Pred rokom sa v Írsku postavil proti Lisabonskej zmluve a v kampani porazil všetky politické strany. Kritizuje Brusel, označenie z euroskepticizmu však odmieta. Na Slovensko prišiel, pretože zakladá prvú celoeurópsku politickú stranu. Declan Ganley.
.kto ste?
Otec štyroch detí, manžel, Európan, Ír, podnikateľ a momentálne tiež účastník politického procesu, ktorý si ním pôvodne neželal byť.
.prečo?
Pretože demokracia v Európe je ohrozená a ja som bol vychovaný tak, že cítim povinnosť s tým niečo urobiť.
.kedy ste tú povinnosť pocítili?
Keď som čítal návrh európskej ústavy. Začal som ju čítať ako podnikateľ, od strany 9 som ju čítal plný obáv ako otec štyroch detí. Pochopil som, že to nie je iba nedemokratický dokument, ale že je to antidemokratický návrh s cieľom aktívne sa vyhýbať demokratickej zodpovednosti.
.je ťažké zameniť kariéru biznismena za politika?
Nemyslím, že som niečo zamenil, som stále ten istý človek. Prvou motiváciou je pre mňa to, že som otcom štyroch detí, až následne rozmýšľam ako podnikateľ.
.koľko dní v týždni vás zamestnáva biznis a koľko politika?
Sme v kampani pred voľbami do EP, takže momentálne takmer všetok čas venujem politike. Ale stále sa za politika nepovažujem, som biznismen.
.odkiaľ máte peniaze na celoeurópsku kampaň?
Získali sme ich od sponzorov a darcov. Neznamená to však, že máme neobmedzené zdroje, ani by to nebolo dobré. Snažím sa oslovovať tisíce ľudí po celej Európe, ktorí problémy vidia, tak ako my, a žiadať ich o podporu. Keď sa ľudia o týchto problémoch dozvedia, začnú sa zaujímať a keď nás podporia, už to považujú za svoju vec. Preto vítame aj podporu vo výške jedného či dvoch eur, zvyšuje to totiž záujem a účasť na politickom procese.
.máte nejaké peniaze zo zdrojov mimo EÚ?
Nie. A nebudeme používať ani peniaze európskych daňových poplatníkov. Pôvodne sme síce požiadali o dotáciu z EÚ, na ktorú sme podľa mňa mali nárok, ale keď nám ju zamietli, rozhodli sme sa, že až kým neprejdeme voľbami a nezískame demokratický mandát, nechceme pre svoje ciele žiadne štátne dotácie.
.máte nejaké peniaze od cudzích subjektov podnikajúcich v Európe, povedzme pôvodom z Ruska?
Nie a podobné špekulácie považujem za urážajúce. Sú to tvrdenia ľudí ako Daniel Cohn-Bendit, ktorí sami majú čo vysvetľovať a sú to klasické konšpiračné teórie, ktoré nás majú poškodiť. Nie je to pravda a tá otázka znie, ako keby som sa ja spýtal, kedy ste prestali biť svoju ženu. Automaticky predpokladám, že ste ju bili a preto je to urážajúce.
.podnikali ste však s Olegom Deripaskom, bohatým ruským oligarchom..
Kto to je?
.nepoznáte ho?
Nie. Kto to je?
.ruský oligarcha, blízky Kremľu, ktorý podľa britskej tlače financoval aj britských politikov...
Nepoznám ho.
.prečo ste prišli na Slovensko?
Mojím cieľom je založiť tu politickú stranu a nadáciu Libertas.
.ale na Slovensku už existujú strany, ktoré napríklad hlasovali proti Lisabonskej zmluve.
Áno, viem, stretol som sa s ich predstaviteľmi.
.chcete založiť novú stranu, aj keď ich tým oslabíte?
Áno. Ide o to, že ak chceme byť efektívni, musíme byť viac než len proti niečomu. Ak chcete bojovať proti kráľovi a jediné, čo máte, sú skupiny roľníkov, tak to nedokážete. Potrebujeme sa zjednotiť naprieč Európou, a na to potrebujeme efektívny nástroj. Iba tak dokážeme tlmočiť Bruselu problém demokratického deficitu. Musíme sa zjednotiť a namiesto rozdrobených, možno v ich nazeraní blízkych názorov poslať jeden silnejší.
.ale slovenskí euroskeptici z KDS a OKS sa dohodli na jednej kandidátke, takže už jednotní sú. Nemáte pocit, že ďalšia strana s podobným cieľom bude mať presne opačný efekt, o ktorý ide aj vám?
