Učiť piatakov základom ekonómie

„Ale kedy sa dostanete k ekonómii?“ Končil sa práve môj prvý deň, keď som ako dobrovoľník učil skupinu piatakov základy ekonómie. Keď mi učiteľka položila tú otázku, vyzerala trochu zmätene. „Veď to som presne robil,“ zašepkal som mierne odmerane. Keď si uvedomila svoje podpichnutie, rýchlo vysvetlila, čo mala na mysli: „Veď viete, to s tými grafmi, veľkými slovami a ďalšími vecami.“

Došlo mi, že táto učiteľka bola pod vplyvom bežného nesprávneho chápania (podporovaného mnohými profesormi ekonómie), podľa ktorého je ekonómia o matematike, modeloch a podivuhodných krajinkách, kde je neexistencia akejkoľvek konkurencie nazývaná „dokonalou konkurenciou“ a kde je možné vizualizovať (a merať) ľudské šťastie prostredníctvom „funkcií užitočnosti“.

---

Nemal som však úmysel žiakov vystavovať ekonómii tohto druhu. Môj cieľ bol omnoho ambicióznejší.
Chcel som im ukázať, že ekonómia vychádza z normálneho ľudského konania v skutočnom svete, ktorému čelíme každý deň. Takže to sme robili.
Môj prístup bol nesmierne skromný. Prosto som chcel uviesť žiakov k jednému ekonomickému konceptu za týždeň.
.lekcia 1: „Obchod“
Obchod bol na programe dňa prvý týždeň. Aby som načrtol, čo je to obchod, dal som každému žiakovi malý lacný suvenír, ktorý som kúpil v šestákovej predajni neďaleko školy. Darčeky som rozdal náhodne, a potom som žiakom povedal, že ak chcú, môžu ich predať svojmu bezprostrednému susedovi. Niektorí tak urobili. Potom som v triede zaviedol slobodný obchod a každý mohol vymieňať s hocikým, v celej skupine. Teraz ich obchodovalo omnoho viac. Keď skončili, spýtal som sa, koľkí z nich obchodovali, lebo verili, že vďaka výmene na tom budú lepšie. Všetci povedali, že to tak cítili. Keď si znovu posadali, rozprávali sme o koncepte obchodu vo všeobecnosti.
Urobilo na mňa veľký dojem, ako dobre túto myšlienku už stihli pochopiť. Porozumeli, že výmena zahŕňa vzdanie sa niečoho, čo si ceníme menej a získanie niečoho, čo si ceníme viac. Pričom treba nájsť niekoho s opačnými hodnotovými znamienkami. Z dobrého dôvodu som deň ukončil uchmatnutím suvenírov dvoch študentov a vynucovaním obchodu, do ktorého sa nikto nezapojil. Jeden študent bol s výmenou spokojný a druhý nie. To mi umožnilo prediskutovať s nimi myšlienku takzvaného férového obchodu – ktorý som zadefinoval ako výmenu, na ktorej sa obe strany zúčastňujú dobrovoľne. Opäť na mňa urobilo veľký dojem, s akou ľahkosťou pochopili túto myšlienku, keď som zamenil tie dve veci, čo som uchmatol pre môj „nútený“ obchod. 
.lekcia 2: „Peniaze“
Druhý týždeň sme sa zamýšľali nad peniazmi – niečím, čo každého veľmi zaujímalo, aj keď o tom mali len veľmi hmlistú predstavu. Aby som im názorne ukázal podstatu peňazí, napísal som krátku hru a dal študentom rôzne roly. Nedostatkom dobrovoľníkov sme veru netrpeli. Hra spočívala v príbehu, ktorý môže byť povedomý študentom rakúskej školy ekonómie. Je o farmárovi, ktorý má nadbytok vajec, ale potrebuje topánky. Bohužiaľ, obuvník v jeho mestečku nemá rád vajíčka, zato často potrebuje pšenicu. Našťastie, neďaleko býval farmár, ktorý vajcia chcel a bol ochotný ich za pšenicu vymeniť. Vďaka tomu získal producent vajec zásobu pšenice, ktorú nechcel skonzumovať, ale použiť ako prostriedok výmeny. Ten by mu umožnil získať pár topánok. Inými slovami, používal pšenicu ako istý druh peňazí.
