Kladivo na dlžníkov

Plníte si svoje finančné záväzky riadne a včas? Ak áno, patríte medzi šťastlivcov, ktorí nemali tú česť spoznať
sa s exekútorom. A keď nie, viete už, že jeho okrúhla pečiatka naháňa strach a hrôzu. Oprávnene.


Nemusíte byť paranoik, aby ste mali pocit, že vás niekto z úzadia ovláda. Ten „niekto“ používa spočiatku rutinné sofistikované metódy. Lustruje vás. Zistí si o vašich majetkových pomeroch všetko: u zamestnávateľa, na daňovom úrade, v bankách, v poisťovniach. Nič netušíte až do chvíle, keď chcete trebárs predať auto. Vtedy zistíte, že je zablokované exekútorom. Alebo si chcete vybrať peniaze z účtu. Akosi to nejde. Alebo vám po dlhom čakaní na katastri nehnuteľností úradníčka súcitne oznámi, že nemôžete disponovať bytom či domom. V tej chvíli kupujúcemu s kyslým výrazom tváre kajúcne tvrdíte: „Ja za to nemôžem, netušil som.“
Omyl, môžete za to. Každý v tej trápnej chvíli vie, alebo aspoň tuší, že v minulosti čosi nezaplatil. Preklínate svet a hromžíte pľuhavo ako kočiš, ale zbytočne. Zodpovedný ste iba vy sám.

---

.prológ
Nadužívaný výraz „príbeh zo života“ je neznesiteľne gýčovitý. Tento príbeh, v mnohom poučný, sa však naozaj stal.
Pred niekoľkými rokmi ste nezaplatili tisíckorunovú pokutu za prekročenie rýchlosti. „Sú nás takých tisíce,“ hovoríte si s úsmevom a poukážku niekam založíte. Nezaplatenú. Napokon, v rádiu stále hlásia o akcii Jastrab. Z minulosti viete, že v 90. rokoch sa na podobné malichernosti milosrdne zabúdalo.
Jedného dňa si na pošte vyzdvihnete výzvu súdneho exekútora z istého stredoslovenského mesta. Žiada vás o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie a dobrovoľné uhradenie pohľadávky s príslušenstvom vo výške 6 520 Sk na uvedený účet v banke. Ak odmietnete? Aj na to, samozrejme, starostlivý úradný newspeak pamätá a nasleduje séria dobre mienených vyhrážok, medzi ktorými je aj možnosť vášho predvedenia políciou.
Čosi však nesedí. Z tisíckorunovej pokuty je odrazu 6 520 Sk? Za čo? Výzvu čítate pozorne ďalej. Dozviete sa, že ak dlžnú pohľadávku neuhradíte v stanovenej lehote a výške, pristúpi sa na vykonanie exekúcie, čím vzniknú ďalšie výdavky, ktoré vám budú účtované na ťarchu. Napriek tejto pôvabnej vyhrážke sa telefonicky u exekútora informujete, ako k sume 6 520 Sk dospel. Je vám oznámené, že vás to zatiaľ nemá čo zaujímať a „členenie pohľadávky“ sa dozviete až potom, keď ju zaplatíte. Došľaka, ktosi chce od vás peniaze a vy ani neviete za čo? Idete do banky, aby ste na uvedený účet vložili dve sumy: 1 000 Sk ako istinu (pokutu) a 700 Sk ako trovy exekúcie podľa zákona. Viac nie ste ochotný platiť ani korunu, kým sa nedozviete, koľko, za čo a prečo. Pri bankovej priehradke nasleduje šok. Zistíte, že uvedený účet nie je vedený na exekútora, ale na meno nejakej dámy. Telefonujete do jeho úradu opäť. Zdvihne osoba, ktorej meno je totožné s majiteľkou účtu a milým hlasom vás presviedča: „To je v poriadku, zaplaťte to. Účet je vedený na mňa.“
Vtedy sa už vážne nahneváte. S podozrením z viacnásobného pokusu o podvod vykonaný exekútorom – neoprávnená výška vymáhanej pohľadávky a podozrenie na daňový únik – sa obrátite najprv na Slovenskú komoru exekútorov. Tam sa tvária prítomné dámy najprv nechápavo, s výrazom „čo nás otravujete“. Napokon vám, keďže ste neodbytný, blahosklonne poradia dať na príslušný súd návrh na zastavenie exekúcie. Ony samy odmietnu prípad kolegu riešiť. Spíšete teda s pomocou právnika podanie na súd, opíšete, čo sa stalo a žiadate zastavenie exekúcie v plnom rozsahu. Čakáte. Mesiac, dva, tri. Medzitým si nájdete v schránke lístok od vášho exekútora, ktorý vás žiada, aby ste sa o dva dni osobne dostavili (!) k nemu. Nechápete, pretože s ním riadne komunikujete písomnou formou a vyzdvihnete si na pošte všetky zásielky. Pochopíte až neskôr.