Otvorene povedané, mojím primárnym cieľom je, aby slovenskí voliči mohli v júni voliť kvalifikovaných kandidátov strany Libertas. Sme prvou paneurópskou stranou a to, ako sa to dotkne iných, sa ma netýka. Chcem, aby slovenskí podobne ako francúzski, nemeckí, lotyšskí či španielski voliči mali rovnakú možnosť voliť jednu stranu.
.voliči sa však v eurovoľbách nerozhodujú primárne podľa tém týkajúcich sa EÚ, ale rozhodujú u nich domáce témy.
Áno, ale to je chyba. Až 75 alebo viac percent legislatívy sa v súčasnosti prijíma v Bruseli. A preto je jediným efektívnym nástrojom celoeurópska strana, nie hlasy jedného, troch, piatich či dvanástich. Preto je EP taký disfunkčný, aký je, udržuje nesúhlasné názory nejednotné.
.budete financovať kampaň Libertas na Slovensku?
Áno, určite to máme v pláne.
.koľko plánujete minúť peňazí?
Ešte nemáme hotový rozpočet. Ale budeme sa snažiť aj o fundraisning, získať dobrovoľníkov a všetko, čo kampaň potrebuje.
.ako sa darí Libertasu v iných krajinách?
Situácia sa vyvíja, ale je to veľmi povzbudzujúce. Nie sme euroskeptici, zastávame pro-európske postoje a súčasne kritizujeme Brusel. Myslím si, že sú to v Európe väčšinové názory, ale nemá ich kto reprezentovať.
.ako ste na tom v krajinách, kde euroskeptickí politici v podstate neexistujú, ako napríklad v Maďarsku či Nemecku?
Rovnako ako v Írsku, veď za Lisabonskú zmluvu boli všetky strany a predsa sme ju v referende odmietli. Budujeme kandidátku aj v Nemecku a ľudia, ktorí budú za nás kandidovať, vo väčšine nie sú politici.
.čo pre vás znamená stredná Európa?
Ste darom a požehnaním pre celú Európu. V Amerike považujú za najväčšiu tú generáciu ľudí, ktorá vyrástla počas veľkej hospodárskej krízy, u vás najväčšia generácia žije teraz. Vie, čo je to zločinná vláda, máte to v živej pamäti, vážite si preto zodpovednú vládu a slobodu. Pripomína mi to Írov pred dvadsiatimi rokmi. Ľudia, čo nič nemali, pretože mať nemohli, si vážia, keď niečo nadobudnú, nie je to pre nich samozrejmosť. Energia a sila charakteru vašich ľudí sú preto pre budúcnosť Európy veľmi dôležité.
.čo vám prvé napadne, keď sa povie EÚ?
Úžasný úspech, myslím, že je to najúspešnejší mierový proces v dejinách a práve preto tento projekt treba uchrániť. V poslednom období je totiž príliš oddelený od ľudí. A to je zle, a preto s tým treba niečo urobiť. Myslím si, že jediný spôsob, ako to zmeniť, je priamo osloviť európskych občanov v júnových voľbách do EP a poslať do Bruselu jasný odkaz.
.kde sa vlastne stala chyba?
Postupne prichádzalo k presunu právomocí z úrovne štátu na Brusel a budovali sa nedemokratické inštitúcie. Tie nie sú nevyhnutne zlé, ale problém je, že sa postupne zmenili na antidemokratické. Dnes sú mimo demokratickej kontroly, a to je nemilé.
.čo je hlavným problémom integrácie?
Problémom je systém, moc ľudí, ktorých mená nepoznáme, ale vieme, že v Bruseli sú a rozhodujú o množstve vecí. Ale problémom sú aj národní politici ako Sarkozy, ktorí to celé napomáhajú.
.prečo to robia?
Je to tyrania mediokracie. Nikto nechce povedať, že cisár je nahý. A preto nehovoria, čo si myslia.
.je zaujímavé, že mnohí ľudia novembra ’89, bývalí disidenti, sú kritickí k EÚ, hoci za členstvo bojovali...
(Smiech.) Samozrejme, sú to ľudia, ktorí vedia, ako má vyzerať demokracia, a politici, ktorí si prečítajú to, čo podpisujú.
.počuli ste prejav prezidenta Klausa v EP?
Áno, bol som tam na jeho pozvanie.
.čo hovoríte na to, že sálu opustila aj väčšina poslancov z pravicovej EPP-ED, kde je ODS členom?
