Rozhovor s dopravným analytikom Jozefom Drahovským.
.ako hodnotíte zabezpečenie železničných priecestí na Slovensku?
V priemere je dobré. Väčšinou sa usilujú meniť úrovňové priecestia na mimoúrovňové. V prípade nových komunikácií to ukladá aj zákon. V prípade existujúcich sa to robí postupne, ale, žiaľ, dosť pomaly. Je to drahá záležitosť.
.niektorí železničiari sa sťažujú, že náklady na opravu a údržbu priecestí znášajú oni, pričom žiadajú, aby sa to rozložilo medzi železnice a správcov ciest.
Ja poznám presne opačné prípady. Ak chcel investor niečo od železnice, musel to zabezpečiť sám. Viem o priecestí tu v Bratislave, ktoré sa nerobí preto, lebo obec na to nemá peniaze. Podľa zákonov križovanie dráh pozemnými komunikáciami zriaďuje, rozširuje a zabezpečuje ten, v čiom záujme k zmene dochádza. Trebárs investor hypermarketu za koľajami.
. ale čo robiť v prípade, ak sú to staré komunikácie a priecestie je v zlom stave?
Potom sa zisťuje, čí je to majetok. V prípade, že železnice aj cesty sú štátne, tak sa tieto dve organizácie musia dohodnúť. Ide to z jedného „vrecka“. Jednoznačne je za to zodpovedný štát.
.kto to však zaplatí, ak sa štátne organizácie nedohodnú?
Vtedy dochádza k najhoršiemu. Následky toho, že sa priecestie neopraví, znášajú obyvatelia, prichádza k tragickým nehodám.
.ktoré priecestia na Slovensku sú podľa vašich skúseností nebezpečné?
Nechcem hovoriť zoznam, ale treba si uvedomiť, že v poslednom čase vzrástla rýchlosť vlakov. Preto výrazne klesá čas medzi tým, odkedy je vlak z vozidla stojaceho pred priecestím vidieť, a tým, keď vlak príde na priecestie. Pri vlakoch, ktoré majú jazdiť 140 alebo 160 km/h, je nemysliteľné, aby bolo nechránené priecestie. Hrozí, že z koľají nestihne odísť ani osobné auto – nehovoriac o autobuse alebo nákladnom aute.
.aké je tam riešenie?
Jednoznačne mimoúrovňové križovanie. Takých prípadov sú stovky.
.aké riešenia vidíte na lokálnych tratiach?
Treba vychádzať iba z fyziky. Žiaľ, žiadny zákon to nedefinuje, hovorí sa iba o rozhľade. Ak počítame rýchlosť 70 km/h, tak v prípade dobrej viditeľnosti na 500 metrov, pri ktorej je vodič vozidla schopný zbadať vlak bez použitia ďalekohľadu, má čas v najhoršom prípade 25 sekúnd na to, aby prešiel priecestie. To je v prípade autobusov alebo veľkých nákladných áut krátky čas. Treba preto prehodnotiť všetky nezabezpečené priecestia z hľadiska rýchlosti vlaku a rozhľadu. A tie, kde je tento čas kratší ako 30 sekúnd, by som zmenil na priecestia so signalizáciou, alebo by som ich zrušil.
.čo by tam bolo potom?
Uzavretá komunikácia. Predsa tam nenecháme zomierať ľudí.
.ako je to v iných krajinách EÚ?
Vo Francúzsku po tom, ako zaviedli rýchlovlaky, všetky priecestia zmenili na mimoúrovňové. Smerom zvyšovania rýchlosti idú všetky železnice. Musia konkurovať autám aj leteckej doprave.
.bude aj na Slovensku klesať počet priecestí?
Skôr si myslím, že všetky hlavné trasy budú mať mimoúrovňové križovanie. A domnievam sa, že všetky lokálne priecestia budú vybavené svetelnou signalizáciou. Bez nej môžu ostať iba tie, kde je dobrý rozhľad a kde vlaky nejazdia príliš rýchlo.