.zápletka a rozuzlenie
O štyri mesiace sa náhodou dozviete, že váš exekútor spáchal samovraždu. Známi vás utešujú, že to určite nebolo iba pre vás, že musel mať toho na rováši viac. Zmes vašich pocitov je neopísateľná. Ďalšie štyri mesiace sa však nič nedeje. Váš prípad leží na súde. Je marginálny, hlúpy a zbytočný. Potom chcete predať auto. S kamarátom, nádejným kupcom, čakáte pol dňa na dopravnom inšpektoráte. Napokon pristúpite k okienku a začujete hlas policajta: „Nemôžete ho predať. Je blokované exekútorom.“ Kamarát sa na vás nahnevane pozrie ako na zločinca. Opisujete mu svoj prípad, on však opakuje stále čosi o posmrtnej pomste exekútora. Z predaja, samozrejme, nič nie je.
Idete na príslušný súd. Sú milí. Napokon, jasný prípad. Bez otáľania vám dajú do ruky uznesenie, podľa ktorého sa exekúcia zastavuje.
Zo spisu, ktorého kópiu dostanete, je zrejmé, že nebohý exekútor si chcel na vás neoprávnene vymôcť cestovné náklady (spomeniete si na jeho osobne doručenú výzvu do vašej schránky, aby ste sa osobne dostavili k nemu do mesta vzdialeného dvesto kilometrov) vo výške 5 400 Sk plus DPH vo výške 1 026 Sk. Súd mu nepriznal ani náhradu stratu času vo výške 320 Sk a odmenu vo výške 500 Sk. Dôvod? Napriek výzvam súdu mu nedoručil presné a jasné vyčíslenie týchto nákladov. Informujete sa, ako by ste mohli voči takémuto zjavne podvodnému konaniu úradnej osoby postupovať – ak by žila. Dozviete sa, že ak by ste na to mali nervy, trpezlivosť a vytrvalosť, mohli by ste dať trestné oznámenie. Tak ďaleko sa však zrejme dostane iba máloktorý občan. Obvykle má každý strach a chce sa kontaktu s exekútorom čím skôr zbaviť. Ten potom „ryžuje“ vo veľkom, pretože vymôcť neoprávnene povedzme päťtisíc korún od každého z tisíc občanov, ktorých má v agende, to už sú slušné peniaze, no nie? Poučenie? Občan musí platiť bez reptania aj za veci, ktoré mu úradná osoba nevie doložiť. Exekútor však môže vymáhať neoprávnene aj sumy, ktoré nemá ako doložiť. Ak mu na to súd príde, obvykle sa to skončí iba tak, že mu ceruzkou škrtnú neoprávnené výdavky a ide sa ďalej.
Stále však chýba pointa. Tou je neuveriteľné zistenie, že dotyčný nemenovaný exekútor čelil viacnásobnému disciplinárnemu konaniu a jeho majetok bol blokovaný iným exekútorom! Preto používal účet svojej kolegyne a cudzie auto. Ako však takýto človek mohol naďalej vykonávať prax súdneho exekútora? Kde to žijeme?
.alarmujúce zistenia
Váš život teda môžu výrazne ovplyvniť čudní ľudia s takmer neobmedzenou mocou. Otvorený stav súdnych exekútorov v slobodnom povolaní vznikol na Slovensku až v roku 1995. Majiteľmi všemocnej okrúhlej pečiatky sa doslova z večera na ráno stali aj osoby bez právnického vzdelania, absolventi vysokej školy ZNB, či dokonca ľudia bez akéhokoľvek vysokoškolského vzdelania. Stačilo, ak splnili nenáročné „technické“ predpoklady. Medzičasom sa podmienky sprísnili, exekútori bez právnického vzdelania dostali možnosť si ho doplniť formou externého štúdia na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Nie všetci na to však pristúpili – túto podmienku napadli ako retroaktívnu a Ústavný súd im dal za pravdu.