Bol to prejav netolerancie. A poviem ešte niečo: urobíme všetko preto, aby sa tí poslanci, čo odišli, už nemuseli do parlamentu po júni vrátiť. Tí ľudia si nezaslúžia kreslá v parlamente. Nie sú ochotní ani len počúvať.
.kam takáto Únia smeruje?
Ona nesmeruje, ona už tam je. Je to odmietanie kľúčových častí európskej identity. Pozrite sa na kauzu Buttiglione. Ja sám som rímsky katolík a kauza talianskeho profesora nám odkazuje, že jeho identita nebola zlučiteľná so súčasnou Európou. Viera v Boha ho pritom nerobila horším, ale ani lepším na zastávanie verejného úradu. Je to extrémna netolerancia.
.aká je podľa vás alternatíva k súčasnej EÚ?
Demokracia.
.čo to znamená?
Rozhodnutia by sa mali robiť pod demokratickou kontrolou. Európska komisia nemá priamy demokratický mandát, nemá preto navrhovať zákony tak, ako je to teraz. Ak máme mať európskeho prezidenta, musia ho voliť ľudia, a nie politici, ako to predpokladá Lisabonská zmluva.
.takže chcete silný Európsky parlament?
Áno.
.aj keď je to zo všetkých inštitúcii tá najradikálnejšia inštitúcia?
Keď bude mať silné právomoci, prestane byť radikálny, pretože začne zaujímať ľudí. Dnes ho ľudia neberú vážne, a to treba zmeniť.
.ak existuje nejaký orgán EÚ, kde sa dajú efektívne brániť národné záujmy a obmedzovať centralizácia, je to Rada ministrov, nie europarlament.
To je pravda.
.takže ktorý orgán má byť silnejší, parlament či rada? Neprotirečíte si trochu?
Pozrite, som len obyčajný Ír z vidieka, jednoduchý človek. Pokiaľ je zákonodarca zodpovedný mne ako voličovi, je mi jedno, kde sedí (smiech). Musí si však odo mňa pýtať zvolenie na to, čo chce robiť.
.ale to by malo podľa tejto logiky znamenať silné národné parlamenty a Radu ministrov s právom veta, nie silný europarlament...
Chcem, aby sa rozhodnutia robili na tej najvhodnejšej úrovni. Chcem rozhodovať, kde sa tie rozhodnutia robia a chcem, aby som si týchto ľudí ja mohol zvoliť. Je to jednoduché.
.no inštitúcie EÚ sa ťažko kontrolujú a sú ľuďom vzdialené, prečo ich posilňovať?
Sú veci, ktoré by sa mali rozhodovať v Bruseli a také, ktoré by sa nemali. Ale iba pod podmienkou, že štruktúry budú pod demokratickou kontrolou.
.nie je pre demokratickú Európu lepšie mať silné národné parlamenty než silný europarlament?
Demokracia musí byť silná na každej úrovni.
.hovoríte, že až 75 percent legislatívy je z Bruselu. Nie je teda alternatívou k súčasnej Únii to, keby sa viac rozhodovalo na úrovni členských štátov?
To je na ľuďoch, nech rozhodnú oni. Pre mňa je dôležité, aby sa to dialo demokraticky.
.čo navrhujete vy?
Mne záleží na tom, aby sa to dialo demokraticky. Na každej úrovni.
.o čom by sa malo rozhodovať v Bruseli?
To nech rozhodnú ľudia.
.ste politik, čo navrhujete vy?
Nechcem predbiehať, pripravujeme dokument, ktorý zverejníme v marci, ale celkom iste sú otázky a isté oblasti, o ktorých sa musí rozhodovať v Bruseli.
.aké?
To vám poviem v marci.
.uveďte nejaký príklad.
Napríklad zahraničná politika, bezpečnostná politika, energetika, environmentálna politika, obrana, všetko, čo dáva zmysel. V eurozóne je to, samozrejme, hospodárska politika, obchod.
.mala by mať EÚ spoločného ministra zahraničných vecí?
Áno.
.to je zaujímavé, menovali ste viaceré veci, kde sa spoločný názor EÚ hľadá azda najťažšie a často neexistuje.
A ani nemôže, nemal by.
.prečo?
Pretože na to neexistuje demokratický mandát. Pozrite, svet v 21. storočí bude nebezpečný a my v Európe buď spolu uspejeme, alebo zlyháme. Uspejeme, len ak budeme jednotní, a to len v prípade, ak naše inštitúcie budú pod demokratickou kontrolou.
