Sudcovská rada Krajského súdu v Košiciach sa na svojom zasadnutí dňa 3. 3. 2009 zaoberala obsahom článku sudkyne Krajského súdu v Košiciach JUDr. Ľudmily Babjakovej, publikovaného v týždenníku .týždeň dňa 23. 2. 2009 s názvom Justícia – vec verejná, ku ktorému zaujíma nasledujúce stanovisko (k časti týkajúcej sa kompetencie orgánu sudcovskej samosprávy).
Je neopodstatnená kritika Súdnej rady SR o nezdôvodňovaní rozhodnutí v personálnych veciach, lebo obchádza záväzný nález Ústavného súdu SR (III.ÚS 79/04), ktorý konštatoval, že je v súlade s Ústavou, ak sa výsledok tajného hlasovania, týkajúci sa kreovania ústavných činiteľov, neodôvodňuje.
Zaužívaný systém tvorby rozvrhu práce a jeho zmien vylučuje, že by sudca nemal možnosť prejaviť svoj postoj k navrhovaným úpravám. Je pritom samozrejmé (v zmysle zákona), že sa prioritne zohľadňujú potreby organizácie práce tak, aby bolo zabezpečené ústavné právo občana na včasné a kvalitné rozhodovanie krajského súdu. Z uvedeného vyplýva, že nie vždy sa vyhovie požiadavke sudcu, ale vždy sa to vzájomne prekonzultuje aspoň s predsedom kolégia a posúdi v sudcovskej rade. Odmietame preto opodstatnenosť názoru kolegyne o naznačenom zneužívaní rozvrhu práce na nerovnomerné zaťaženie sudcov.
Neobstojí ani údaj o neinformovanosti sudcov nášho súdu o rozhodovaní disciplinárnych senátov. Informácia bola poskytnutá na odbornom seminári všetkým sudcom obvodu Krajského súdu v Košiciach na jeseň roku 2008 vrátane výkladových problémov disciplinárneho previnenia spočívajúceho vo „svojvoľnom rozhodnutí sudcu“.
Nie je možné pritom nezohľadniť negatívne skúsenosti z predchádzajúceho obdobia, keď začatiu disciplinárneho konania často predchádzalo medializovanie disciplinárnej zodpovednosti sudcov ministrom spravodlivosti, čo je v právnom štáte neakceptovateľné.
Nedochádza u nás ani k zneužívaniu disciplinárneho konania na postih sudcu, keďže v celom rozsahu sa prioritne využíva iné oprávnenie správy súdov pri riešení zistených nedostatkov (od roku 1997 preto nebol podaný predsedom súdu a sudcovskou radou ani jeden disciplinárny návrh). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať aj skutočnosť, že výrazné legislatívne zmeny v roku 2008 systémovo odstránili v justícii reálne podmienky aspoň na nepriamy účinný nátlak na sudcov (vytvorenie atmosféry obáv), lebo v zmysle medzinárodných štandardov sa zmenila v prospech súdnej moci úprava dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, zloženia disciplinárnych senátov, premlčania disciplinárneho deliktu, zodpovednosti sudcu za škodu spôsobenú pri výkone funkcie a posilnilo sa aj v oblasti rozpočtu postavenie Súdnej rady SR.
Zdôrazňujeme, že hodnotenie sudcu sa vykonáva vždy len pri splnení zákonných kritérií, najmä pri kariérnom postupe sudcov. Pri hodnotení je vylúčený subjektivizmus predsedu súdu, keďže je povinný vychádzať zo stanoviska predsedov odvolacích senátov, predsedov grémia a kolégia, rozboru sťažnosti účastníkov konania, správy revíznej komisie, prípadne vykonanej revízie, stanoviska sudcovskej rady, pričom je sudca s hodnotením vždy oboznámený a v prípade jeho nesúhlasu je sudcovská rada oprávnená posúdiť námietky sudcu a podať svoje samostatné stanovisko. Nesúhlasíme teda s názorom, že nefunguje systém hodnotenia práce sudcu podľa zákonných kritérií.
Nestotožňujeme sa teda s proklamovaným postojom o existencii prostredia strachu a márnosti na Krajskom súde v Košiciach, kde je všeobecne známa v našom kolektíve rozmanitosť názorov sudcov pri demokratickom rešpektovaní názoru väčšiny nášho zboru, bez akéhokoľvek postihu sudcu za tzv. menšinový názor, čo sa jednoznačne prejavuje aj v existencii vhodnej pracovnej atmosféry.
Týmto stanoviskom sa snažíme pomôcť pri informovaní verejnosti z pohľadu sudcovskej rady o existencii štandardných interpersonálnych vzťahov na našom súde, ktoré vytvárajú vhodné podmienky na výkon súdnictva.