Samozrejme, hra bola obohatená o nejaký ten (pokus o) humor a vystupovalo tu pár bláznivých postáv. Ale príbeh bol veľmi jednoduchý a zdalo sa, že žiaci mu porozumeli dobre. Potom sme sa zhovárali o tom, vďaka čomu slúžia niektoré statky ako peniaze lepšie než iné statky. Napríklad pšenica slúži lepšie než vajíčka alebo ryby, pretože vydrží dlhšie a je ľahšie deliteľná na menšie jednotky, majúce rovnakú kvalitu. Neskôr sme prešli k veciam, ktoré sa ešte lepšie hodia za peniaze – ako sú zlato a striebro. Až tak ďaleko sme sa dostali skôr než skončila hodina. Bol som veľmi spokojný, že moji študenti pochopili podstatu a pôvod peňazí – to je niečo, o čom som presvedčený, že nikto z nich predtým nepočul a už možno ani nebude počuť.  
.lekcia 3: „Úspory“
Tretí týždeň sme sa dostali k téme úspor. Pre potreby tejto aktivity sme triedu rozdelili na dve „dediny“. Jednu tvorili ľudia žijúci „len pre dnešok“ (veriac v Keynesov výrok, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi), kým druhú tvorili sporitelia. Každý deň deti z oboch dedín chodili loviť ryby holými rukami, pričom vždy chytil každý po dve. V prvej dedine všetci zjedli obe ryby počas veľkej hostiny. V druhej dedine zjedol každý
žiak len jednu rybu, kým druhú uložil do malej dedinskej nádrže. Čoskoro prišiel chytrý dedinčan nato, že používanie siete by umožnilo chytiť viac rýb. Problém bol, že utkať sieť si vyžadovalo veľa času a námahy. Keďže veľa dní bolo potrebných, len deti zo sporivej dediny mali zdroje na zanechanie denného rybárčenia a venovanie času výrobe siete. Keď už mali sieť, bolo treba na chytanie rýb menej sporiteľov. Dedinčania oslobodení od tejto povinnosti sa mohli venovať výrobe lukov a šípov, chalúp a podobne. Kvalita života v dedine sporiteľov sa zlepšovala geometricky, kým život v tej druhej dedine zostával rovnaký.
Zaujímavé je, že na začiatku veľa žiakov prejavilo záujem o život v „party“ dedine, ale na konci vyučovacej hodiny väčšina chcela žiť v dedine sporiteľov. Hru sme ukončili rozhovorom o úlohe úspor v tom, že dovoľujú ľuďom robiť veci, týkajúce sa zlepšovania ich životov: činnosti vyžadujúce čas, ako navštevovanie školy alebo zmena pracovného miesta.
.lekcia 4: „Konkurencia“
Počas štvrtého týždňa bola na programe konkurencia a zahrali sme si hru na benzínovú pumpu. Niekoľko žiakov hralo rolu vodičov a na začiatok jeden stvárňoval majiteľa benzínovej pumpy. V prvom kole hry vodiči cestujú od jedného konca triedy na druhý, pričom na to potrebujú benzín. Pumpárovi dovolím nakúpiť benzín a predať ho za akúkoľvek cenu. Vodiči sa môžu dohodnúť, ak chcú, ale na druhej strane musia získať nejaký benzín. Počas prvého kola ho predávala majiteľka stanice za 2 doláre na galón, z ktorého si 1 dolár mohla ponechať ako zisk. V druhom kole som jednému žiakovi, ktorý sa prihlásil ako dobrovoľník, dovolil otvoriť druhé čerpadlo a inkasovať akúkoľvek sumu bude chcieť. Toto som zopakoval, až pokiaľ neexistovali tri stanice, ktoré súťažili o peniaze šoférov, pričom benzín sa predával už v priemere len za 1 dolár, lebo jeden zo študentov predával so stratou. Po skončení hry sme sa porozprávali, čo sa udialo s cenou, keď sa objavila konkurencia. A takisto sme diskutovali, ako by veci vyzerali v prípade, že by „pravidlá hry“ zabránili novým súťažiteľom vstúpiť na trh.
