sebou takmer 400 husto popísaných strán. Tempo však autorovi nebráni navodzovať silnú atmosféru presnými opismi okolia či vstupovať do vnútra postáv odhaľovaním motívov ich konania.
Postavy a hrdinovia. To je ďalšia ingrediencia, ktorá robí z Policajného klubu udalosť československej literárnej sezóny. Detektív Landsman je literárny príbuzný Rankinovmu Rebusovi a Chandlerovmu Marlowovi. Životom poudieraný, cynický „lúzer“, sociálny idiot s mimoriadne vyvinutým inštinktom a so slepou, sebazničujúcou vierou v spravodlivosť. Jeho priateľ a parťák Berko, obrovský syn židovského otca a indiánskej matky, trochu hippie, trochu naivista, hlavne však verný priateľ a milujúci manžel. Bina, stále atraktívna Landsmanova ex-manželka, ktorá sa stáva jeho nadriadenou. To sú hlavné postavy, okolo ktorých sa pohybuje celá galaxia viac či menej bizarných „týpkov“, z ktorých každý je totálny originál. Komplikované vzťahy medzi nimi tvoria zvláštnu pridanú hodnotu Chabonovej knihy.
„Židi mi už pěkně lezou krkem,“ hovorí jeden z hrdinov Židovského policajného klubu. Židia, ich viera, ktorú nezničia ani historické sklamania, ale aj ich sebastrednosť a prefíkanosť, ich statočnosť a schopnosť prežiť napriek všetkému sú vlastne nepriznanou ústrednou témou Policajného klubu. Židovský spisovateľ Chabon o nich píše s dávkou krutej irónie a oslobodzujúceho čierneho humoru.
Sitka na Aljaške je jedinou krajinou na svete, kde je úradným jazykom jidiš. Nie je to veľmi atraktívna krajina. Na rozdiel od krásnej knihy, ktorú o nej Michael Chabon napísal.
Michael Chabon: Židovský policejní klub, preklad David Záleský a Markéta Záleská, Odeon, 2008.
Nie sme v Brooklyne ani Tel Avive, ale v Sitke na Aljaške, ktorá sa po vojne stala domovom židovského národa...
Americkému spisovateľovi Michaelovi Chabonovi (1963) sa pred pár rokmi dostala do rúk konverzačná turistická príručka jazyka jidiš. Zaujala ho „taková drobnost, podivná skutečnost, ktorou příručka nikdy přímo nepřiznáva,“ hovorí Chabon v rozhovore pre časopis A2, „totiž, že taková země dnes nikde na světě neexistuje.“ A tak si ju tento majster mystifikácií jednoducho vymyslel. S realitou ju spája iba nápad dvoch amerických senátorov, ktorí v roku 1940 skutočne navrhli, že v prípade, ak by židovský štát nemohol vzniknúť v Palestíne, USA by mohli umožniť jeho vznik na Aljaške. Ak by bol ich návrh prešiel, možno, že by to v subarktickej divočine dnes vyzeralo tak ako v knihe Židovský policajný klub...
Je to detektívka v štýle americkej „drsnej školy“, zasadená do žánru „alternatívnej histórie“, spracovaná so „chabonovskou erudíciou“. Tá erudícia neprekvapila. V českom preklade sme čítali Chabonov hold komiksu Úžasná dobrodružství Kavaliera a Claye (Odeon, 2004), zbierku poviedok Modelový svět (Argo, 2006) a dojímavú poklonu Sherlockovi Holmesovi v knihe Konečné řešení (Odeon, 2007). Všetky tri sú výborné, ale Židovský policajný klub ich prekonáva.
V prvom rade bizarnosťou. Umiestniť židovský svet medzi kanadských indiánov a ľadových medveďov je samo osebe pozoruhodné. Zmeniť pokojné aljašské mestečko Sitka (akým v skutočnosti je) na hlučnú, veľkomestským zločinom prerastenú metropolu, pridať k nej mestské ostrovy Baranof a Chicagof a z ortodoxnej chasidskej sekty Verboverských spraviť neľútostných, prešibaných mafiánov, to už je skutočne husté. Ale Chabon to zvláda s nadhľadom.
S nadhľadom a štylistickým majstrovstvom. Hoci sa pohybuje v absurdnom (lebo ním samým vytvorenom) svete, nenechá sa zviesť do osídiel exotických absurditiek. V duchu drsnej školy rozpráva svoj príbeh s kamennou tvárou skúseného šachistu (šach je v príbehu dôležitý). Román má divoké tempo, takže najväčšie prekvapenie čaká čitateľa na konci — nechce sa mu veriť, že má za sebou takmer 400 husto popísaných strán. Tempo však autorovi nebráni navodzovať silnú atmosféru presnými opismi okolia či vstupovať do vnútra postáv odhaľovaním motívov ich konania.
Postavy a hrdinovia. To je ďalšia ingrediencia, ktorá robí z Policajného klubu udalosť československej literárnej sezóny. Detektív Landsman je literárny príbuzný Rankinovmu Rebusovi a Chandlerovmu Marlowovi. Životom poudieraný, cynický „lúzer“, sociálny idiot s mimoriadne vyvinutým inštinktom a so slepou, sebazničujúcou vierou v spravodlivosť. Jeho priateľ a parťák Berko, obrovský syn židovského otca a indiánskej matky, trochu hippie, trochu naivista, hlavne však verný priateľ a milujúci manžel. Bina, stále atraktívna Landsmanova ex-manželka, ktorá sa stáva jeho nadriadenou. To sú hlavné postavy, okolo ktorých sa pohybuje celá galaxia viac či menej bizarných „týpkov“, z ktorých každý je totálny originál. Komplikované vzťahy medzi nimi tvoria zvláštnu pridanú hodnotu Chabonovej knihy.
„Židi mi už pěkně lezou krkem,“ hovorí jeden z hrdinov Židovského policajného klubu. Židia, ich viera, ktorú nezničia ani historické sklamania, ale aj ich sebastrednosť a prefíkanosť, ich statočnosť a schopnosť prežiť napriek všetkému sú vlastne nepriznanou ústrednou témou Policajného klubu. Židovský spisovateľ Chabon o nich píše s dávkou krutej irónie a oslobodzujúceho čierneho humoru.
Sitka na Aljaške je jedinou krajinou na svete, kde je úradným jazykom jidiš. Nie je to veľmi atraktívna krajina. Na rozdiel od krásnej knihy, ktorú o nej Michael Chabon napísal.
Michael Chabon: Židovský policejní klub, preklad David Záleský a Markéta Záleská, Odeon, 2008.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.