Viac než jeden zápas

Pomaly sa už stáva tradíciou, že na hokejových majstrovstvách sveta končíme vo štvrťfinále. Herný systém, v ktorom sa všetko koncentruje do jediného zápasu, nám v posledných rokoch akosi nesedí. Poskytuje však prehra v kľúčovom zápase roka verný obraz o našom hokeji? Spýtali sme sa na to trénera slovenskej reprezentácie Júliusa Šuplera.

.ako sa vám pozdáva herný systém, v ktorom je jeden zápas oveľa dôležitejší, než ostatné?
Nemá to nič spoločné so základnými princípmi súťaživosti a objektívnosti. Naopak, má to veľa spoločného s marketingom a reklamou. Ale nemôžeme sa sťažovať, niekedy na to doplatíme, niekedy nám to pomôže. Keď sme priniesli medaily, tak bol ten systém pre nás výhodný. Je otázne, či by sme vtedy skončili až tak dobre aj pri objektívnejšom systéme. Tento rok stačila Švédom na štvrté miesto výhra nad nami, po  ktorej odohrali dva veľmi biedne zápasy.
.dajú sa z jednej prehry, hoci aj v kľúčovom zápase, robiť nejaké ďalekosiahle závery?

---

Nejde len o túto prehru, nejde len o tieto majstrovstvá. Stalo sa nám to štyri roky po sebe, a to už je na zamyslenie. Mali by sme zrejme skúsiť robiť niečo inak. Z hľadiska modelu prípravy, z hľadiska skladby a vedenia mužstva. Budeme sa snažiť robiť optimálne kroky, ale to bude robiť všetkých osem mužstiev, ktoré sa pravidelne dostávajú do štvrťfinále. Takže ani toto nezaručí automaticky lepšie výsledky v budúcnosti.
.vy nerád verejne hodnotíte jednotlivých hráčov, tak sa spýtame na celé mužstvo. Pracovalo sa vám s týmto mužstvom dobre alebo zle?
My sa boríme s mnohými problémami a snažíme sa ich vyriešiť alebo aspoň posunúť dopredu. Bolo pre mňa cťou pracovať s ľuďmi takých kvalít, takej výkonnostnej úrovne. V prvej vete hodnotenia celých majstrovstiev sveta som napísal, že to mužstvo bolo veľmi silné a za určitých priaznivých okolností mohlo získať medailu. Lenže ani mužstvo zložené zo samých hviezd nemusí dosiahnuť až na vrchol. To je práve na kolektívnych športoch zaujímavé, že kvalita mužstva nie je akýmsi súčtom kvalít jednotlivých hráčov. Mužstvo musí byť vyvážené, dôležité sú faktory hernej a osobnej disciplíny a tiež vzťahu k reprezentácii. Je možné, že práve tieto vyššie princípy musíme troška zmeniť.
.dá sa to nejako skonkretizovať?

