Rôzni
Motown 50, Yesterday, Today, Forever
Universal (3CD)
Značka Motown je v súčasnosti známejšia skôr ako synonymum čiernej hudby než prezývka mesta automobilov – Detroitu (motor town), kde pred 50 rokmi americký hudobný producent Berry Gordon Jr. poklepal na základný kameň svojho štýlotvorného vydavateľstva. Aj korene súčasného R’n’B čerpajú zo živín, ktorých základ v šiestej a siedmej dekáde minulého storočia vytvorili Marvin Gaye, Michael Jackson, Diana Ross, Stevie Wonder, The Supremes, Smokey Robinson, The Temptations, Commodores a ďalší. I vtedy bol charakter čiernej hudby daný hlavne emotívnym spôsobom interpretácie. Tá sa však v dnešnej „hippopovej“ verzii R’n’B nezriedka javí ako množina brilantných vokálnych ornamentov, maskujúca poloprázdny obsah trojminútových producentských prefabrikátov. Na rozdiel od nich je výber 50 klasických hitov z Motownu aj zbierkou silných melódií a paletou osobitých štýlov.
●●●●○
.martin Chrobák
John Scofield
Piety Street
Universal
John Scofield nezaznamenáva svoju tvorbu spontánne podľa toho, aká múza ho práve kopne, ale pre svoje improvizácie si vytvára rámec v podobe koncepčných albumov. Skáče pritom z jedného štýlu a časového obdobia do druhého. Tentoraz sa vrátil k svojej dávnej inšpirácii hudbou blues a atmosférou New Orleans. Známe harmónie, dvanásťtaktové schémy a roztlieskavacie rytmy, pri ktorých černoškovia v drevených kostolíkoch upadali do tranzu, sú vďačným vodidlom, no najväčšou devízou albumu je uvoľnená atmosféra sálajúca z hudby v štýle B.B. Kinga. Sólujúca gitara sa strieda so spevom (Jon Clearly, John Boutte) v dvoch pôvodných a jedenástich známych aj menej známych štandardoch a tradicionáloch. Namiesto dychovej sekcie sviežu rytmiku podfarbuje organ a klavír. Slušný štandard, no vďaka bezprostrednosti môže zaujať aj našu bluesovú pospolitosť.
●●●○○
.martin Chrobák
Depedro
Depedro
Pias
Bohužiaľ, aj na španielskej hudobnej scéne vzniká industriálny rachot, tak ako všade v tzv. civilizovanom svete, no nie je ho veľa a nad ním stojí národná svojráznosť, kultúrna mnohotvárnosť a zmysel pre úprimné vyjadrenie citov. Príkladom je Depedro, skupina speváka, skladateľa, gitaristu Jaira Zavalu. Jej debutový album je potešením pre uši. Má všetko, čo má mať – dobré skladby, niektoré s jasnou hodnotou evergreenu, nechýba im originálnosť a fantázia bez obmedzenia, plná prekvapujúceho prelínania žánrov ako pop, rock, džez, blues, reggae, flamenco, mariachi, a v piesni Don´t leave me now s anglickým i španielskym textom páchajú orgie tango s valčíkom v kabaretnom undergrounde. Nie náhodou pripomenie hudbu skupín Amparanoia a Calexico. Na realizácii albumu sa totiž podieľali aj ich členovia. Španielsko je dobré nielen na dovolenku, ale i na hudbu.
●●●●●
.miro Potoček
Žofka
Chocolat
Žofka/Tune Core
Filigránske, elegantné, zvukomalebné, evokujúce vôňu čokolády. Čo je to? Hudba švajčiarsko-francúzskeho dua Žofka – speváčky a poetky Myriam Russo a skladateľa, producenta Michaela Ricara. Chocolat je ich štvrtý album a čokoládu z neho cítiť ako z nápoja lásky Madame de Pompadour. Nie je to pochúťka pre milovníkov hudby zo žumpy, zaľúbenie nájde v spoločnosti salónov a kaviarní. Svedčia o tom i štýlové ingrediencie, ktoré v nej stúpajú na povrch ako bublinky v šampanskom: lounge, nu-jazz, exotica, cocktail, šansón, tango, soul a mnoho ďalších, pomiešaných s protichodnými pojmami ako staré a avantgardné. Vyžaruje z nej i zmyselnosť symbolizovaná čokoládou, vyjadrená spevom Myriam. Celkový duch albumu je americký i francúzsky, trochu i ruský, nadväzujúci na odkaz ranej elektronickej hudby éry Sputnikov. Ideálny album na moderný ples noblesných dám a pánov.