.ako si to predstavujete? Keď sa rozhodovalo o vojne v Iraku, Nemecko a Francúzsko boli proti tejto vojne, mnohé menšie štáty za vojnu. Ako by malo vyzerať spoločné rozhodnutie?
Rozhodujúci je demokratický mandát..
.znamená to, že o vojne by sa malo rozhodnúť väčšinou hlasov?
Ak vnikne legitímny demokratický mandát, potom dosiahneme spoločný pozitívny výsledok. Dôležité je, aby sme my Európania neboli automaticky proti všetkému, čo navrhne Amerika.
.to je v poriadku, ale čo ak v EÚ nie sú podmienky na zladenie odlišných záujmov za každých okolností do spoločnej politiky?
Hovorím o tom, že občania majú rozhodovať priamo. Aj európska politika sa im má priamo zodpovedať.
.potom však žiadna spoločná zahraničná politika nemusí existovať.
To je na ľuďoch, aby o tom rozhodli.
.hovoríte, že Brusel rozhoduje o príliš veľa veciach a kritizujete to. Zároveň hovoríte, že v Bruseli by sa malo rozhodovať o zahraničnej politike.
Ľuďom je však bližšia ich národná politika a štáty majú staré konflikty aj rôzne protichodné záujmy.
To je jeden pohľad.
.neprotirečíte si?
Nemyslím si.
.český premiér Topolánek tvrdí, že Európa potrebuje Lisabon ako odpoveď na silnejúce postavenie Ruska. Váš názor?
Silná Európa je taká, ktorá má silný legitímny hlas. Silná Európa, ktorá nie je demokraticky kontrolovateľná, nie je projekt, pre ktorý by sme sa mali nadchýnať. Silná Európa znamená silné inštitúcie a to znamená, že musia byť demokratické.
.aké by mali byť vzťahy s Ruskom?
Rusko je pre nás dôležitý partner, s ktorým je Európa prepojená dejinami. Rusko je krajinou plnou tragédií, ale aj slávy. S Ruskom má Európa svoje historické skúsenosti a mnohé z našich dejín vidia Rusi ako príklad toho, ako kresťanský západ zradil kresťanský východ, z čoho vyplýva nedôvera, a to je tragédia. Naše vzťahy sú poznamenané dejinami.
.na čele Ruska sú bývalí komunisti a agenti tajnej služby. Myslíte si, že Rusko je nebezpečné pre krajiny, ktoré s ním susedia?
Samozrejme, že áno.
.čo si myslíte o rozširovaní NATO o štáty susediace s Ruskom?
Súhlasím s tým, napísal som o tom článok. Myslím si, že bolo chybou posledného summitu, že sa NATO nerozšírilo.
.na záver pár krátkych otázok. Čo si myslíte o globálnom otepľovaní?
Súhlasím s vedeckým názorom, že existuje otepľovanie spôsobené človekom.
.súhlasíte s reguláciami, ktoré sú s tým spájané?
Áno, myslím si, že sa musíme zaoberať otepľovaním spôsobeným človekom. Otepľovanie je spojené s energetickou politikou. Európa musí byť energeticky nezávislá.
.aká je ideálna výška dane z príjmu?
Taká nízka, ako len môže byť.
.to je koľko?
Číslo vám nepoviem, ale som obdivovateľom vášho daňového systému. Rovná daň je úžasná, to hovorím aj ako podnikateľ.
.myslíte si, že život treba chrániť od počatia?
Som za ochranu života.
.mali by byť potraty zakázané?
U nás v Írsku sú zakázané a považujem to za správne. Myslím si však, že je to otázka, ktorá má ostať plne v kompetencii členských štátov.
.existuje právo na eutanáziu?
Nie. Ale je to vec, ktorá má zostať na úrovni štátov.
.je správne uznať nezávislosť Kosova?
Ťažká otázka. Spôsob, akým sa to stalo, bol nešťastný. Keď ide o kosovských Albáncov, som rád, že majú, čo chceli, ale mohlo sa to celé odohrať citlivejšie.
.kde sú hranice EÚ?
O tom musia rozhodnúť ľudia.
.malo by byť Turecko členom Únie?
Musia to rozhodnúť ľudia v referende. Turecko je veľmi komplikovaná otázka, je to veľká výzva.
.mimochodom, ako berie vašu novú kariéru vaša žena?
Mám úžasnú ženu, rozumie veciam, ktorým sa venujem a rozumie obetiam, ktoré to pre našu rodinu znamená.
.kto ste?
Otec štyroch detí, manžel, Európan, Ír, podnikateľ a momentálne tiež účastník politického procesu, ktorý si ním pôvodne neželal byť.
