Osem inteligentných bielych Američanov vytvorilo hiphopový kolektív... Mohol by to byť dobrý začiatok absurdného vtipu, v skutočnosti ide o začiatok vplyvného vydavateľstva Anticon, ktoré tento rok oslavuje desiate narodeniny.
„Myšlienkou bolo vytvoriť undergroundový hiphopový kolektív, pretože to bolo presne to, čo chceli ľudia robiť v Kalifornii v roku 1998. V súčasnosti však už vydávame oveľa rozmanitejšiu hudbu, v podstate všetko, čo sa nám páči, takže sme fungujúcim vydavateľstvom. Už nejde len o projekty, kde je niekto priamo z Anticonu,“ povedal mi Yoni Wolf zo skupiny Why?, ináč jedna osmina Anticonu, po ich novembrovom pražskom koncerte.
.iný hip-hop
Otázkou, pochopiteľne, bolo, čím je Anticon po desiatich rokoch fungovania? Už vydavateľstvo, alebo stále „len“ akési presne neopísateľné spojenie ôsmich ideovo spriahnutých ľudí, ktorí sa v rovnakom čase rozhodli pozliezať z rôznych častí severnej Ameriky do kalifornského Oaklandu, aby každý sám, alebo v malých skupinkách vytvorili základné nosníky avantgardného hip-hopu? Takého, kde obsah nechce víťaziť nad formou. Chce rovnocennosť. Jeden vedľa druhého, nikdy nie za sebou. Takého, aký nesúvisí s reťazami, štetkami, drahými autami a bezbrehou podporou zo strany ziskuchtivých. No a napokon takého, aký nenájdete v našej kotline.
Osem vysokoškolsky vzdelaných belochov s vyhradeným postojom ku konzumu a literatúre nemá nič spoločné so všeobecne zavedenou predstavou o hip-hope. Žiadne bezduché dávanie čo najväčšieho počtu rýmov za sekundu, donekonečna sa opakujúci beat, či nebodaj búchanie sa do pŕs, že práve my sme tí najlepší. „A to, že sme bieli? Niekedy to nenávidím, lebo americká história ťa to donúti nenávidieť. Je pravda, že sme vlastne vyrastali na veciach, ktoré sme z hľadiska geografického a spoločenského nemohli chápať, ale proste sme si tieto veci obľúbili a zobrali si z nich len to, čo nás naozaj nejakým spôsobom ovplyvnilo,“ hovorí Yoni a dopĺňa, že keď mal štrnásť rokov počúval veci ako Tribe Called Quest, De La Soul, Public Enemy a im podobných.
.od experimentov po pesničky
Alias, Doseone, Jel, Odd Nosdam, Pedestrian, Sole a Why? je sedmička muzikantských pseudonymov, ktoré, doplnené o manažérske schopnosti Baillie Parkera, predstavujú Anticon. Ich najväčšou výhodou je nadhľad, vďaka ktorému sú o krok pred všetkými, pevné presvedčenie robiť veci inak, čo im prináša takú potrebnú hudobnú unikátnosť a hlavne vedia, čo je to pesnička, výhody čoho netreba zvlášť zdôrazňovať. Keď v roku 1999, teda v čase, keď hip-hop zaznamenával svoj najzásadnejší prienik do mainstreamu, vyšla výberovka Music For The Advancement Of Hip Hop, bolo to ako protest. Odkaz bol jasný. Určite to musí ísť aj inak, bez gangsterského monopolu, bez huby plnej sračiek, len tak, s úprimnou snahou.
V roku 2000 vydáva Sole svoj druhý sólový album Bottle Of Humans. Prelomové dielo, ktoré napriek dĺžke viac ako hodinu nenudilo a nenudí doteraz. Najdôležitejší album vydaný pod Anticonom, a ak by ste to s nimi chceli skúsiť, tak toto je tá správna cesta, hoci netvrdím, že úplne najschodnejšia. Tú v prípade zakladajúcich členov jednoznačne predstavujú Why?, lebo sú zo všetkých najpesničkovejší a svoje experimentálne obdobia už dávno ukončili, čo sa rozhodne nedá povedať o dvoch najrešpektovanejších členoch Doseone a Odd Nosdam. Ostatok sa spoľahlivo drží niekde v rozmedzí týchto dvoch mantinelov, s výnimkou Aliasa, ktorý sa okrem iného zdá aj veľmi zdatným tvorcom remixov – pozri napríklad Collected Remixes (2007). V rámci vzájomných kolaborácii sú v popredí hlavne cLOUDDEAD (Doseone, Why & Odd Nosdam) či úplne prvá na Anticone vydávajúca kapela Deep Puddle Dynamics (Alias, Doseone, Sole).
Hudobná príťažlivosť Anticonu však zostáva na pleciach projektov, ktoré vznikli ako spolupráca niekoho z nich s niekým iným či prípadne úplne bez nich. Tak najmä spevavý Hymie's Basement (Fog & Why), podivne postrockový Anathallo, ráno vítajúci Son Lux, nekompromisne hiphopový Restiform Bodies, ak treba, tak aj gitarovo tvrdý Thee More Shallows, temne melancholický 13 & God (Themeselves & The Notwist), ako aj spolupráca Alias so speváčkou Tarsier. Koniec koncov, dostávame sa zhruba k tridsiatke funkčných hudobných projektov siahajúcich od indie k hip-hopu a poletujúcich kdekoľvek medzi tým ako jasný dôkaz toho, že svojské postupy vedia stále prekvapovať.
Prvých desať rokov vydavateľstva (či hiphopového kelktívu?) Anticon je za nami. „Biely Wu-Tang Clan“ zatiaľ, našťastie, nejaví žiadne známky opotrebovania či únavy.
