Každý z asi 1,5 milióna ľudí v produktívnom veku, kto si každý mesiac odkladá časť peňazí na svoj dôchodkový účet, by mal po minulotýždňovom rozhodnutí vlády dostať jasnú správu, čo s jeho úsporami a budúcim dôchodkom bude.
Správa pre tých, ktorí sú v 2. dôchodkovom pilieri, je po minulom týždni jasná. Budúcnosť ich úspor a najmä ich budúcich dôchodkov, ktoré by neboli závislé len od štátneho priebežného systému, ešte nikdy nebola taká ohrozená. V skutočnosti sa nachádzame len malinký krôčik od toho, že Ficova vláda úplne zruší dôchodkovú reformu.
.poplatky a odvody
Sám Fico podľa dostupných informácií na rokovaní s predstaviteľmi dôchodkových správcovských spoločností (DSS) navrhoval „kompromis“, ktorým malo byť vypudenie približne 300-tisíc ľudí z druhého piliera alebo výrazná zmena pomeru odvádzaných peňazí v prospech štátneho priebežného piliera (spravovaného Sociálnou poisťovňou). Keďže DSS s ďalším oklieštením druhého piliera nesúhlasili – čím sa, mimochodom, prvýkrát vážne vzopreli Ficovi, ktorý si hru na postupné zatláčanie do kúta doteraz viditeľne užíval – prišla vláda s iným nápadom.
Hneď na druhý deň po večernom rokovaní s manažérmi a majiteľmi DSS vláda schválila zníženie poplatkov za správu majetku v dôchodkových fondoch z 0,065 percenta na 0,025 percenta s tým, že – ako vysvetlil osobne Fico – „ak bude DSS zhodnocovať peniaze ľudí, bude mať poplatky; ak nie, nebude ich mať; ak nebude schopná ľuďom garantovať ani istinu, bude musieť doplatiť do výšky istiny“.
S predchádzajúcimi nápadmi – odchodom veľkej skupiny sporiteľov či zmenou pomeru odvodov – nemajú poplatky navonok spoločné nič, pretože kým prvými dvoma opatreniami chcel Fico vylepšiť bilanciu priebežného systému a získať voľné peniaze na iné vládne výdavky, zmena poplatkov a zavedenie princípu „zaručenej istiny“ mu v tom nijako nepomôže. „Je to vlastne paradox, ale vláda tým, ako zmenila pravidlá, druhý pilier nesmierne zatraktívnila – pretože, aj keď výsledkom bude, že všetci budú investovať veľmi konzervatívne a na istotu, čím dlhodobo utrpia výnosy, kde inde dnes máte pri investovaní garantovanú istinu?“ hovorí člen predstavenstva VÚB Generali DSS a viceprezident Asociácie DSS Viktor Kouřil.
.akcionári v šoku
Napriek tomu, že Fico druhý pilier nechtiac zatraktívňuje, nie je to pre sporiteľov dobrá správa. Zníženie poplatkov (respektíve maximálnych poplatkov) za správu majetku je totiž podľa predstaviteľov DSS také výrazné, že – ako tvrdí Viktor Kouřil – „je to osudová rana, pretože výsledok bude, že DSS sa okamžite dostanú do straty“.
Pôvodne bol v hre návrh centrálnej banky, ktorý predpokladal zníženie maximálneho poplatku z 0,065 na 0,047 percenta spravovaného majetku, čo „vychádzalo tak, že síce možno s korunovým ziskom, ale fondy by neboli existenčne ohrozené“, hovorí Kouřil, podľa ktorého vláda presadila oveľa výraznejšie zníženie, z čoho akcionári dôchodkových správcovských spoločností „zostali v šoku“. Problémom DSS je totiž to, že poplatky sú ich jediným príjmom a veľká časť nákladov im vyplýva priamo zo zákona (náklady na zabezpečenie investovania, ocenenia fondov, kontrolóra, audit a podobne).
Ak za takýchto okolností dostali ponuku rokovať o vládnych návrhoch na vylúčenie státisícov sporiteľov z druhého piliera alebo o znížení odvodov do druhého piliera, dá sa to označiť za vydieranie? Manažéri DSS sa zdráhajú verejne použiť toto slovo, ale podľa predsedu predstavenstva správcovskej spoločnosti AXA a prezidenta Asociácie DSS Petra Sochu sú kroky vlády „trest za neochotu dohodnúť sa“.
Čo bude ďalej, momentálne nikto nevie. „Akcionári sú informovaní a nepredpokladám, že by začali s vládou vyjednávať o jej návrhoch,“ tvrdí Viktor Kouřil, podľa ktorého už DSS nemajú kam ustupovať.