.prečo?
Pretože demokracia v Európe je ohrozená a ja som bol vychovaný tak, že cítim povinnosť s tým niečo urobiť.
.kedy ste tú povinnosť pocítili?
Keď som čítal návrh európskej ústavy. Začal som ju čítať ako podnikateľ, od strany 9 som ju čítal plný obáv ako otec štyroch detí. Pochopil som, že to nie je iba nedemokratický dokument, ale že je to antidemokratický návrh s cieľom aktívne sa vyhýbať demokratickej zodpovednosti.
.je ťažké zameniť kariéru biznismena za politika?
Nemyslím, že som niečo zamenil, som stále ten istý človek. Prvou motiváciou je pre mňa to, že som otcom štyroch detí, až následne rozmýšľam ako podnikateľ.
.koľko dní v týždni vás zamestnáva biznis a koľko politika?
Sme v kampani pred voľbami do EP, takže momentálne takmer všetok čas venujem politike. Ale stále sa za politika nepovažujem, som biznismen.
.odkiaľ máte peniaze na celoeurópsku kampaň?
Získali sme ich od sponzorov a darcov. Neznamená to však, že máme neobmedzené zdroje, ani by to nebolo dobré. Snažím sa oslovovať tisíce ľudí po celej Európe, ktorí problémy vidia, tak ako my, a žiadať ich o podporu. Keď sa ľudia o týchto problémoch dozvedia, začnú sa zaujímať a keď nás podporia, už to považujú za svoju vec. Preto vítame aj podporu vo výške jedného či dvoch eur, zvyšuje to totiž záujem a účasť na politickom procese.
.máte nejaké peniaze zo zdrojov mimo EÚ?
Nie. A nebudeme používať ani peniaze európskych daňových poplatníkov. Pôvodne sme síce požiadali o dotáciu z EÚ, na ktorú sme podľa mňa mali nárok, ale keď nám ju zamietli, rozhodli sme sa, že až kým neprejdeme voľbami a nezískame demokratický mandát, nechceme pre svoje ciele žiadne štátne dotácie.
| Declan Ganley Narodil sa v roku 1968 v Anglicku. Od 13 rokov žije v Írsku. Úspešne podnikal v Rusku, kde vlastnil jednu z najväčších drevárskych firiem. Okrem toho založil investičný fond v Albánsku, obchodoval s Pentagónom či šperkami. Podľa časopisu European Business Magazine mal jeho majetok v roku 2006 hodnotu 300 mil. eur. V roku 2008 sa stal hlavnou postavou úspešnej kampane proti Lisabonskej zmluve v Írsku, aby následne založil prvú celoeurópsku stranu Libertas. Je ženatý, otec štyroch detí. |
.máte nejaké peniaze od cudzích subjektov podnikajúcich v Európe, povedzme pôvodom z Ruska?
Nie a podobné špekulácie považujem za urážajúce. Sú to tvrdenia ľudí ako Daniel Cohn-Bendit, ktorí sami majú čo vysvetľovať a sú to klasické konšpiračné teórie, ktoré nás majú poškodiť. Nie je to pravda a tá otázka znie, ako keby som sa ja spýtal, kedy ste prestali biť svoju ženu. Automaticky predpokladám, že ste ju bili a preto je to urážajúce.
.podnikali ste však s Olegom Deripaskom, bohatým ruským oligarchom..
Kto to je?
.nepoznáte ho?
Nie. Kto to je?
.ruský oligarcha, blízky Kremľu, ktorý podľa britskej tlače financoval aj britských politikov...
Nepoznám ho.
.prečo ste prišli na Slovensko?
Mojím cieľom je založiť tu politickú stranu a nadáciu Libertas.
.ale na Slovensku už existujú strany, ktoré napríklad hlasovali proti Lisabonskej zmluve.
Áno, viem, stretol som sa s ich predstaviteľmi.
.chcete založiť novú stranu, aj keď ich tým oslabíte?
Áno. Ide o to, že ak chceme byť efektívni, musíme byť viac než len proti niečomu. Ak chcete bojovať proti kráľovi a jediné, čo máte, sú skupiny roľníkov, tak to nedokážete. Potrebujeme sa zjednotiť naprieč Európou, a na to potrebujeme efektívny nástroj. Iba tak dokážeme tlmočiť Bruselu problém demokratického deficitu. Musíme sa zjednotiť a namiesto rozdrobených, možno v ich nazeraní blízkych názorov poslať jeden silnejší.
