Alibistická tvár Ameriky
Správa o stave ľudských práv vo svete v roku 2008 je tu, uverejnilo ju americké ministerstvo zahraničných vecí. Jej zistenia nepotešia tých, ktorí už roky optimisticky dúfajú v poľudšťovanie Číny. Po olympiáde sa ázijský obor v hodnoteniach dodržiavania ľudských práv prepadol ešte hlbšie. Zadržiavanie a obťažovanie disidentov, mimosúdne popravy, mučenie väzňov, potláčanie práv menšín... Je toho dosť – rozhodne dosť na to, aby Spojené štáty americké, ale aj iné krajiny západnej kultúrnej sféry, prehodnotili svoj vzťah k Číne. Sotva sa však na to chystajú.
Výrečným príkladom je návšteva Hillary Clintonovej v Ázii. Diplomatický krst ohňom, aj tak by sa dalo nazvať to, čím nová ministerka zahraničných vecí USA prešla. Zožala mnohé pochvaly, ale ukázala aj alibistickú tvár Ameriky. Ešte pred odchodom do Ázie oznámila, že USA majú v úmysle na Čínu pritlačiť v otázkach ľudských práv a klimatických zmien. A potom zrazu zmenila nôtu a vyhlásila, že spory o ľudských právach by nemali zasahovať do rokovaní o problémoch, ako sú klimatické zmeny, ekonomická kríza a bezpečnostné riziká. To, že také vyjadrenie by ju mohlo hneď na začiatku ministerskej kariéry stáť veľa, si Hillary Clinton asi uvedomila, a tak svoje slová zmiernila – ľudské práva by predsa len mali byť významnou témou rokovaní, doložila. Veľa však nezachránila, najmä keď vyšlo najavo, že počas jej návštevy čínske úrady ešte znásobili tlak na disidentov a viacerým z nich nariadili domáce väzenie. Niežeby za ich prenasledovanie Hillary Clinton priamo mohla – je starou praxou utláčateľských režimov, že v prítomnosti vyslancov slobodnejšieho sveta nasadia náhubky domácim odporcom. Problém je inde – vyzerá to, akoby Peking nasadil náhubok aj Clintonovej.
Prečo? Po odpoveď stačí zaskočiť k nej samej. V podstate priznala, že o ľudských právach sa nehovorí, keď treba riešiť ekonomickú krízu. Nepovedala, a ani nemusela, že pokles výkonnosti americkej ekonomiky povzbudzuje tú čínsku. Dnes už nie sú výnimkou analýzy, ktoré predpovedajú, že Čína prevezme post ekonomického lídra sveta po Spojených štátoch. Vo svetle tejto skutočnosti však oficiálne stanovisko Hillary Clintonovej pripomína ponížené prosebníctvo. A to dodáva jej zdanlivo triumfálnej jazde Áziou smutný tón.
.mg
Berlín zachraňuje
Nemecko podľa kancelárky Merkelovej pomôže ohrozeným krajinám eurozóny. „Pôjdeme krajinu po krajine a všetko závisí od toho, ako otvorene a čestne budeme o situácii hovoriť,“ povedala. Poľský a maďarský premiér žiadajú o mimoriadny vstup do eurozóny. Economist je za vstup malých baltských štátov a pomoc ostatným, aj Ukrajine. Čo by bola Európa bez Nemecka?
.jd
Nie sekularizmu
Vyše 60 percent Britov si želá zachovať význam náboženstva a kresťanských hodnôt vo verejnom živote, vyplýva z prieskumu BBC. Zaujímavé, že zachovanie tradičných kresťanských hodnôt vo verejnom živote si želajú výrazne viac britskí moslimovia a hinduisti než kresťania. Ktovie, ako na to zareagujú britskí politici a kresťania, ktorí preferujú sekularizmus.
.jd
Nevinný
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu zbavil viny srbského exprezidenta Milana Milutinoviča, obžalovaného za zločiny proti ľudskosti, ktoré spáchala srbská armáda v rokoch 1998 a 1999 v Kosove. S Milutinovičom súdili päť srbských toppolitikov a generálov, tí dostali od 15 do 22 rokov väzenia. Milutinovič dostal pardon – podľa súdu nemal na činy armády v inkriminovanom čase vplyv.
