Revue Revue svetovej literatúry 4/2008
Štyridsaťštyri rokov vychádza štyrikrát ročne Revue svetovej literatúry (RSL), jedno z najvydarenejších detí slovenskej kultúry šesťdesiatych rokov. RSL, sprievodca po blízkych a ďalekých krajinách, pričom o nich podáva správy „zvnútra“ — nevenuje sa turistickým atrakciám, ale (ne)obyčajným textom (ne)obyčajných ľudí. Zoznamuje nás s kľúčovými spisovateľmi, básnikmi a dramatikmi, ukazuje nám kontext ich tvorby a ponúka chuťovky z ich diel. Čo chuťovky, bohato zaplnený švédsky stôl to je! Človek sa cíti ako vyhladovaný turista, ktorý sa zrazu ocitol na raňajkách v päťhviezdičkovom hoteli — nevie, čo zobrať do rúk (a dať do úst) skôr. Ten aktuálny švédsky stôl je hlavne dánsky, obohatený poľskými, barmskými a španielskymi dobrotami. Ochutnať možno napríklad básne Bennyho Andersena (rozvážne, pokojné), Dy Plambeckovej (prozaické, komunikatívne) alebo Jessa Ornsoa (bizarne metaforické). Alebo úryvky z románov Idy Jessenovej (tragického, smutného) či Vibeke Gronnfeldtovej (cynického). Výborný je úryvok z knihy Helle Helle Rodby Puttgraden (hneď by sme si ju prečítali celú), nielen erotickým nábojom a politickou nekorektnosťou zaujme (Ne)dokonalý človek Jorgena Letha. Pekné sú básne Poliaka Tomasza Majerana, exotické sú Sakiho barmské poviedky. Každý text je veľmi dobre preložený, pričom skúsení prekladatelia (Milan Žitný či Peter Kerlik) sa striedajú s mladými (Lucia Cvečková, Martin Kubuš či Petra Mikulášová). A všetko to má na Slovensku zriedkavý, pre RSL však typický šarm a štýl. Môže za to redakcia, vedená Jarmilou Samcovou. Klobúk dole! A dobrú chuť.
.jk
KNIHA Slavomír Michálek: ROK 1968 a Československo: Postoj USA, Západu a OSN Historický ústav 2008
Pri príležitosti štyridsiateho výročia okupácie Československa vydal Historický ústav SAV šesť dôležitých publikácií, ktoré opisujú osudový rok 1968 a jeho vnútro- a zahraničnopolitické aspekty. Jednou z nich je aj kniha riaditeľa ústavu Slavomíra Michálka, ktorá opisuje zriedka spomínané názory a činy predstaviteľov západných krajín v období krátko pred a po invázii. Michálek pri opise situácie vychádza z vtedajšej medzinárodnopolitickej situácie. Už začiatkom šesťdesiatych rokov, ale najmä po vybudovaní Berlínskeho múru a karibskej kríze, bolo celkom zrejmé, že obe vtedajšie veľmoci – Sovietsky zväz a Spojené štáty „akceptovali hru nervov“, spočívajúcu v tom, že ukázali odhodlanie obraňovať a upevňovať svoje sféry vplyvu. Z tohto hľadiska nie sú vôbec prekvapujúce pasáže, v ktorých sa dočítame, ako sa administratíva prezidenta Johnsona (ale aj vlády niektorých iných západných krajín) „úspešne“ vyhýbala zásadným komentárom k invázii, pričom „svoje stanovisko zdôvodňovala obavami z možného kontraproduktívneho účinku.“ Azda najilustratívnejšou a najsmutnejšou je kapitola opisujúca prerokúvanie československej otázky na pôde Organizácie spojených národov. Kým ešte 21. augusta 1968 sa na základe žiadosti šiestich členských štátov zišla Bezpečnostná rada a československý veľvyslanec pri OSN Jan Mužík vystúpil ako predstaviteľ slobodného štátu, o šesť dní neskôr požiadal o stiahnutie československej otázky z programu, čím vyslal jasný signál, kde sa o nás rozhoduje. Aj vďaka tejto knihe si to môžeme stále pripomínať.