.ale slovenskí euroskeptici z KDS a OKS sa dohodli na jednej kandidátke, takže už jednotní sú. Nemáte pocit, že ďalšia strana s podobným cieľom bude mať presne opačný efekt, o ktorý ide aj vám?
Otvorene povedané, mojím primárnym cieľom je, aby slovenskí voliči mohli v júni voliť kvalifikovaných kandidátov strany Libertas. Sme prvou paneurópskou stranou a to, ako sa to dotkne iných, sa ma netýka. Chcem, aby slovenskí podobne ako francúzski, nemeckí, lotyšskí či španielski voliči mali rovnakú možnosť voliť jednu stranu.
.voliči sa však v eurovoľbách nerozhodujú primárne podľa tém týkajúcich sa EÚ, ale rozhodujú u nich domáce témy.
Áno, ale to je chyba. Až 75 alebo viac percent legislatívy sa v súčasnosti prijíma v Bruseli. A preto je jediným efektívnym nástrojom celoeurópska strana, nie hlasy jedného, troch, piatich či dvanástich. Preto je EP taký disfunkčný, aký je, udržuje nesúhlasné názory nejednotné.
.budete financovať kampaň Libertas na Slovensku?
Áno, určite to máme v pláne.
.koľko plánujete minúť peňazí?
Ešte nemáme hotový rozpočet. Ale budeme sa snažiť aj o fundraisning, získať dobrovoľníkov a všetko, čo kampaň potrebuje.
.ako sa darí Libertasu v iných krajinách?
Situácia sa vyvíja, ale je to veľmi povzbudzujúce. Nie sme euroskeptici, zastávame pro-európske postoje a súčasne kritizujeme Brusel. Myslím si, že sú to v Európe väčšinové názory, ale nemá ich kto reprezentovať.
.ako ste na tom v krajinách, kde euroskeptickí politici v podstate neexistujú, ako napríklad v Maďarsku či Nemecku?
Rovnako ako v Írsku, veď za Lisabonskú zmluvu boli všetky strany a predsa sme ju v referende odmietli. Budujeme kandidátku aj v Nemecku a ľudia, ktorí budú za nás kandidovať, vo väčšine nie sú politici.
.čo pre vás znamená stredná Európa?
Ste darom a požehnaním pre celú Európu. V Amerike považujú za najväčšiu tú generáciu ľudí, ktorá vyrástla počas veľkej hospodárskej krízy, u vás najväčšia generácia žije teraz. Vie, čo je to zločinná vláda, máte to v živej pamäti, vážite si preto zodpovednú vládu a slobodu. Pripomína mi to Írov pred dvadsiatimi rokmi. Ľudia, čo nič nemali, pretože mať nemohli, si vážia, keď niečo nadobudnú, nie je to pre nich samozrejmosť. Energia a sila charakteru vašich ľudí sú preto pre budúcnosť Európy veľmi dôležité.
.čo vám prvé napadne, keď sa povie EÚ?
Úžasný úspech, myslím, že je to najúspešnejší mierový proces v dejinách a práve preto tento projekt treba uchrániť. V poslednom období je totiž príliš oddelený od ľudí. A to je zle, a preto s tým treba niečo urobiť. Myslím si, že jediný spôsob, ako to zmeniť, je priamo osloviť európskych občanov v júnových voľbách do EP a poslať do Bruselu jasný odkaz.
.kde sa vlastne stala chyba?
Postupne prichádzalo k presunu právomocí z úrovne štátu na Brusel a budovali sa nedemokratické inštitúcie. Tie nie sú nevyhnutne zlé, ale problém je, že sa postupne zmenili na antidemokratické. Dnes sú mimo demokratickej kontroly, a to je nemilé.
.čo je hlavným problémom integrácie?
Problémom je systém, moc ľudí, ktorých mená nepoznáme, ale vieme, že v Bruseli sú a rozhodujú o množstve vecí. Ale problémom sú aj národní politici ako Sarkozy, ktorí to celé napomáhajú.
.prečo to robia?
Je to tyrania mediokracie. Nikto nechce povedať, že cisár je nahý. A preto nehovoria, čo si myslia.
.je zaujímavé, že mnohí ľudia novembra ’89, bývalí disidenti, sú kritickí k EÚ, hoci za členstvo bojovali...
(Smiech.) Samozrejme, sú to ľudia, ktorí vedia, ako má vyzerať demokracia, a politici, ktorí si prečítajú to, čo podpisujú.
.počuli ste prejav prezidenta Klausa v EP?
Áno, bol som tam na jeho pozvanie.