---

Samozrejme, že sa dá, ale nemienim zatiaľ medializovať svoju predstavu a predstavu ľudí, ktorých mám okolo seba. Je to určitý model, ktorý sa ešte možno bude korigovať, je to vo fáze tvorby a nie je vhodné ho v tomto stave zverejňovať. Musíme sa zamýšľať aj nad tým, či hráči pôjdu na tú našu predstavu, či to bude fungovať medzi nimi. Ukazuje sa totiž, že ideálne predstavy nie vždy úplne fungujú v praxi.
.tréner hokejovej reprezentácie pracuje celý rok s nejakým mužstvom, ale na najdôležitejšom turnaji sezóny hrajú väčšinou celkom iní hráči. Nie je aj to zdrojom problémov?
V tomto sme naozaj v inej situácii než napríklad Nemci alebo Švajčiari. Tí majú hráčov stále pokope, nerozlezú sa im po svete. My máme viac ako dvadsiatku hráčov v NHL. Tí sú našou prioritou a predpokladáme, že aspoň polovica z nich bude hrať na majstrovstvách sveta. Dá sa teda očakávať, že pred budúcimi majstrovstvami sveta poskladáme mužstvo, vezmeme 22 hráčov do Kanady a naraz sa vyvinie základná časť NHL tak, že piati z nich sa budú musieť vrátiť. A po prvom kole Stanley-cupu ďalší traja. Ale tomu sa nedá vyhnúť. Mužstvo, ktoré by bolo zložené len z našej extraligy, nemá šancu dostať sa na majstrovstvách sveta do prvej osmičky.
.hráči z extraligy boli v Moskve len traja, ale darilo sa im. Dokonca výrazne viac, než napríklad Tomášovi Surovému, ktorý vo švédskej lige úplne žiaril...
K Tomášovi Surovému musím povedať jednu vec, ktorá vôbec neodznela. Jeho klub nepostúpil z prvého kola play-off,  a tak Tomáš vypadol zo zápasového rytmu. Aby sa dostal do požadovanej formy, musel potom absolvovať vyššiu individuálnu záťaž a pri nej sa mu čiastočne obnovilo dlhodobé zranenie. My o tom nehovoríme, možno aj zámerne, že Tomáš Surový má problémy so slabinami, že nemôže absolvovať naplno prípravu. To sú veci, ktoré verejnosť často nevie a možno lepší variant je o tom hovoriť, písať. Potom sa vyhneme otázkam, že čo sa vlastne stalo. Na druhej strane však treba povedať, že hráči z extraligy sa nestratili a príjemne prekvapili.
.ak stojí skoro všetko na hráčoch NHL a čiastočne hráčoch európskych klubov, aký zmysel má celoročná práca s reprezentáciou?
Je pravda, že aj ja sa zamýšľam nad zmysluplnosťou nášho nominačného pochodu. Ale som presvedčený, že to všetko má zmysel. Aj tie prípravné kempy, aj tie priateľské medzištátne stretnutia aj ten prípravný cyklus na majstrovstvá sveta. Ja som išiel do funkcie trénera s tým, že ide o dlhodobý proces, ktorý je nasmerovaný na majstrovstvá sveta v roku 2011, ktoré budú na Slovensku. V prvej etape sme chceli dať šancu mladým perspektívnym hráčom, ale nie je ich dostatok. Nemáme dosť mladých hráčov európskeho formátu. Nejakých takých hráčov sme objavili, musíme s nimi pracovať a hľadať ďalších. Celé to nemôže byť založené na nejakej živelnosti, ten proces musí byť kontinuálny. Inej cesty niet.
.s výhľadom na rok 2011 je teda dôležitá príprava mužstva aj bez hviezd NHL?
Pre mňa je dôležité vybudovať mužstvo z našej extraligy a z hráčov, ktorí pôsobia v európskych kluboch. Vybudovať akúsi kostru vekovo perspektívnych hráčov.
.to však znamená, že kvalita našej ligy je pre budúcnosť reprezentácie dôležitá. Na druhej strane nie je táto kvalita dostatočná. Nepomohlo by nám obnovenie československej ligy?
To nie je v reálnej rovine. Vždy sa to objaví pri posedeniach bývalých kamarátov, ale to je z ich strany iba prejav akejsi slušnosti. V skutočnosti je to celkom nereálne, oni nepotrebujú zvyšovať svoje náklady na cesty do Košíc, na druhý koniec bývalej republiky. Hoci aj pre Čechov by malo takéto spojenie určité pozitíva, napríklad naša agresivita, priamočiarosť, tvrdosť. V skutočnosti však jediné, čo nám môže pomôcť, je zvýšenie kvality našej ligy. A na takéto zvýšenie kvality sú potrebné finančné zdroje. Potrebujeme silnú ekonomiku, silné kluby a konkurenčné prostredie.
.o rok bude ďalší šampionát. Čo budete celý ten rok robiť?
Tak v prvom rade si musím od hokeja oddýchnuť. Potom musím začať pracovať na novej skladbe realizačného tímu, pretože ten sa trochu zmení. Ďalej ma čakajú rozhovory s hráčmi, ktorí sú v lete doma. Potom sa už začne príprava na ľade, tam očakávam spoluprácu s klubovými trénermi. No a keď sa začne liga, tak budem sledovať výkonnosť jednotlivých adeptov u nás doma aj v zahraničí. V minulej sezóne som za osem mesiacov najazdil viac ako tridsaťtisíc kilometrov a nalietal ani neviem koľko. A okrem toho je tu metodická časť trénerskej práce, človek stále hľadá a nachádza nové formy práce. Od novembra sa k tomu všetkému pridajú turnaje a priateľské medzištátne stretnutia. 

Štefan Hríb, Martin Mojžiš