.tri ťahy dopredu
Ak je toto snaha pomôcť sporiteľom (znížením ceny za služby, ktoré im poskytujú dôchodkoví správcovia), potom by vláda mala analogicky regulovať aj ostatné ceny v ekonomike. V druhom dôchodkovom pilieri sú totiž sporitelia dobrovoľne. Sú tam preto, že výhody z dôchodkového sporenia oproti totálnej závislosti od štátneho priebežného systému považujú za natoľko významné, že prevážia aj cenu za toto sporenie, vyjadrenú poplatkami. Bez akejkoľvek snahy obhajovať biznis dôchodkových správcovských spoločností – žiadna služba nie je zadarmo, a ak nie je (alebo v rozumnom čase nebude) zisková, nikto ju poskytovať nebude. DSS pôvodne počítali s tým, že zo straty sa dostanú po 10 rokoch. Dnes zrejme môžu na túto optimistickú prognózu zabudnúť.
A aj preto naše dôchodkové úspory, podľa všetkého, spievajú labutiu pieseň. Netreba byť ani zbehlý v šachovej schopnosti „vidieť tri ťahy dopredu“, aby bolo jasné, že Fico hrá hru, ktorú z hľadiska jeho záujmov takmer nemôže prehrať. Buď mu DSS ustúpia a budú súhlasiť s oslabením druhého piliera (odchodom státisícov sporiteľov alebo zmenou pomeru odvodov) – a v tom prípade Fico pomôže Sociálnej poisťovni (a zostane mu viac na iné výdavky), systém bude oslabený a navyše bez garancie, že opäť prídu nápady, ako ho ešte viac obmedziť. Alebo DSS neustúpia a likvidačnými poplatkami Fico dosiahne to, že dôchodkové úspory bude spravovať možno jeden správca (pre viacerých nebude na trhu miesto) alebo ich nebude mať vôbec kto spravovať.
.bez legitimity
Je už len jediná, akokoľvek v danej chvíli ťažko predstaviteľná možnosť: a síce, že jeden a pol milióna ľudí v produktívnom veku sa nebude nečinne prizerať, ako ich niekto pod rúškom „ochrany ich záujmov“ okráda o ich súkromný majetok, našetrený na dôchodkových účtoch. Dnes sú to naše peniaze, ktoré si odkladáme na starobu a ak sa jej nedožijeme, zdedia ich naše deti. Fico má možno inú predstavu, ale na likvidáciu 2. piliera nemá nijakú legitimitu – nehovoril o nej ani vo volebnom programe Smeru, ani v programe svojej vlády.
Dnes už je isté (a netýka sa to len likvidácie 2. piliera), že ak tento politik nebude znášať citeľné politické náklady zo svojich činov a slov, nezastaví sa.
Správa pre tých, ktorí sú v 2. dôchodkovom pilieri, je po minulom týždni jasná. Budúcnosť ich úspor a najmä ich budúcich dôchodkov, ktoré by neboli závislé len od štátneho priebežného systému, ešte nikdy nebola taká ohrozená. V skutočnosti sa nachádzame len malinký krôčik od toho, že Ficova vláda úplne zruší dôchodkovú reformu.
.poplatky a odvody
Sám Fico podľa dostupných informácií na rokovaní s predstaviteľmi dôchodkových správcovských spoločností (DSS) navrhoval „kompromis“, ktorým malo byť vypudenie približne 300-tisíc ľudí z druhého piliera alebo výrazná zmena pomeru odvádzaných peňazí v prospech štátneho priebežného piliera (spravovaného Sociálnou poisťovňou). Keďže DSS s ďalším oklieštením druhého piliera nesúhlasili – čím sa, mimochodom, prvýkrát vážne vzopreli Ficovi, ktorý si hru na postupné zatláčanie do kúta doteraz viditeľne užíval – prišla vláda s iným nápadom.
Hneď na druhý deň po večernom rokovaní s manažérmi a majiteľmi DSS vláda schválila zníženie poplatkov za správu majetku v dôchodkových fondoch z 0,065 percenta na 0,025 percenta s tým, že – ako vysvetlil osobne Fico – „ak bude DSS zhodnocovať peniaze ľudí, bude mať poplatky; ak nie, nebude ich mať; ak nebude schopná ľuďom garantovať ani istinu, bude musieť doplatiť do výšky istiny“.
S predchádzajúcimi nápadmi – odchodom veľkej skupiny sporiteľov či zmenou pomeru odvodov – nemajú poplatky navonok spoločné nič, pretože kým prvými dvoma opatreniami chcel Fico vylepšiť bilanciu priebežného systému a získať voľné peniaze na iné vládne výdavky, zmena poplatkov a zavedenie princípu „zaručenej istiny“ mu v tom nijako nepomôže. „Je to vlastne paradox, ale vláda tým, ako zmenila pravidlá, druhý pilier nesmierne zatraktívnila – pretože, aj keď výsledkom bude, že všetci budú investovať veľmi konzervatívne a na istotu, čím dlhodobo utrpia výnosy, kde inde dnes máte pri investovaní garantovanú istinu?“ hovorí člen predstavenstva VÚB Generali DSS a viceprezident Asociácie DSS Viktor Kouřil.