.čo hovoríte na to, že sálu opustila aj väčšina poslancov z pravicovej EPP-ED, kde je ODS členom?
Bol to prejav netolerancie. A poviem ešte niečo: urobíme všetko preto, aby sa tí poslanci, čo odišli, už nemuseli do parlamentu po júni vrátiť. Tí ľudia si nezaslúžia kreslá v parlamente. Nie sú ochotní ani len počúvať.
.kam takáto Únia smeruje?
Ona nesmeruje, ona už tam je. Je to odmietanie kľúčových častí európskej identity. Pozrite sa na kauzu Buttiglione. Ja sám som rímsky katolík a kauza talianskeho profesora nám odkazuje, že jeho identita nebola zlučiteľná so súčasnou Európou. Viera v Boha ho pritom nerobila horším, ale ani lepším na zastávanie verejného úradu. Je to extrémna netolerancia.
.aká je podľa vás alternatíva k súčasnej EÚ?
Demokracia.
.čo to znamená?
Rozhodnutia by sa mali robiť pod demokratickou kontrolou. Európska komisia nemá priamy demokratický mandát, nemá preto navrhovať zákony tak, ako je to teraz. Ak máme mať európskeho prezidenta, musia ho voliť ľudia, a nie politici, ako to predpokladá Lisabonská zmluva.
.takže chcete silný Európsky parlament?
Áno.
.aj keď je to zo všetkých inštitúcii tá najradikálnejšia inštitúcia?
Keď bude mať silné právomoci, prestane byť radikálny, pretože začne zaujímať ľudí. Dnes ho ľudia neberú vážne, a to treba zmeniť.
.ak existuje nejaký orgán EÚ, kde sa dajú efektívne brániť národné záujmy a obmedzovať centralizácia, je to Rada ministrov, nie europarlament.
To je pravda.
.takže ktorý orgán má byť silnejší, parlament či rada? Neprotirečíte si trochu?
Pozrite, som len obyčajný Ír z vidieka, jednoduchý človek. Pokiaľ je zákonodarca zodpovedný mne ako voličovi, je mi jedno, kde sedí (smiech). Musí si však odo mňa pýtať zvolenie na to, čo chce robiť.
.ale to by malo podľa tejto logiky znamenať silné národné parlamenty a Radu ministrov s právom veta, nie silný europarlament...
Chcem, aby sa rozhodnutia robili na tej najvhodnejšej úrovni. Chcem rozhodovať, kde sa tie rozhodnutia robia a chcem, aby som si týchto ľudí ja mohol zvoliť. Je to jednoduché.
.no inštitúcie EÚ sa ťažko kontrolujú a sú ľuďom vzdialené, prečo ich posilňovať?
Sú veci, ktoré by sa mali rozhodovať v Bruseli a také, ktoré by sa nemali. Ale iba pod podmienkou, že štruktúry budú pod demokratickou kontrolou.
.nie je pre demokratickú Európu lepšie mať silné národné parlamenty než silný europarlament?
Demokracia musí byť silná na každej úrovni.
.hovoríte, že až 75 percent legislatívy je z Bruselu. Nie je teda alternatívou k súčasnej Únii to, keby sa viac rozhodovalo na úrovni členských štátov?
To je na ľuďoch, nech rozhodnú oni. Pre mňa je dôležité, aby sa to dialo demokraticky.
.čo navrhujete vy?
Mne záleží na tom, aby sa to dialo demokraticky. Na každej úrovni.
.o čom by sa malo rozhodovať v Bruseli?
To nech rozhodnú ľudia.
.ste politik, čo navrhujete vy?
Nechcem predbiehať, pripravujeme dokument, ktorý zverejníme v marci, ale celkom iste sú otázky a isté oblasti, o ktorých sa musí rozhodovať v Bruseli.
.aké?
To vám poviem v marci.
.uveďte nejaký príklad.
Napríklad zahraničná politika, bezpečnostná politika, energetika, environmentálna politika, obrana, všetko, čo dáva zmysel. V eurozóne je to, samozrejme, hospodárska politika, obchod.
.mala by mať EÚ spoločného ministra zahraničných vecí?
Áno.
.to je zaujímavé, menovali ste viaceré veci, kde sa spoločný názor EÚ hľadá azda najťažšie a často neexistuje.
A ani nemôže, nemal by.
.prečo?
Pretože na to neexistuje demokratický mandát. Pozrite, svet v 21. storočí bude nebezpečný a my v Európe buď spolu uspejeme, alebo zlyháme. Uspejeme, len ak budeme jednotní, a to len v prípade, ak naše inštitúcie budú pod demokratickou kontrolou.
