Niečo pre nepriateľov kapitalizmu. „Kapitalizmus sa rozšíril o obrovské územia s takmer pol miliardou obyvateľov, čo na čas umožnilo oddialiť krízu, ktorá znova zákonite prišla v súčasnej dobe a to v mekke kapitalizmu – v USA.
Rozlieva sa do celého sveta, zasahuje výrobu aj spotrebu. Určite by bolo potrebné spoločne posúdiť, ako v záujme posilnenia vplyvu komunistických strán na túto skutočnosť reagovať.“ Hádajte, kto to povedal? Bývalý generálny tajomník Komunistickej strany Československa Milouš Jakeš v prejave na konferencii okresných organizácií KSČM. Jakeš sa pokúsil aj o analýzu príčin porážky socializmu v roku 1989. Na vine je, podľa neho, Gorbačov a predovšetkým Chruščov, ktorý sa v roku 1956 pustil do kritiky Jozefa Stalina.
Pokiaľ ide o Chruščova, má Jakeš pravdu. Kritika kultu osobnosti dala obyvateľstvu tábora mieru možnosť trochu sa nadýchať slobody. Ale len na chvíľu. Kto chcel slobodu natrvalo, skončil ako Budapešť na jeseň v päťdesiatom šiestom. Ale tak či onak, ukázalo sa, kto je najväčším nepriateľom komunizmu. Politické uvoľnenie, závan demokracie a slobody. My sme si to užili v šesťdesiatom ôsmom. Ešte aj socializmus s ľudskou tvárou sa moskovskému centru videl nebezpečný a neváhali proti ľudskej tvári nasadiť tanky. Aj oni mali zo svojho hľadiska pravdu. Keby neprišli, zo socializmu by ostala len ľudská tvár a slobodný demokratický systém, v ktorom komunisti nemajú rozhodujúce slovo. Znovu sa to zopakovalo v osemdesiatom deviatom. Pár rokov predtým Gorbačov nasadil perestrojku, uvoľnenie, odmäk a komunizmus sa začal rúcať. Gorbačov to, našťastie, nechal tak. Namiesto tankov prišla sloboda a demokracia. Môžeme slobodne a verejne nadávať, ako nám je zle a ako bolo kedysi dobre. A aké svine sú Američania. Minule telefonoval do rozhlasu poslucháč, ktorý povedal, že netreba toľko nadávať na komunistov, lebo Američania vyhnali Chaplina do Švajčiarska. Predstavil som si to Švajčiarsko, do ktorého komunisti vyhnali Mandeľštama, Babeľa, Mejerchoľda a milióny bezmenných „nepriateľov ľudu“. To Švajčiarsko sa volalo GULAG a pochybujem, že sa Chaplin o ňom niekedy čo len dozvedel. Počul som, ako v päťdesiatych rokoch zažartoval jeden politický väzeň, keď im na Vianoce výnimočne rozdali švajčiarske syry. „Bol by som radšej, keby to bolo naopak, keby som bol teraz vo Švajčiarsku a žral to, čo nám tu denne servírujú.“ Dostal týždeň samotky za zmysel pre humor. Komu to nestačí, zacitujem mu z výpovede kubánskeho emigranta, ktorý z Castrovej Kuby, z ostrova slobody, ušiel preto, lebo mu „dušu rozleptávala ničota“. „Každý rok to isté, flákaš sa okolo svojho polorozpadnutého baraka, v práci, ktorú ti pridelia, aby mohli tvrdiť, že na Kube neexistuje nezamestnanosť, alebo len tak, ulicami.“ Toto je tá odpoveď na krízu kapitalizmu, ktorú nám komunisti tak štedro ponúkali.
Rozlieva sa do celého sveta, zasahuje výrobu aj spotrebu. Určite by bolo potrebné spoločne posúdiť, ako v záujme posilnenia vplyvu komunistických strán na túto skutočnosť reagovať.“ Hádajte, kto to povedal? Bývalý generálny tajomník Komunistickej strany Československa Milouš Jakeš v prejave na konferencii okresných organizácií KSČM. Jakeš sa pokúsil aj o analýzu príčin porážky socializmu v roku 1989. Na vine je, podľa neho, Gorbačov a predovšetkým Chruščov, ktorý sa v roku 1956 pustil do kritiky Jozefa Stalina.
Pokiaľ ide o Chruščova, má Jakeš pravdu. Kritika kultu osobnosti dala obyvateľstvu tábora mieru možnosť trochu sa nadýchať slobody. Ale len na chvíľu. Kto chcel slobodu natrvalo, skončil ako Budapešť na jeseň v päťdesiatom šiestom. Ale tak či onak, ukázalo sa, kto je najväčším nepriateľom komunizmu. Politické uvoľnenie, závan demokracie a slobody. My sme si to užili v šesťdesiatom ôsmom. Ešte aj socializmus s ľudskou tvárou sa moskovskému centru videl nebezpečný a neváhali proti ľudskej tvári nasadiť tanky. Aj oni mali zo svojho hľadiska pravdu. Keby neprišli, zo socializmu by ostala len ľudská tvár a slobodný demokratický systém, v ktorom komunisti nemajú rozhodujúce slovo. Znovu sa to zopakovalo v osemdesiatom deviatom. Pár rokov predtým Gorbačov nasadil perestrojku, uvoľnenie, odmäk a komunizmus sa začal rúcať. Gorbačov to, našťastie, nechal tak. Namiesto tankov prišla sloboda a demokracia. Môžeme slobodne a verejne nadávať, ako nám je zle a ako bolo kedysi dobre. A aké svine sú Američania. Minule telefonoval do rozhlasu poslucháč, ktorý povedal, že netreba toľko nadávať na komunistov, lebo Američania vyhnali Chaplina do Švajčiarska. Predstavil som si to Švajčiarsko, do ktorého komunisti vyhnali Mandeľštama, Babeľa, Mejerchoľda a milióny bezmenných „nepriateľov ľudu“. To Švajčiarsko sa volalo GULAG a pochybujem, že sa Chaplin o ňom niekedy čo len dozvedel. Počul som, ako v päťdesiatych rokoch zažartoval jeden politický väzeň, keď im na Vianoce výnimočne rozdali švajčiarske syry. „Bol by som radšej, keby to bolo naopak, keby som bol teraz vo Švajčiarsku a žral to, čo nám tu denne servírujú.“ Dostal týždeň samotky za zmysel pre humor. Komu to nestačí, zacitujem mu z výpovede kubánskeho emigranta, ktorý z Castrovej Kuby, z ostrova slobody, ušiel preto, lebo mu „dušu rozleptávala ničota“. „Každý rok to isté, flákaš sa okolo svojho polorozpadnutého baraka, v práci, ktorú ti pridelia, aby mohli tvrdiť, že na Kube neexistuje nezamestnanosť, alebo len tak, ulicami.“ Toto je tá odpoveď na krízu kapitalizmu, ktorú nám komunisti tak štedro ponúkali.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.