.tg
KNIHA ROBERTO SAVIANO: GOMORA KALLIGRAM 2008
O talianskej mafii vieme málo – ešte aj zidealizované filmy sa nakrúcajú najmä o tej sicílskej. Po prečítaní knihy ani nie tridsaťročného novinára Roberta Saviana o Camorre, ako sa mafii v okolí Neapola hovorí, máme šancu nielen dozvedieť sa, čo a ako mafia robí, ale najmä pochopiť o nej to podstatné. Aj preto Saviano momentálne žije na utajenom mieste pod policajnou ochranou. Mafia ako všadeprítomný strach. Ako bratstvo, ktoré nahrádza zlyhávajúce inštitúcie štátu s ich abstraktnou, nevymožiteľnou vládou zákona a chabým sociálnym systémom. Ako pre všetkých výhodný biznis. Táto kniha je zvláštna. Nie je to beletria, ale ani faktografia, skôr čosi medzi tým – pravdivé príbehy s reálnymi menami, podané príbehovou, beletristickou dikciou. Sú to príbehy zo smutnej časti sveta, kde ľudia žijú v zajatí nekonečnej moci takmer neobmedzených peňazí a v zajatí nekompromisných pravidiel poslušnosti a pomsty (strieľa sa bez varovania do hlavy). Tu sa načierno šijú najlepšie „značkové“ výrobky (kvalitné ako pravé, ale oveľa lacnejšie), tu sa predávajú ohromné množstvá drog, tu sa do zeme bez ohľadu na zdravie ľudí a budúcnosť zahrabáva toxický odpad z polky sveta – a z tohto všetkého plynú mafii nepredstaviteľné peniaze. Je to smutná a silná kniha o bezmocnosti a zúfalstve, ktoré v slabšej podobe pozná každý z nás.
.rži
Štyridsaťštyri rokov vychádza štyrikrát ročne Revue svetovej literatúry (RSL), jedno z najvydarenejších detí slovenskej kultúry šesťdesiatych rokov. RSL, sprievodca po blízkych a ďalekých krajinách, pričom o nich podáva správy „zvnútra“ — nevenuje sa turistickým atrakciám, ale (ne)obyčajným textom (ne)obyčajných ľudí. Zoznamuje nás s kľúčovými spisovateľmi, básnikmi a dramatikmi, ukazuje nám kontext ich tvorby a ponúka chuťovky z ich diel. Čo chuťovky, bohato zaplnený švédsky stôl to je! Človek sa cíti ako vyhladovaný turista, ktorý sa zrazu ocitol na raňajkách v päťhviezdičkovom hoteli — nevie, čo zobrať do rúk (a dať do úst) skôr. Ten aktuálny švédsky stôl je hlavne dánsky, obohatený poľskými, barmskými a španielskymi dobrotami. Ochutnať možno napríklad básne Bennyho Andersena (rozvážne, pokojné), Dy Plambeckovej (prozaické, komunikatívne) alebo Jessa Ornsoa (bizarne metaforické). Alebo úryvky z románov Idy Jessenovej (tragického, smutného) či Vibeke Gronnfeldtovej (cynického). Výborný je úryvok z knihy Helle Helle Rodby Puttgraden (hneď by sme si ju prečítali celú), nielen erotickým nábojom a politickou nekorektnosťou zaujme (Ne)dokonalý človek Jorgena Letha. Pekné sú básne Poliaka Tomasza Majerana, exotické sú Sakiho barmské poviedky. Každý text je veľmi dobre preložený, pričom skúsení prekladatelia (Milan Žitný či Peter Kerlik) sa striedajú s mladými (Lucia Cvečková, Martin Kubuš či Petra Mikulášová). A všetko to má na Slovensku zriedkavý, pre RSL však typický šarm a štýl. Môže za to redakcia, vedená Jarmilou Samcovou. Klobúk dole! A dobrú chuť.