.akcionári v šoku
Napriek tomu, že Fico druhý pilier nechtiac zatraktívňuje, nie je to pre sporiteľov dobrá správa. Zníženie poplatkov (respektíve maximálnych poplatkov) za správu majetku je totiž podľa predstaviteľov DSS také výrazné, že – ako tvrdí Viktor Kouřil – „je to osudová rana, pretože výsledok bude, že DSS sa okamžite dostanú do straty“.
Pôvodne bol v hre návrh centrálnej banky, ktorý predpokladal zníženie maximálneho poplatku z 0,065 na 0,047 percenta spravovaného majetku, čo „vychádzalo tak, že síce možno s korunovým ziskom, ale fondy by neboli existenčne ohrozené“, hovorí Kouřil, podľa ktorého vláda presadila oveľa výraznejšie zníženie, z čoho akcionári dôchodkových správcovských spoločností „zostali v šoku“. Problémom DSS je totiž to, že poplatky sú ich jediným príjmom a veľká časť nákladov im vyplýva priamo zo zákona (náklady na zabezpečenie investovania, ocenenia fondov, kontrolóra, audit a podobne).
Ak za takýchto okolností dostali ponuku rokovať o vládnych návrhoch na vylúčenie státisícov sporiteľov z druhého piliera alebo o znížení odvodov do druhého piliera, dá sa to označiť za vydieranie? Manažéri DSS sa zdráhajú verejne použiť toto slovo, ale podľa predsedu predstavenstva správcovskej spoločnosti AXA a prezidenta Asociácie DSS Petra Sochu sú kroky vlády „trest za neochotu dohodnúť sa“.
Čo bude ďalej, momentálne nikto nevie. „Akcionári sú informovaní a nepredpokladám, že by začali s vládou vyjednávať o jej návrhoch,“ tvrdí Viktor Kouřil, podľa ktorého už DSS nemajú kam ustupovať.
.tri ťahy dopredu
Ak je toto snaha pomôcť sporiteľom (znížením ceny za služby, ktoré im poskytujú dôchodkoví správcovia), potom by vláda mala analogicky regulovať aj ostatné ceny v ekonomike. V druhom dôchodkovom pilieri sú totiž sporitelia dobrovoľne. Sú tam preto, že výhody z dôchodkového sporenia oproti totálnej závislosti od štátneho priebežného systému považujú za natoľko významné, že prevážia aj cenu za toto sporenie, vyjadrenú poplatkami. Bez akejkoľvek snahy obhajovať biznis dôchodkových správcovských spoločností – žiadna služba nie je zadarmo, a ak nie je (alebo v rozumnom čase nebude) zisková, nikto ju poskytovať nebude. DSS pôvodne počítali s tým, že zo straty sa dostanú po 10 rokoch. Dnes zrejme môžu na túto optimistickú prognózu zabudnúť.
A aj preto naše dôchodkové úspory, podľa všetkého, spievajú labutiu pieseň. Netreba byť ani zbehlý v šachovej schopnosti „vidieť tri ťahy dopredu“, aby bolo jasné, že Fico hrá hru, ktorú z hľadiska jeho záujmov takmer nemôže prehrať. Buď mu DSS ustúpia a budú súhlasiť s oslabením druhého piliera (odchodom státisícov sporiteľov alebo zmenou pomeru odvodov) – a v tom prípade Fico pomôže Sociálnej poisťovni (a zostane mu viac na iné výdavky), systém bude oslabený a navyše bez garancie, že opäť prídu nápady, ako ho ešte viac obmedziť. Alebo DSS neustúpia a likvidačnými poplatkami Fico dosiahne to, že dôchodkové úspory bude spravovať možno jeden správca (pre viacerých nebude na trhu miesto) alebo ich nebude mať vôbec kto spravovať.
.bez legitimity
Je už len jediná, akokoľvek v danej chvíli ťažko predstaviteľná možnosť: a síce, že jeden a pol milióna ľudí v produktívnom veku sa nebude nečinne prizerať, ako ich niekto pod rúškom „ochrany ich záujmov“ okráda o ich súkromný majetok, našetrený na dôchodkových účtoch. Dnes sú to naše peniaze, ktoré si odkladáme na starobu a ak sa jej nedožijeme, zdedia ich naše deti. Fico má možno inú predstavu, ale na likvidáciu 2. piliera nemá nijakú legitimitu – nehovoril o nej ani vo volebnom programe Smeru, ani v programe svojej vlády.
Dnes už je isté (a netýka sa to len likvidácie 2. piliera), že ak tento politik nebude znášať citeľné politické náklady zo svojich činov a slov, nezastaví sa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.