„To, čo je morálne alebo nemorálne v spoločnosti, je vec spoločenskej dohody,“ povedala Iveta Radičová a už druhýkrát urobila veľkú chybu. Nie pre obsah – ten odráža jej vnútorný svet. Pre cieľ, ktorý si sama dala.
Táto prezidentská kampaň je mimoriadne nudná. Nebyť hlasov z cirkvi, nebolo by o čom písať. Navyše, všetko sa zdá jasné vopred – výsledok prvého kola, obsadenie druhého, aj budúci prezident. Gašparovič, kandidát mečiarizmu bez Mečiara, človek prázdnych slov a plných nádrží, zrejme bude reprezentovať Slovensko ďalších päť rokov. Vyhrá zo zotrvačnosti. Na spor akoby tu už tretí rok chýbala energia.
Gašparovičovou rovnocennou súperkou sa mala stať Iveta Radičová. Tak sa pred časom rozhodla agentúra MVK Pavla Haulíka, denník SME, liberálna elita a napokon aj páni v SDKÚ. Nič proti výberu – Radičová je prijateľný človek, jej kariéra nie je plná škandálov, jej oportunizmus je na miestne pomery znesiteľný, najväčšie kauzy SDKÚ sú na jej tričku len nepriamo, a ani svojské vtipkovanie a absencia hlbšieho uvažovania nie sú neznesiteľnou prekážkou. Napokon – celkom určite by o mnoho hláv predstihla všetkých troch doterajších prezidentov. Na Mikloška s jeho životným príbehom asi nemáme, takže bude len najlepšou voľbou prvého kola, ale Radičová bola druhá najlepšia možnosť.
Lenže na to, aby sa liberál na Slovensku presadil, nikdy nestačili len liberálni voliči. Mečiar by nebol nikdy porazený, keby sa proti nemu nepostavila aj významná časť veriacich, ani reformy bývalých vlád by neprešli, ak by ich nepodporili aj konzervatívne strany. Ak teda chcela Radičová naozaj nad Gašparovičom vyhrať, a nielen získať silu pre budúci súboj v SDKÚ o jej lídra, potrebovala nevyhnutne získať aj konzervatívnych voličov. Presne v tom však opakovane zlyháva.
A nejde len o jej čudný štáb a bojovných lobistov. Prvú veľkú chybu urobila, keď v rozhovore pre .týždeň v súvislosti s interrupciami zdôraznila, že ak má s ich výkonom nejaký lekár problém, nemal sa stať gynekológom. Tento výrok poodhalil, ako hlboko Radičová nechápe vnútorné presvedčenie mnohých veriacich a ako ľahkovážne narába so slovom, ktoré má silu zabrzdiť jej prezidentský sen. Druhá chyba bola ešte fatálnejšia. Povedať, že morálka je vecou dohody väčšiny spoločnosti, je neospravedlniteľné. Ale pozor – naozaj nie pre obsah. Na toto, akokoľvek ploché presvedčenie, má Radičová právo. Napokon, presne rovnaké právo ako biskup Baláž, ktorý vidí morálku ako raz a navždy danú Bohom. V tom nie je problém. Problém je, že bez časti konzervatívnych voličov Radičová nemôže vyhrať.
„Spoločnosť Hitlera sa dohodla, že vraždiť Židov a Cigánov nie je hriech a bolo zavraždených státisíce Židov i Rómov,“ reagoval príkrym, no logicky správnym príkladom biskup Baláž. A keď ešte prišiel manipulatívny titulok v SME „Baláž prirovnal Radičovú k Hitlerovi“, ktorý mal zrejme zosmiešniť biskupa, ale v skutočnosti nechtiac upozornil veriacich na problém, mlieko bolo rozliate. A hoci obratom prišli chlácholivé reakcie ďalších biskupov, a dokonca aj stretnutie Radičovej s Balážom, už sa nedalo zakryť, že proti Gašparovičovi nekandiduje rozumný kandidát slušnejšieho Slovenska, ale skôr nezrelý kandidát liberálov. A to je na víťazstvo dosť málo.
Vedie sa tu teraz vášnivý spor o to, či biskup môže tak ostro zasahovať do politiky. Ten spor je však falošný. Biskup, ako každý z nás, je súčasťou verejnosti, a teda aj politiky. Balážov výrok je úplne v poriadku, dokonca je na naše pomery prekvapujúco, až nekatolícky priamy. Skutočná otázka na biskupov je iná – ak povedal jeden z nich ostré slová na adresu Radičovej, kde sú akékoľvek ostré slová na adresu Gašparoviča? Lebo Radičovej plochý výrok o morálke je nebezpečný potenciálne, ale Gašparovičove nemorálne skutky sú zlom, ktoré je dávno dokonané.