.jk
KNIHA Slavomír Michálek: ROK 1968 a Československo: Postoj USA, Západu a OSN Historický ústav 2008
Pri príležitosti štyridsiateho výročia okupácie Československa vydal Historický ústav SAV šesť dôležitých publikácií, ktoré opisujú osudový rok 1968 a jeho vnútro- a zahraničnopolitické aspekty. Jednou z nich je aj kniha riaditeľa ústavu Slavomíra Michálka, ktorá opisuje zriedka spomínané názory a činy predstaviteľov západných krajín v období krátko pred a po invázii. Michálek pri opise situácie vychádza z vtedajšej medzinárodnopolitickej situácie. Už začiatkom šesťdesiatych rokov, ale najmä po vybudovaní Berlínskeho múru a karibskej kríze, bolo celkom zrejmé, že obe vtedajšie veľmoci – Sovietsky zväz a Spojené štáty „akceptovali hru nervov“, spočívajúcu v tom, že ukázali odhodlanie obraňovať a upevňovať svoje sféry vplyvu. Z tohto hľadiska nie sú vôbec prekvapujúce pasáže, v ktorých sa dočítame, ako sa administratíva prezidenta Johnsona (ale aj vlády niektorých iných západných krajín) „úspešne“ vyhýbala zásadným komentárom k invázii, pričom „svoje stanovisko zdôvodňovala obavami z možného kontraproduktívneho účinku.“ Azda najilustratívnejšou a najsmutnejšou je kapitola opisujúca prerokúvanie československej otázky na pôde Organizácie spojených národov. Kým ešte 21. augusta 1968 sa na základe žiadosti šiestich členských štátov zišla Bezpečnostná rada a československý veľvyslanec pri OSN Jan Mužík vystúpil ako predstaviteľ slobodného štátu, o šesť dní neskôr požiadal o stiahnutie československej otázky z programu, čím vyslal jasný signál, kde sa o nás rozhoduje. Aj vďaka tejto knihe si to môžeme stále pripomínať.
.tg
KNIHA ROBERTO SAVIANO: GOMORA KALLIGRAM 2008
O talianskej mafii vieme málo – ešte aj zidealizované filmy sa nakrúcajú najmä o tej sicílskej. Po prečítaní knihy ani nie tridsaťročného novinára Roberta Saviana o Camorre, ako sa mafii v okolí Neapola hovorí, máme šancu nielen dozvedieť sa, čo a ako mafia robí, ale najmä pochopiť o nej to podstatné. Aj preto Saviano momentálne žije na utajenom mieste pod policajnou ochranou. Mafia ako všadeprítomný strach. Ako bratstvo, ktoré nahrádza zlyhávajúce inštitúcie štátu s ich abstraktnou, nevymožiteľnou vládou zákona a chabým sociálnym systémom. Ako pre všetkých výhodný biznis. Táto kniha je zvláštna. Nie je to beletria, ale ani faktografia, skôr čosi medzi tým – pravdivé príbehy s reálnymi menami, podané príbehovou, beletristickou dikciou. Sú to príbehy zo smutnej časti sveta, kde ľudia žijú v zajatí nekonečnej moci takmer neobmedzených peňazí a v zajatí nekompromisných pravidiel poslušnosti a pomsty (strieľa sa bez varovania do hlavy). Tu sa načierno šijú najlepšie „značkové“ výrobky (kvalitné ako pravé, ale oveľa lacnejšie), tu sa predávajú ohromné množstvá drog, tu sa do zeme bez ohľadu na zdravie ľudí a budúcnosť zahrabáva toxický odpad z polky sveta – a z tohto všetkého plynú mafii nepredstaviteľné peniaze. Je to smutná a silná kniha o bezmocnosti a zúfalstve, ktoré v slabšej podobe pozná každý z nás.
.rži
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.