Kniha Fiodor M. Dostojevskij Z denníka spisovateľa Európa
Nový Dostojevskij? Presne tak! Hoci Fiodor Michajlovič už dávnejšie nič nenapísal, do slovenských kníhkupectiev sa dostáva jeho novinka. Prvýkrát môžeme v slovenskom preklade čítať texty z jeho Denníka spisovateľa a gogoľovskú poviedku Krokodíl. Ak mal čitateľ Dostojevského pocit, že Majster ho už nemá čím prekvapiť, tak táto útla knižka s trochu nezáživným obalom ho presvedčí o opaku. Prieskumník duchovných hĺbok, portrétista temných besov, analytik zločinov a trestov sa tu ukazuje ako vtipný, sarkastický pozorovateľ so zmyslom pre zaujímavý detail. A to všetko bez straty hĺbky. Prekladateľ Denníka Valerij Kupka (Krokodíla preložila jeho manželka Ivana) v doslove objasňuje vznik týchto textov: veľký spisovateľ chcel byť novinárom, a tak sa rozhodol písať a vydávať Denník spisovateľa, v ktorom by reagoval na dianie okolo seba. Projekt to nebol úspešný, no to, čo z neho zostalo, je fascinujúce, niekedy až kruté. Napríklad hneď v úvodnej úvahe si autor kladie ťažkú otázku: „Naozaj je nemyslenie súčasťou ruského charakteru?“ Odpoveď hľadá v rozlúčkových listoch samovrahov. Zatiaľ čo mladý Werther sa v poslednej chvíli života lúči o. i. s hviezdami, ruskému samovrahovi by to ani nenapadlo. Ten si vpáli guľku do hlavy jednoducho preto, lebo nemá peniaze na milenku... Za Denníkom v ničom nezaostáva výborná novelka Krokodíl: takú absurdnú, svižne napísanú ilustráciu ľudskej tuposti možno nájsť asi len v dielach ruských majstrov. Starých aj mladých.
.juraj Kušnierik
Film Zradca
Americká kinematografia v posledných rokoch často reflektuje závažné politické otázky. Hollywoodske filmy sa na problematiku boja proti terorizmu nepozerajú uniformne, prezentujú celé spektrum názorov a postojov. Film Kráľovstvo možnosti Ameriky v boji s teroristami silne idealizuje, snímky ako Hrdinovia a zbabelci či Unesený prinášajú ostré odsúdenie protiteroristickej politiky USA. Film Pavučina lží ukazuje, že protiteroristické operácie nie sú vždy morálne legitímne, ale v porovnaní s činnosťou teroristov sú menším zlom. Tento pohľad odráža aj posledný príspevok na túto tému – snímka Zradca, ktorú nakrútil Jeffrey Nachmanoff. Film rezignuje na zjednodušené stotožňovanie islamu s terorizmom a ukazuje viaceré podoby tohto náboženstva. Jednu stránku islamu zastupujú členovia teroristickej organizácie, druhú americký moslim a tajný agent Samir, ktorý túto bunku infiltruje. Film sleduje činnosť teroristickej skupiny a zároveň zobrazuje, ako po týchto fundamentalistoch pátra FBI. Príbeh je rozvíjaný v pomalšom tempe, bez výraznejších zvratov alebo prekvapení. Väčší priestor dostanú postavy a ich názorové konflikty. Kontrast medzi vzdelaným agentom so záujmom o arabskú kultúru a kultúrnym ignorantom reprezentuje slabšiu variáciu motívov z Pavučiny lží. Zaujímavejšie pôsobí zbližovanie Samira s moslimským teroristom Saidom a konfrontácia dvoch podôb islamu. Postava Samira je zámerne idealizovaná, ale vďaka hereckému výkonu Dona Cheadla nevyznie ako karikatúra. Vizuálna stránka filmu je striedma, neodvádza pozornosť od postáv a príbehu. Film Zradca predstavuje zručne nakrútený triler, ktorého prínosom je skúmanie umiernenej stránky islamu.