Autor je redaktor exitmusic.org
„Myšlienkou bolo vytvoriť undergroundový hiphopový kolektív, pretože to bolo presne to, čo chceli ľudia robiť v Kalifornii v roku 1998. V súčasnosti však už vydávame oveľa rozmanitejšiu hudbu, v podstate všetko, čo sa nám páči, takže sme fungujúcim vydavateľstvom. Už nejde len o projekty, kde je niekto priamo z Anticonu,“ povedal mi Yoni Wolf zo skupiny Why?, ináč jedna osmina Anticonu, po ich novembrovom pražskom koncerte.
.iný hip-hop
Otázkou, pochopiteľne, bolo, čím je Anticon po desiatich rokoch fungovania? Už vydavateľstvo, alebo stále „len“ akési presne neopísateľné spojenie ôsmich ideovo spriahnutých ľudí, ktorí sa v rovnakom čase rozhodli pozliezať z rôznych častí severnej Ameriky do kalifornského Oaklandu, aby každý sám, alebo v malých skupinkách vytvorili základné nosníky avantgardného hip-hopu? Takého, kde obsah nechce víťaziť nad formou. Chce rovnocennosť. Jeden vedľa druhého, nikdy nie za sebou. Takého, aký nesúvisí s reťazami, štetkami, drahými autami a bezbrehou podporou zo strany ziskuchtivých. No a napokon takého, aký nenájdete v našej kotline.
Osem vysokoškolsky vzdelaných belochov s vyhradeným postojom ku konzumu a literatúre nemá nič spoločné so všeobecne zavedenou predstavou o hip-hope. Žiadne bezduché dávanie čo najväčšieho počtu rýmov za sekundu, donekonečna sa opakujúci beat, či nebodaj búchanie sa do pŕs, že práve my sme tí najlepší. „A to, že sme bieli? Niekedy to nenávidím, lebo americká história ťa to donúti nenávidieť. Je pravda, že sme vlastne vyrastali na veciach, ktoré sme z hľadiska geografického a spoločenského nemohli chápať, ale proste sme si tieto veci obľúbili a zobrali si z nich len to, čo nás naozaj nejakým spôsobom ovplyvnilo,“ hovorí Yoni a dopĺňa, že keď mal štrnásť rokov počúval veci ako Tribe Called Quest, De La Soul, Public Enemy a im podobných.
.od experimentov po pesničky
Alias, Doseone, Jel, Odd Nosdam, Pedestrian, Sole a Why? je sedmička muzikantských pseudonymov, ktoré, doplnené o manažérske schopnosti Baillie Parkera, predstavujú Anticon. Ich najväčšou výhodou je nadhľad, vďaka ktorému sú o krok pred všetkými, pevné presvedčenie robiť veci inak, čo im prináša takú potrebnú hudobnú unikátnosť a hlavne vedia, čo je to pesnička, výhody čoho netreba zvlášť zdôrazňovať. Keď v roku 1999, teda v čase, keď hip-hop zaznamenával svoj najzásadnejší prienik do mainstreamu, vyšla výberovka Music For The Advancement Of Hip Hop, bolo to ako protest. Odkaz bol jasný. Určite to musí ísť aj inak, bez gangsterského monopolu, bez huby plnej sračiek, len tak, s úprimnou snahou.
V roku 2000 vydáva Sole svoj druhý sólový album Bottle Of Humans. Prelomové dielo, ktoré napriek dĺžke viac ako hodinu nenudilo a nenudí doteraz. Najdôležitejší album vydaný pod Anticonom, a ak by ste to s nimi chceli skúsiť, tak toto je tá správna cesta, hoci netvrdím, že úplne najschodnejšia. Tú v prípade zakladajúcich členov jednoznačne predstavujú Why?, lebo sú zo všetkých najpesničkovejší a svoje experimentálne obdobia už dávno ukončili, čo sa rozhodne nedá povedať o dvoch najrešpektovanejších členoch Doseone a Odd Nosdam. Ostatok sa spoľahlivo drží niekde v rozmedzí týchto dvoch mantinelov, s výnimkou Aliasa, ktorý sa okrem iného zdá aj veľmi zdatným tvorcom remixov – pozri napríklad Collected Remixes (2007). V rámci vzájomných kolaborácii sú v popredí hlavne cLOUDDEAD (Doseone, Why & Odd Nosdam) či úplne prvá na Anticone vydávajúca kapela Deep Puddle Dynamics (Alias, Doseone, Sole).
Hudobná príťažlivosť Anticonu však zostáva na pleciach projektov, ktoré vznikli ako spolupráca niekoho z nich s niekým iným či prípadne úplne bez nich. Tak najmä spevavý Hymie's Basement (Fog & Why), podivne postrockový Anathallo, ráno vítajúci Son Lux, nekompromisne hiphopový Restiform Bodies, ak treba, tak aj gitarovo tvrdý Thee More Shallows, temne melancholický 13 & God (Themeselves & The Notwist), ako aj spolupráca Alias so speváčkou Tarsier. Koniec koncov, dostávame sa zhruba k tridsiatke funkčných hudobných projektov siahajúcich od indie k hip-hopu a poletujúcich kdekoľvek medzi tým ako jasný dôkaz toho, že svojské postupy vedia stále prekvapovať.
Prvých desať rokov vydavateľstva (či hiphopového kelktívu?) Anticon je za nami. „Biely Wu-Tang Clan“ zatiaľ, našťastie, nejaví žiadne známky opotrebovania či únavy.
Autor je redaktor exitmusic.org
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.