.ako hodnotíte zabezpečenie železničných priecestí na Slovensku?
V priemere je dobré. Väčšinou sa usilujú meniť úrovňové priecestia na mimoúrovňové. V prípade nových komunikácií to ukladá aj zákon. V prípade existujúcich sa to robí postupne, ale, žiaľ, dosť pomaly. Je to drahá záležitosť.
.niektorí železničiari sa sťažujú, že náklady na opravu a údržbu priecestí znášajú oni, pričom žiadajú, aby sa to rozložilo medzi železnice a správcov ciest.
Ja poznám presne opačné prípady. Ak chcel investor niečo od železnice, musel to zabezpečiť sám. Viem o priecestí tu v Bratislave, ktoré sa nerobí preto, lebo obec na to nemá peniaze. Podľa zákonov križovanie dráh pozemnými komunikáciami zriaďuje, rozširuje a zabezpečuje ten, v čiom záujme k zmene dochádza. Trebárs investor hypermarketu za koľajami.
. ale čo robiť v prípade, ak sú to staré komunikácie a priecestie je v zlom stave?
Potom sa zisťuje, čí je to majetok. V prípade, že železnice aj cesty sú štátne, tak sa tieto dve organizácie musia dohodnúť. Ide to z jedného „vrecka“. Jednoznačne je za to zodpovedný štát.
.kto to však zaplatí, ak sa štátne organizácie nedohodnú?
Vtedy dochádza k najhoršiemu. Následky toho, že sa priecestie neopraví, znášajú obyvatelia, prichádza k tragickým nehodám.
.ktoré priecestia na Slovensku sú podľa vašich skúseností nebezpečné?
Nechcem hovoriť zoznam, ale treba si uvedomiť, že v poslednom čase vzrástla rýchlosť vlakov. Preto výrazne klesá čas medzi tým, odkedy je vlak z vozidla stojaceho pred priecestím vidieť, a tým, keď vlak príde na priecestie. Pri vlakoch, ktoré majú jazdiť 140 alebo 160 km/h, je nemysliteľné, aby bolo nechránené priecestie. Hrozí, že z koľají nestihne odísť ani osobné auto – nehovoriac o autobuse alebo nákladnom aute.
.aké je tam riešenie?
Jednoznačne mimoúrovňové križovanie. Takých prípadov sú stovky.
.aké riešenia vidíte na lokálnych tratiach?
Treba vychádzať iba z fyziky. Žiaľ, žiadny zákon to nedefinuje, hovorí sa iba o rozhľade. Ak počítame rýchlosť 70 km/h, tak v prípade dobrej viditeľnosti na 500 metrov, pri ktorej je vodič vozidla schopný zbadať vlak bez použitia ďalekohľadu, má čas v najhoršom prípade 25 sekúnd na to, aby prešiel priecestie. To je v prípade autobusov alebo veľkých nákladných áut krátky čas. Treba preto prehodnotiť všetky nezabezpečené priecestia z hľadiska rýchlosti vlaku a rozhľadu. A tie, kde je tento čas kratší ako 30 sekúnd, by som zmenil na priecestia so signalizáciou, alebo by som ich zrušil.
.čo by tam bolo potom?
Uzavretá komunikácia. Predsa tam nenecháme zomierať ľudí.
.ako je to v iných krajinách EÚ?
Vo Francúzsku po tom, ako zaviedli rýchlovlaky, všetky priecestia zmenili na mimoúrovňové. Smerom zvyšovania rýchlosti idú všetky železnice. Musia konkurovať autám aj leteckej doprave.
.bude aj na Slovensku klesať počet priecestí?
Skôr si myslím, že všetky hlavné trasy budú mať mimoúrovňové križovanie. A domnievam sa, že všetky lokálne priecestia budú vybavené svetelnou signalizáciou. Bez nej môžu ostať iba tie, kde je dobrý rozhľad a kde vlaky nejazdia príliš rýchlo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.