.mg
Jedno vrece
Viceguvernér Českej národnej banky Mojmír Hampl sa ohradil proti komentárom, ktoré hádžu do jedného vreca všetky štáty v regióne strednej a východnej Európy. V liste, ktorý zverejnil britský denník Financial Times, okrem iného píše, že v tomto regióne sú aj krajiny, ktoré sú fakticky na úrovni západnej Európy: za také považuje Česko, Slovensko a Slovinsko.
.mg
CSU za referendum
Šéf bavorskej CSU Horst Seehofer navrhuje referendum o tureckom členstve v EÚ. Návrh je hodnotený ako pokus získať v nadchádzajúcich voľbách do EP euroskeptické hlasy. Seehofer hovorí o priblížení EÚ k ľuďom a používaní referenda na otázky EÚ. V Bruseli rastú obavy, aké to môže mať dôsledky. CSU to nemá ľahké: kandiduje iba v Bavorsku, kde musí získať takú väčšinu hlasov, aby to v celonemeckom prepočte prevýšilo 5 percent.
.jd
Dalia Grybauskaite/
Komisárka EÚ pre rozpočet sa rozhodla vzdať funkcie v Bruseli a kandidovať na funkciu litovského prezidenta. „Môžem a aj chcem využiť svoje skúsenosti, vedomosti a schopnosti a vytiahnuť nás z politického a ekonomického temna,“ povedala.
Barack Obama/
Americký prezident bude cestovať po Európe a po summitoch G20 v Londýne a NATO v Štrasburgu navštívi aj Prahu, oznámil český minister Schwarzenberg. Očakáva sa rokovanie o protiraketovej obrane aj spolupráci s EÚ. Neočakávajú sa demonštrácie.
Lajos Bokros/
Do europarlamentných volieb sa chystá autor ekonomického balíčka z roku 1995, v čele kandidátky maďarskej opozičnej strany MDF. Exminister financií vo vláde socialistov pomáhal zbaviť Maďarsko socializmu. Mal by podobné ciele aj v bašte euroideológie?
Správa o stave ľudských práv vo svete v roku 2008 je tu, uverejnilo ju americké ministerstvo zahraničných vecí. Jej zistenia nepotešia tých, ktorí už roky optimisticky dúfajú v poľudšťovanie Číny. Po olympiáde sa ázijský obor v hodnoteniach dodržiavania ľudských práv prepadol ešte hlbšie. Zadržiavanie a obťažovanie disidentov, mimosúdne popravy, mučenie väzňov, potláčanie práv menšín... Je toho dosť – rozhodne dosť na to, aby Spojené štáty americké, ale aj iné krajiny západnej kultúrnej sféry, prehodnotili svoj vzťah k Číne. Sotva sa však na to chystajú.
Výrečným príkladom je návšteva Hillary Clintonovej v Ázii. Diplomatický krst ohňom, aj tak by sa dalo nazvať to, čím nová ministerka zahraničných vecí USA prešla. Zožala mnohé pochvaly, ale ukázala aj alibistickú tvár Ameriky. Ešte pred odchodom do Ázie oznámila, že USA majú v úmysle na Čínu pritlačiť v otázkach ľudských práv a klimatických zmien. A potom zrazu zmenila nôtu a vyhlásila, že spory o ľudských právach by nemali zasahovať do rokovaní o problémoch, ako sú klimatické zmeny, ekonomická kríza a bezpečnostné riziká. To, že také vyjadrenie by ju mohlo hneď na začiatku ministerskej kariéry stáť veľa, si Hillary Clinton asi uvedomila, a tak svoje slová zmiernila – ľudské práva by predsa len mali byť významnou témou rokovaní, doložila. Veľa však nezachránila, najmä keď vyšlo najavo, že počas jej návštevy čínske úrady ešte znásobili tlak na disidentov a viacerým z nich nariadili domáce väzenie. Niežeby za ich prenasledovanie Hillary Clinton priamo mohla – je starou praxou utláčateľských režimov, že v prítomnosti vyslancov slobodnejšieho sveta nasadia náhubky domácim odporcom. Problém je inde – vyzerá to, akoby Peking nasadil náhubok aj Clintonovej.