.lekcia 5: „Cena“
Na našom poslednom stretnutí sme sa trochu pozhovárali o voľbe povolania. Dal som deťom test o tom, pre ktorú prácu by sa najviac hodili a diskutovali sme, aké zamestnania by raz mohli vykonávať. Potom sme úplne preradili rýchlosť a zhovárali sa o ekonomickom koncepte ceny.
Na objasnenie cien sme spravili aukciu. Znovu som nakúpil malé drobnosti a rozdal deťom hracie peniaze (výmenou za body, ktoré zarobili aktivitami za posledných týždňov). Niektoré decká mali veľa peňazí. Ďalšie mali menej. Napriek tomu bol každý kúsok vydražený tomu, kto ponúkol najviac. Drobnosti, o ktoré bolo najviac záujemcov, boli vydražené za vyššie ceny ako tie, čo mali menej záujemcov. A keď zostal už len jeden alebo dva kusy obzvlášť príťažlivých vecičiek, ako napríklad žuvačiek, ich cena vyrástla raketovo. Tým sa ukázalo, že fyzické množstvo nejakého statku má význam vo svetle ľudského dopytu.
Po tomto veselom cvičení sme rozoberali, ako to, čo sme sa naučili o cenách tovarov, možno aplikovať na mzdy rozličných povolaní, o ktorých sme hovorili na začiatku hodiny. Zistili sme, že rovnaké pravidlá, aké viedli ku konkrétnym cenám tovarov v aukcii, určujú aj výšky platov v rôznych povolaniach. Dopyt po práci – fungujúci na základe množstva ľudí, ktorí sú k dispozícii a ktorí dokážu tú konkrétnu činnosť vykonávať – stanoví mzdu za túto činnosť. Teda ponuka a dopyt, ako sme zistili, dokážu vysvetliť oboje, cenu tovarov, aj cenu ľudského činiteľa ponúkajúceho tieto tovary a služby.
.záver
Môj zámer s týmito piatakmi spočíval nielen v tom, aby som im vysvetlil základy ekonomickej vedy, ale chcel som ich aj zaočkovať proti budúcim snahám naučiť ich zlú ekonómiu. Ukazujúc im, že obchod, peniaze, úspory, konkurencia a ceny majú všetky zreteľne ľudský pôvod a účel, uľahčil som im, dúfam, vyviazanie sa z „ekonómie“, ktorej jedného dňa budú vystavení. Skutočne, koncepty, ktoré sme preberali, sa dajú ľahko prepojiť priamo s ďalšími ekonomickými myšlienkami. Napríklad obchod sa týka alternatívnych nákladov rovnako, ako problematiky zisku alebo straty. Peniaze pomáhajú obchodu rovnako ako ekonomickej kalkulácii, úspory sú prepojené s investovaním, kapitálom a výrobou. Konkurencia a ceny sa zatiaľ dotýkajú dopytu, ponuky a relatívnej vzácnosti.
Ustavičná životodarná sila v pozadí všetkého ľudského konania a kreativita, ktorú oslobodzuje, sa nedá vtesnať do predikčných modelov alebo matematických vzorcov. Je to presne tento fakt, ktorý dopredu zamedzuje využívanie metód prírodných vied v riešení problémov, ktoré sa týkajú ľudského konania. Učiteľka tých piatakov sa možno vzpierala takémuto chápaniu ekonomickej vedy. Jej študenti s tým, našťastie, nemali žiadne problémy. 
ARTHUR E. FOULKES
Publikované na www.mises.org
Autor je publicistom na voľnej nohe a učiteľom z Indiany.
Preložil Lukáš Krivošík