Dnes u nás pôsobí približne 270 exekútorov a približne desatina z nich stále ešte nemá doplnené vzdelanie. A minister spravodlivosti ich podľa novely exekučného poriadku nemá právo odvolať. Slová jedného z rešpektovaných kritikov tejto praxe, dlhoročného prezidenta Slovenskej komory exekútorov a v roku 2000 aj zakladateľa
výberového Klubu exekútorov Ladislava
Ágha sú skutočne alarmujúce: „Domnievam sa, a viackrát som sa už v tomto zmysle aj vyjadril, že polovica súčasne „fungujúcich“ exekútorských úradov nespĺňa základné kritériá na výkon tejto činnosti.“
Šokujúca je aj skúsenosť bratov Čechov, kde – na rozdiel od Slovenska – zaviedli pred dvoma rokmi užitočné výberové konania a psychologické testy. Výsledok? Deväť z desiatich uchádzačov nimi neprejde.
Na Slovensku, zdá sa, ešte stále vládne medzi exekútormi falošná stavovská solidarita. Tí, ktorí kriticky smerom do vlastných radov poukazujú na nemorálnu, či dokonca podvodnú prax, sa ocitnú v nemilosti – taký je aj prípad doktora Ágha, ktorý nedávno pri opätovnej voľbe prezidenta exekútorskej Komory neuspel. Dôvod? Mal proti sebe minimálne 80 kolegov, voči ktorým, keď bol ešte vo funkcii prezidenta, podal návrh na začatie disciplinárneho konania. Štatistika uvádza, že v danom období okrem neho podal 49 takýchto návrhov minister spravodlivosti a 30 orgány činné v trestnom konaní. Medzi najčastejšie prehrešky patria najmä tieto štyri: námietky povinného (osoby, voči ktorej je vedená exekúcia) neboli postúpené súdu na rozhodnutie, súpis hnuteľných vecí sa nevykonával v súlade so zákonom, trovy exekúcie sú určené a vymáhané v rozpore so zákonom a pri dražbách sa nedodržiaval procesný postup a lehoty.
.o chudobných celebritách
Spôsobov, ako oklamať svojich veriteľov aj štát, je ozaj veľa. Je krutým paradoxom, že takzvané veľké ryby obvykle nevlastnia nič. Vedia totiž, že im tak nemá čo exekútor zobrať.
Doktor Ágh k tomu dodáva: „Ku mne do kancelárie príde na čiernej luxusnej limuzíne človek ovešaný zlatými reťazami a drží v ruke notársky overený doklad, že mu nič nepatrí. Čudovali by ste sa, že sem chodia poctivo splácať svoje dlhy bezdomovci, po 50 korún mesačne, pričom niektoré „celebrity“, ktoré vidíte takmer denne v televízii, nevlastnia oficiálne nič. Auto majú na lízing, účet v banke nemajú, lebo všetko platia v hotovosti, barak im nepatrí a mobilný telefón majú vedený na niekoho celkom iného. Ani voči nim však nie sme bezradní. Oslovujeme ich príbuzných, starostu obce, kde bývajú, kontaktujeme spoločnosti, kde by mohlo ich meno figurovať. Obvykle ich tak zahanbíme a prídu za nami sami, aby to riešili.“
Exekúcia je nútený výkon súdneho rozhodnutia. V latinčine znamená toto slovo popravu. Byť slušným exekútorom však nie je hanebné, práve naopak. Hanebné je dlhovať a nesplácať. Ľútosť a súcit musia byť spravodlivo rozložené medzi toho, kto vlast-
nou nezodpovednosťou potupne prichádza o majetok (dlžníka) a toho, kto svoj dlh od neho až do exekúcie neúspešne vymáhal (veriteľa). Samotní exekútori priznávajú, že človek s vyvinutým sociálnym cítením túto prácu nemôže vykonávať. Úspešnosť výkonu exekúcií sa pohybuje na úrovni 35 až 45 percent riešených prípadov.
Žijeme na dlh. Pôžička až do bytu, auto za polovicu, prvá splátka až o rok: tieto a podobné lákavé slogany, často podvodne neúplné, nás dokážu nachytať. Čo však potom, keď náhodou prídeme o pravidelný príjem? Doba praje exekútorom. O to viac však treba poukazovať aj na ich nečestné praktiky.
 ANDREJ BÁN