.ľuba Heinzlová
Kniha Steven Hall Čelisti slov Odeon, 2008
V podstate ide o triler. Eric Sanderson sa zobudí na podlahe svojho bytu a nič si nepamätá. Z minulosti mu zostal len mizantropický kocúr Ian, slušne zaplnené bankové konto a plná kreditka. Postupne objavuje ďalšie stopy. Niektoré k nemu prichádzajú poštou, iné objavuje vo vlastnom dome. Niektoré ľahko zrozumiteľné, iné sofistikovane zakódované. Stretáva sa s psychologičkou, no tá mu veľmi nepomáha. Niekde z minulosti presvitá more, grécky ostrov Naxos, priateľka Clio a s ňou súvisiaca nejasná tragédia. A čo by to bol za triler, keby nášho hrdinu niekto neohrozoval. Názov napovedá a kniha potvrdzuje, že tým nebezpečným útočníkom je žralok. Ibaže žralok ako mentálny, textový koncept. Žralok, v ktorého čeľustiach mizne identita a pamäť. Žralok, plávajúci oceánom slov, viet a napísaných myšlienok. Britský spisovateľ Steven Hall napísal zaujímavú, strhujúcu, myšlienky stimulujúcu knihu. Prelína sa so Spielbergovými Čeľusťami, cítiť v nej Matrix, vonia módnou intertextuálnosťou. Hrá s čitateľom zvláštnu hru, obeťou sa však nakoniec stáva autor. Zamotal sa do vlastných sietí a neodhadol, kedy vo vzrušujúcej hre prestať. Keby bol na seba prísnejší, boli by Čeľuste slov geniálnym, intelektuálne náročným románom. Takto je to iba zaujímavá literárna hra s intelektuálnymi ambíciami. Nielen žralokovi, aj čitateľovi nakoniec klapnú čeľuste naprázdno.
.juraj Kušnierik
Nový Dostojevskij? Presne tak! Hoci Fiodor Michajlovič už dávnejšie nič nenapísal, do slovenských kníhkupectiev sa dostáva jeho novinka. Prvýkrát môžeme v slovenskom preklade čítať texty z jeho Denníka spisovateľa a gogoľovskú poviedku Krokodíl. Ak mal čitateľ Dostojevského pocit, že Majster ho už nemá čím prekvapiť, tak táto útla knižka s trochu nezáživným obalom ho presvedčí o opaku. Prieskumník duchovných hĺbok, portrétista temných besov, analytik zločinov a trestov sa tu ukazuje ako vtipný, sarkastický pozorovateľ so zmyslom pre zaujímavý detail. A to všetko bez straty hĺbky. Prekladateľ Denníka Valerij Kupka (Krokodíla preložila jeho manželka Ivana) v doslove objasňuje vznik týchto textov: veľký spisovateľ chcel byť novinárom, a tak sa rozhodol písať a vydávať Denník spisovateľa, v ktorom by reagoval na dianie okolo seba. Projekt to nebol úspešný, no to, čo z neho zostalo, je fascinujúce, niekedy až kruté. Napríklad hneď v úvodnej úvahe si autor kladie ťažkú otázku: „Naozaj je nemyslenie súčasťou ruského charakteru?“ Odpoveď hľadá v rozlúčkových listoch samovrahov. Zatiaľ čo mladý Werther sa v poslednej chvíli života lúči o. i. s hviezdami, ruskému samovrahovi by to ani nenapadlo. Ten si vpáli guľku do hlavy jednoducho preto, lebo nemá peniaze na milenku... Za Denníkom v ničom nezaostáva výborná novelka Krokodíl: takú absurdnú, svižne napísanú ilustráciu ľudskej tuposti možno nájsť asi len v dielach ruských majstrov. Starých aj mladých.