Prečo? Po odpoveď stačí zaskočiť k nej samej. V podstate priznala, že o ľudských právach sa nehovorí, keď treba riešiť ekonomickú krízu. Nepovedala, a ani nemusela, že pokles výkonnosti americkej ekonomiky povzbudzuje tú čínsku. Dnes už nie sú výnimkou analýzy, ktoré predpovedajú, že Čína prevezme post ekonomického lídra sveta po Spojených štátoch. Vo svetle tejto skutočnosti však oficiálne stanovisko Hillary Clintonovej pripomína ponížené prosebníctvo. A to dodáva jej zdanlivo triumfálnej jazde Áziou smutný tón.
.mg
Berlín zachraňuje
Nemecko podľa kancelárky Merkelovej pomôže ohrozeným krajinám eurozóny. „Pôjdeme krajinu po krajine a všetko závisí od toho, ako otvorene a čestne budeme o situácii hovoriť,“ povedala. Poľský a maďarský premiér žiadajú o mimoriadny vstup do eurozóny. Economist je za vstup malých baltských štátov a pomoc ostatným, aj Ukrajine. Čo by bola Európa bez Nemecka?
.jd
Nie sekularizmu
Vyše 60 percent Britov si želá zachovať význam náboženstva a kresťanských hodnôt vo verejnom živote, vyplýva z prieskumu BBC. Zaujímavé, že zachovanie tradičných kresťanských hodnôt vo verejnom živote si želajú výrazne viac britskí moslimovia a hinduisti než kresťania. Ktovie, ako na to zareagujú britskí politici a kresťania, ktorí preferujú sekularizmus.
.jd
Nevinný
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu zbavil viny srbského exprezidenta Milana Milutinoviča, obžalovaného za zločiny proti ľudskosti, ktoré spáchala srbská armáda v rokoch 1998 a 1999 v Kosove. S Milutinovičom súdili päť srbských toppolitikov a generálov, tí dostali od 15 do 22 rokov väzenia. Milutinovič dostal pardon – podľa súdu nemal na činy armády v inkriminovanom čase vplyv.
.mg
Jedno vrece
Viceguvernér Českej národnej banky Mojmír Hampl sa ohradil proti komentárom, ktoré hádžu do jedného vreca všetky štáty v regióne strednej a východnej Európy. V liste, ktorý zverejnil britský denník Financial Times, okrem iného píše, že v tomto regióne sú aj krajiny, ktoré sú fakticky na úrovni západnej Európy: za také považuje Česko, Slovensko a Slovinsko.
.mg
CSU za referendum
Šéf bavorskej CSU Horst Seehofer navrhuje referendum o tureckom členstve v EÚ. Návrh je hodnotený ako pokus získať v nadchádzajúcich voľbách do EP euroskeptické hlasy. Seehofer hovorí o priblížení EÚ k ľuďom a používaní referenda na otázky EÚ. V Bruseli rastú obavy, aké to môže mať dôsledky. CSU to nemá ľahké: kandiduje iba v Bavorsku, kde musí získať takú väčšinu hlasov, aby to v celonemeckom prepočte prevýšilo 5 percent.
.jd
Dalia Grybauskaite/
Komisárka EÚ pre rozpočet sa rozhodla vzdať funkcie v Bruseli a kandidovať na funkciu litovského prezidenta. „Môžem a aj chcem využiť svoje skúsenosti, vedomosti a schopnosti a vytiahnuť nás z politického a ekonomického temna,“ povedala.
Barack Obama/
Americký prezident bude cestovať po Európe a po summitoch G20 v Londýne a NATO v Štrasburgu navštívi aj Prahu, oznámil český minister Schwarzenberg. Očakáva sa rokovanie o protiraketovej obrane aj spolupráci s EÚ. Neočakávajú sa demonštrácie.
Lajos Bokros/
Do europarlamentných volieb sa chystá autor ekonomického balíčka z roku 1995, v čele kandidátky maďarskej opozičnej strany MDF. Exminister financií vo vláde socialistov pomáhal zbaviť Maďarsko socializmu. Mal by podobné ciele aj v bašte euroideológie?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.