Pohybujú sa s ladnosťou mačiek. V gumených šľapkách v neľahkom teréne s nadmernými nákladmi zavesenými na hlavách. Často majú len jedno jedlo denne. Často zmrznú na smrť. Vynášajú hore všetko, čo môžu skromní domáci aj rozmaznaní trekeri potrebovať. Od koly po tužkové baterky.
Obrovské železné rúry, ktoré sa potom pospájajú a vznikne otrasný elektrický stĺp, ktorý nahradí predošlý drevený a ošpatí celú krajinu. Nepálski nosiči dostanú okolo 6 eur na deň. Z toho musia v horách prežiť a ešte prísť domov a nasýtiť celú rodinu. Niektorí prídu z juhu a nikdy nevideli sneh. Počuli, že turisti sem chodia a dá sa tu dobre zarobiť, a tak sa vyberú do výšok, kde vládne sneh.
Snežná slepota, omrzliny. Akurát sme v 2 700 metroch nad morom na Annapurna Treku s mojou skupinou. Naši nosiči sa ohrievajú pri piecke a popíjajú rakši, nepálske víno. Všetci sa usmievajú a nedočkavo čakajú na večeru. Skontrolovala som im obuv aj výbavu a dbám aj na to, aby jedli a mali všetko, čo potrebujú. Jeden z nich stratil dvoch kamarátov v lavíne pod Dhaulagiri a sám prišiel o prsty. Ich šéfom je môj nepálsky brat Kumar. Pred rokom sme absolvovali čosi ako svadbu a na základe toho sme sa stali bratom a sestrou, čo je v Nepále a v Indii bežná ceremónia. Keďže jeho otec je teraz aj môj otec, snažím sa a už som aj jemu dohodila robotu. Kumara, jedného z najbližších ľudí, akých na tomto svete mám, by som chcela zobrať v lete na Slovensko. Chce vidieť Tatry a pracovať na nejakej tatranskej chate. Všetci moji klienti, ktorých spolu so mnou za posledný rok sprevádzal, ma v tejto myšlienke podporujú. Kumar sa totiž potrebuje oženiť. A nosičský život je ťažký. Nielen hmotnosťou, ktorú nesú na útlych pleciach. Aj keď tie dva obrovské satelity, či čo to bolo, čo sme ich videli niesť včera, by zabili aj koňa. Človek, ktorého má každý za posledného chudáka, lebo nemá na topánky a nevie po anglicky, má v očiach isté, hoci aj ustráchané odhodlanie a výrazne sa odlišuje od nabúchaných tatranských nosičov, ktorí toto povolanie robia viac z hrdosti a potreby istej samoty. Tento malý mužík so satelitom zaveseným na hlave zabára svoje popraskané päty do gumených šľapiek a pravdepodobne myslí na lepší osud svojich deti, ktorým za zarobené rupie zaplatí školné.
www.dorotanvotova.sk
Obrovské železné rúry, ktoré sa potom pospájajú a vznikne otrasný elektrický stĺp, ktorý nahradí predošlý drevený a ošpatí celú krajinu. Nepálski nosiči dostanú okolo 6 eur na deň. Z toho musia v horách prežiť a ešte prísť domov a nasýtiť celú rodinu. Niektorí prídu z juhu a nikdy nevideli sneh. Počuli, že turisti sem chodia a dá sa tu dobre zarobiť, a tak sa vyberú do výšok, kde vládne sneh.
Snežná slepota, omrzliny. Akurát sme v 2 700 metroch nad morom na Annapurna Treku s mojou skupinou. Naši nosiči sa ohrievajú pri piecke a popíjajú rakši, nepálske víno. Všetci sa usmievajú a nedočkavo čakajú na večeru. Skontrolovala som im obuv aj výbavu a dbám aj na to, aby jedli a mali všetko, čo potrebujú. Jeden z nich stratil dvoch kamarátov v lavíne pod Dhaulagiri a sám prišiel o prsty. Ich šéfom je môj nepálsky brat Kumar. Pred rokom sme absolvovali čosi ako svadbu a na základe toho sme sa stali bratom a sestrou, čo je v Nepále a v Indii bežná ceremónia. Keďže jeho otec je teraz aj môj otec, snažím sa a už som aj jemu dohodila robotu. Kumara, jedného z najbližších ľudí, akých na tomto svete mám, by som chcela zobrať v lete na Slovensko. Chce vidieť Tatry a pracovať na nejakej tatranskej chate. Všetci moji klienti, ktorých spolu so mnou za posledný rok sprevádzal, ma v tejto myšlienke podporujú. Kumar sa totiž potrebuje oženiť. A nosičský život je ťažký. Nielen hmotnosťou, ktorú nesú na útlych pleciach. Aj keď tie dva obrovské satelity, či čo to bolo, čo sme ich videli niesť včera, by zabili aj koňa. Človek, ktorého má každý za posledného chudáka, lebo nemá na topánky a nevie po anglicky, má v očiach isté, hoci aj ustráchané odhodlanie a výrazne sa odlišuje od nabúchaných tatranských nosičov, ktorí toto povolanie robia viac z hrdosti a potreby istej samoty. Tento malý mužík so satelitom zaveseným na hlave zabára svoje popraskané päty do gumených šľapiek a pravdepodobne myslí na lepší osud svojich deti, ktorým za zarobené rupie zaplatí školné.
www.dorotanvotova.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.