Slová majú veľkú silu, to biskupi dobre vedia. Ale aj tie nevyslovené.
Táto prezidentská kampaň je mimoriadne nudná. Nebyť hlasov z cirkvi, nebolo by o čom písať. Navyše, všetko sa zdá jasné vopred – výsledok prvého kola, obsadenie druhého, aj budúci prezident. Gašparovič, kandidát mečiarizmu bez Mečiara, človek prázdnych slov a plných nádrží, zrejme bude reprezentovať Slovensko ďalších päť rokov. Vyhrá zo zotrvačnosti. Na spor akoby tu už tretí rok chýbala energia.
Gašparovičovou rovnocennou súperkou sa mala stať Iveta Radičová. Tak sa pred časom rozhodla agentúra MVK Pavla Haulíka, denník SME, liberálna elita a napokon aj páni v SDKÚ. Nič proti výberu – Radičová je prijateľný človek, jej kariéra nie je plná škandálov, jej oportunizmus je na miestne pomery znesiteľný, najväčšie kauzy SDKÚ sú na jej tričku len nepriamo, a ani svojské vtipkovanie a absencia hlbšieho uvažovania nie sú neznesiteľnou prekážkou. Napokon – celkom určite by o mnoho hláv predstihla všetkých troch doterajších prezidentov. Na Mikloška s jeho životným príbehom asi nemáme, takže bude len najlepšou voľbou prvého kola, ale Radičová bola druhá najlepšia možnosť.
Lenže na to, aby sa liberál na Slovensku presadil, nikdy nestačili len liberálni voliči. Mečiar by nebol nikdy porazený, keby sa proti nemu nepostavila aj významná časť veriacich, ani reformy bývalých vlád by neprešli, ak by ich nepodporili aj konzervatívne strany. Ak teda chcela Radičová naozaj nad Gašparovičom vyhrať, a nielen získať silu pre budúci súboj v SDKÚ o jej lídra, potrebovala nevyhnutne získať aj konzervatívnych voličov. Presne v tom však opakovane zlyháva.
A nejde len o jej čudný štáb a bojovných lobistov. Prvú veľkú chybu urobila, keď v rozhovore pre .týždeň v súvislosti s interrupciami zdôraznila, že ak má s ich výkonom nejaký lekár problém, nemal sa stať gynekológom. Tento výrok poodhalil, ako hlboko Radičová nechápe vnútorné presvedčenie mnohých veriacich a ako ľahkovážne narába so slovom, ktoré má silu zabrzdiť jej prezidentský sen. Druhá chyba bola ešte fatálnejšia. Povedať, že morálka je vecou dohody väčšiny spoločnosti, je neospravedlniteľné. Ale pozor – naozaj nie pre obsah. Na toto, akokoľvek ploché presvedčenie, má Radičová právo. Napokon, presne rovnaké právo ako biskup Baláž, ktorý vidí morálku ako raz a navždy danú Bohom. V tom nie je problém. Problém je, že bez časti konzervatívnych voličov Radičová nemôže vyhrať.
„Spoločnosť Hitlera sa dohodla, že vraždiť Židov a Cigánov nie je hriech a bolo zavraždených státisíce Židov i Rómov,“ reagoval príkrym, no logicky správnym príkladom biskup Baláž. A keď ešte prišiel manipulatívny titulok v SME „Baláž prirovnal Radičovú k Hitlerovi“, ktorý mal zrejme zosmiešniť biskupa, ale v skutočnosti nechtiac upozornil veriacich na problém, mlieko bolo rozliate. A hoci obratom prišli chlácholivé reakcie ďalších biskupov, a dokonca aj stretnutie Radičovej s Balážom, už sa nedalo zakryť, že proti Gašparovičovi nekandiduje rozumný kandidát slušnejšieho Slovenska, ale skôr nezrelý kandidát liberálov. A to je na víťazstvo dosť málo.
Vedie sa tu teraz vášnivý spor o to, či biskup môže tak ostro zasahovať do politiky. Ten spor je však falošný. Biskup, ako každý z nás, je súčasťou verejnosti, a teda aj politiky. Balážov výrok je úplne v poriadku, dokonca je na naše pomery prekvapujúco, až nekatolícky priamy. Skutočná otázka na biskupov je iná – ak povedal jeden z nich ostré slová na adresu Radičovej, kde sú akékoľvek ostré slová na adresu Gašparoviča? Lebo Radičovej plochý výrok o morálke je nebezpečný potenciálne, ale Gašparovičove nemorálne skutky sú zlom, ktoré je dávno dokonané.
Slová majú veľkú silu, to biskupi dobre vedia. Ale aj tie nevyslovené.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.