.juraj Kušnierik
Film Zradca
Americká kinematografia v posledných rokoch často reflektuje závažné politické otázky. Hollywoodske filmy sa na problematiku boja proti terorizmu nepozerajú uniformne, prezentujú celé spektrum názorov a postojov. Film Kráľovstvo možnosti Ameriky v boji s teroristami silne idealizuje, snímky ako Hrdinovia a zbabelci či Unesený prinášajú ostré odsúdenie protiteroristickej politiky USA. Film Pavučina lží ukazuje, že protiteroristické operácie nie sú vždy morálne legitímne, ale v porovnaní s činnosťou teroristov sú menším zlom. Tento pohľad odráža aj posledný príspevok na túto tému – snímka Zradca, ktorú nakrútil Jeffrey Nachmanoff. Film rezignuje na zjednodušené stotožňovanie islamu s terorizmom a ukazuje viaceré podoby tohto náboženstva. Jednu stránku islamu zastupujú členovia teroristickej organizácie, druhú americký moslim a tajný agent Samir, ktorý túto bunku infiltruje. Film sleduje činnosť teroristickej skupiny a zároveň zobrazuje, ako po týchto fundamentalistoch pátra FBI. Príbeh je rozvíjaný v pomalšom tempe, bez výraznejších zvratov alebo prekvapení. Väčší priestor dostanú postavy a ich názorové konflikty. Kontrast medzi vzdelaným agentom so záujmom o arabskú kultúru a kultúrnym ignorantom reprezentuje slabšiu variáciu motívov z Pavučiny lží. Zaujímavejšie pôsobí zbližovanie Samira s moslimským teroristom Saidom a konfrontácia dvoch podôb islamu. Postava Samira je zámerne idealizovaná, ale vďaka hereckému výkonu Dona Cheadla nevyznie ako karikatúra. Vizuálna stránka filmu je striedma, neodvádza pozornosť od postáv a príbehu. Film Zradca predstavuje zručne nakrútený triler, ktorého prínosom je skúmanie umiernenej stránky islamu.
.ľuba Heinzlová
Kniha Steven Hall Čelisti slov Odeon, 2008
V podstate ide o triler. Eric Sanderson sa zobudí na podlahe svojho bytu a nič si nepamätá. Z minulosti mu zostal len mizantropický kocúr Ian, slušne zaplnené bankové konto a plná kreditka. Postupne objavuje ďalšie stopy. Niektoré k nemu prichádzajú poštou, iné objavuje vo vlastnom dome. Niektoré ľahko zrozumiteľné, iné sofistikovane zakódované. Stretáva sa s psychologičkou, no tá mu veľmi nepomáha. Niekde z minulosti presvitá more, grécky ostrov Naxos, priateľka Clio a s ňou súvisiaca nejasná tragédia. A čo by to bol za triler, keby nášho hrdinu niekto neohrozoval. Názov napovedá a kniha potvrdzuje, že tým nebezpečným útočníkom je žralok. Ibaže žralok ako mentálny, textový koncept. Žralok, v ktorého čeľustiach mizne identita a pamäť. Žralok, plávajúci oceánom slov, viet a napísaných myšlienok. Britský spisovateľ Steven Hall napísal zaujímavú, strhujúcu, myšlienky stimulujúcu knihu. Prelína sa so Spielbergovými Čeľusťami, cítiť v nej Matrix, vonia módnou intertextuálnosťou. Hrá s čitateľom zvláštnu hru, obeťou sa však nakoniec stáva autor. Zamotal sa do vlastných sietí a neodhadol, kedy vo vzrušujúcej hre prestať. Keby bol na seba prísnejší, boli by Čeľuste slov geniálnym, intelektuálne náročným románom. Takto je to iba zaujímavá literárna hra s intelektuálnymi ambíciami. Nielen žralokovi, aj čitateľovi nakoniec klapnú čeľuste naprázdno.
.juraj Kušnierik
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.