.ako si to predstavujete? Keď sa rozhodovalo o vojne v Iraku, Nemecko a Francúzsko boli proti tejto vojne, mnohé menšie štáty za vojnu. Ako by malo vyzerať spoločné rozhodnutie?
Rozhodujúci je demokratický mandát..
.znamená to, že o vojne by sa malo rozhodnúť väčšinou hlasov?
Ak vnikne legitímny demokratický mandát, potom dosiahneme spoločný pozitívny výsledok. Dôležité je, aby sme my Európania neboli automaticky proti všetkému, čo navrhne Amerika.
.to je v poriadku, ale čo ak v EÚ nie sú podmienky na zladenie odlišných záujmov za každých okolností do spoločnej politiky?
Hovorím o tom, že občania majú rozhodovať priamo. Aj európska politika sa im má priamo zodpovedať.
.potom však žiadna spoločná zahraničná politika nemusí existovať.
To je na ľuďoch, aby o tom rozhodli.
.hovoríte, že Brusel rozhoduje o príliš veľa veciach a kritizujete to. Zároveň hovoríte, že v Bruseli by sa malo rozhodovať o zahraničnej politike.
Ľuďom je však bližšia ich národná politika a štáty majú staré konflikty aj rôzne protichodné záujmy.
To je jeden pohľad.
.neprotirečíte si?
Nemyslím si.
.český premiér Topolánek tvrdí, že Európa potrebuje Lisabon ako odpoveď na silnejúce postavenie Ruska. Váš názor?
Silná Európa je taká, ktorá má silný legitímny hlas. Silná Európa, ktorá nie je demokraticky kontrolovateľná, nie je projekt, pre ktorý by sme sa mali nadchýnať. Silná Európa znamená silné inštitúcie a to znamená, že musia byť demokratické.
.aké by mali byť vzťahy s Ruskom?
Rusko je pre nás dôležitý partner, s ktorým je Európa prepojená dejinami. Rusko je krajinou plnou tragédií, ale aj slávy. S Ruskom má Európa svoje historické skúsenosti a mnohé z našich dejín vidia Rusi ako príklad toho, ako kresťanský západ zradil kresťanský východ, z čoho vyplýva nedôvera, a to je tragédia. Naše vzťahy sú poznamenané dejinami.
.na čele Ruska sú bývalí komunisti a agenti tajnej služby. Myslíte si, že Rusko je nebezpečné pre krajiny, ktoré s ním susedia?
Samozrejme, že áno.
.čo si myslíte o rozširovaní NATO o štáty susediace s Ruskom?
Súhlasím s tým, napísal som o tom článok. Myslím si, že bolo chybou posledného summitu, že sa NATO nerozšírilo.
.na záver pár krátkych otázok. Čo si myslíte o globálnom otepľovaní?
Súhlasím s vedeckým názorom, že existuje otepľovanie spôsobené človekom.
.súhlasíte s reguláciami, ktoré sú s tým spájané?
Áno, myslím si, že sa musíme zaoberať otepľovaním spôsobeným človekom. Otepľovanie je spojené s energetickou politikou. Európa musí byť energeticky nezávislá.
.aká je ideálna výška dane z príjmu?
Taká nízka, ako len môže byť.
.to je koľko?
Číslo vám nepoviem, ale som obdivovateľom vášho daňového systému. Rovná daň je úžasná, to hovorím aj ako podnikateľ.
.myslíte si, že život treba chrániť od počatia?
Som za ochranu života.
.mali by byť potraty zakázané?
U nás v Írsku sú zakázané a považujem to za správne. Myslím si však, že je to otázka, ktorá má ostať plne v kompetencii členských štátov.
.existuje právo na eutanáziu?
Nie. Ale je to vec, ktorá má zostať na úrovni štátov.
.je správne uznať nezávislosť Kosova?
Ťažká otázka. Spôsob, akým sa to stalo, bol nešťastný. Keď ide o kosovských Albáncov, som rád, že majú, čo chceli, ale mohlo sa to celé odohrať citlivejšie.
.kde sú hranice EÚ?
O tom musia rozhodnúť ľudia.
.malo by byť Turecko členom Únie?
Musia to rozhodnúť ľudia v referende. Turecko je veľmi komplikovaná otázka, je to veľká výzva.
.mimochodom, ako berie vašu novú kariéru vaša žena?
Mám úžasnú ženu, rozumie veciam, ktorým sa venujem a rozumie obetiam, ktoré to pre našu rodinu znamená.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.