V Košiciach dňa 3. 3. 2009
JUDr. Juraj Sopoliga
predseda sudcovskej rady
Krajského súdu v Košiciach
Je neopodstatnená kritika Súdnej rady SR o nezdôvodňovaní rozhodnutí v personálnych veciach, lebo obchádza záväzný nález Ústavného súdu SR (III.ÚS 79/04), ktorý konštatoval, že je v súlade s Ústavou, ak sa výsledok tajného hlasovania, týkajúci sa kreovania ústavných činiteľov, neodôvodňuje.
Zaužívaný systém tvorby rozvrhu práce a jeho zmien vylučuje, že by sudca nemal možnosť prejaviť svoj postoj k navrhovaným úpravám. Je pritom samozrejmé (v zmysle zákona), že sa prioritne zohľadňujú potreby organizácie práce tak, aby bolo zabezpečené ústavné právo občana na včasné a kvalitné rozhodovanie krajského súdu. Z uvedeného vyplýva, že nie vždy sa vyhovie požiadavke sudcu, ale vždy sa to vzájomne prekonzultuje aspoň s predsedom kolégia a posúdi v sudcovskej rade. Odmietame preto opodstatnenosť názoru kolegyne o naznačenom zneužívaní rozvrhu práce na nerovnomerné zaťaženie sudcov.
Neobstojí ani údaj o neinformovanosti sudcov nášho súdu o rozhodovaní disciplinárnych senátov. Informácia bola poskytnutá na odbornom seminári všetkým sudcom obvodu Krajského súdu v Košiciach na jeseň roku 2008 vrátane výkladových problémov disciplinárneho previnenia spočívajúceho vo „svojvoľnom rozhodnutí sudcu“.
Nie je možné pritom nezohľadniť negatívne skúsenosti z predchádzajúceho obdobia, keď začatiu disciplinárneho konania často predchádzalo medializovanie disciplinárnej zodpovednosti sudcov ministrom spravodlivosti, čo je v právnom štáte neakceptovateľné.
Nedochádza u nás ani k zneužívaniu disciplinárneho konania na postih sudcu, keďže v celom rozsahu sa prioritne využíva iné oprávnenie správy súdov pri riešení zistených nedostatkov (od roku 1997 preto nebol podaný predsedom súdu a sudcovskou radou ani jeden disciplinárny návrh). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať aj skutočnosť, že výrazné legislatívne zmeny v roku 2008 systémovo odstránili v justícii reálne podmienky aspoň na nepriamy účinný nátlak na sudcov (vytvorenie atmosféry obáv), lebo v zmysle medzinárodných štandardov sa zmenila v prospech súdnej moci úprava dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, zloženia disciplinárnych senátov, premlčania disciplinárneho deliktu, zodpovednosti sudcu za škodu spôsobenú pri výkone funkcie a posilnilo sa aj v oblasti rozpočtu postavenie Súdnej rady SR.
Zdôrazňujeme, že hodnotenie sudcu sa vykonáva vždy len pri splnení zákonných kritérií, najmä pri kariérnom postupe sudcov. Pri hodnotení je vylúčený subjektivizmus predsedu súdu, keďže je povinný vychádzať zo stanoviska predsedov odvolacích senátov, predsedov grémia a kolégia, rozboru sťažnosti účastníkov konania, správy revíznej komisie, prípadne vykonanej revízie, stanoviska sudcovskej rady, pričom je sudca s hodnotením vždy oboznámený a v prípade jeho nesúhlasu je sudcovská rada oprávnená posúdiť námietky sudcu a podať svoje samostatné stanovisko. Nesúhlasíme teda s názorom, že nefunguje systém hodnotenia práce sudcu podľa zákonných kritérií.
Nestotožňujeme sa teda s proklamovaným postojom o existencii prostredia strachu a márnosti na Krajskom súde v Košiciach, kde je všeobecne známa v našom kolektíve rozmanitosť názorov sudcov pri demokratickom rešpektovaní názoru väčšiny nášho zboru, bez akéhokoľvek postihu sudcu za tzv. menšinový názor, čo sa jednoznačne prejavuje aj v existencii vhodnej pracovnej atmosféry.
Týmto stanoviskom sa snažíme pomôcť pri informovaní verejnosti z pohľadu sudcovskej rady o existencii štandardných interpersonálnych vzťahov na našom súde, ktoré vytvárajú vhodné podmienky na výkon súdnictva.
V Košiciach dňa 3. 3. 2009
JUDr. Juraj Sopoliga
predseda sudcovskej rady
Krajského súdu v Košiciach
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.