●●●●○
.miro Potoček
Jacek Kochan
Man of No Words
Gowi/Hevhetia
Keď poľský bubeník Jacek Kochan predstavil pred niekoľkými rokmi svoju víziu moderného džezu s názvom AJEE (Akustický džez v elektronickom environmente), ohúril verejnosť i kritiku nezvyčajnou kombináciou modálno-harmolodického džezu a elektroniky. Identický koncept a hudobná rétorika je aj témou jeho piateho „AJEE“ albumu, zdá sa však, akoby sa potenciál Kochanovho „vynálezu“ pomaly, ale isto vyčerpával. Ani zaujímavé nástrojové ozvláštnenia (použitie violončela, akordeónu a rôznych dychov), ani nadaný klavirista Dominik Wania či mrazivý tenorsaxofón Garyho Thomasa nezakryjú niektoré kompozičné a rytmické stereotypy. Ubudlo temnej, znepokojujúcej elektroniky a objavili sa ukáznenejšie, konvenčnejšie momenty. Darmo, „svet“ sa mení. V Kochanovom zrkadle sa dnes odráža o čosi krajší a zrozumiteľnejší. Občas však i menej vzrušujúci.
●●●○○
.augustín Rebro
Katarína Koščová
Nebotrasenie
Slnko Records
Koščová a Slnko? Na prvý pohľad nezmysel, na druhý logické pokračovanie kariéry speváčky, z ktorej sa nálepka Superstar od samého začiatku odliepala. Katka je hviezda, ale pre niečo iné. Napriek televíznemu biľagu sa vydala vlastnou cestou. Na Nebotrasenie napísala dve tretiny textov a s pomocou členov kapely, hlavne klávesáka Daniela Špinera, aj všetky hudobné motívy. Hoci aranžmány žánrovo koketujú s kadečím, nie je to žiadna revolúcia a celkový zvuk by sa dal označiť ako „komorná pieseň“. V tejto komôrke sa však skrývajú najmenej dva poklady: netuctové texty (Šivot od Michala Baláža je skvost) a kvality speváčky, ktoré vyniknú hlavne pri počúvaní na slúchadlá. Ale ani na pol ucha to nie je zlé – vtedy Nebotrasenie získava náladu nedeľného popoludnia. Ak k tomu pridáte bonus vo forme knižočky plnej malieb a básní, je tu domáci album mesiaca.
●●●●○
.vladimír Potančok
Motown 50, Yesterday, Today, Forever
Universal (3CD)
Značka Motown je v súčasnosti známejšia skôr ako synonymum čiernej hudby než prezývka mesta automobilov – Detroitu (motor town), kde pred 50 rokmi americký hudobný producent Berry Gordon Jr. poklepal na základný kameň svojho štýlotvorného vydavateľstva. Aj korene súčasného R’n’B čerpajú zo živín, ktorých základ v šiestej a siedmej dekáde minulého storočia vytvorili Marvin Gaye, Michael Jackson, Diana Ross, Stevie Wonder, The Supremes, Smokey Robinson, The Temptations, Commodores a ďalší. I vtedy bol charakter čiernej hudby daný hlavne emotívnym spôsobom interpretácie. Tá sa však v dnešnej „hippopovej“ verzii R’n’B nezriedka javí ako množina brilantných vokálnych ornamentov, maskujúca poloprázdny obsah trojminútových producentských prefabrikátov. Na rozdiel od nich je výber 50 klasických hitov z Motownu aj zbierkou silných melódií a paletou osobitých štýlov.
●●●●○
.martin Chrobák
John Scofield
Piety Street
Universal
John Scofield nezaznamenáva svoju tvorbu spontánne podľa toho, aká múza ho práve kopne, ale pre svoje improvizácie si vytvára rámec v podobe koncepčných albumov. Skáče pritom z jedného štýlu a časového obdobia do druhého. Tentoraz sa vrátil k svojej dávnej inšpirácii hudbou blues a atmosférou New Orleans. Známe harmónie, dvanásťtaktové schémy a roztlieskavacie rytmy, pri ktorých černoškovia v drevených kostolíkoch upadali do tranzu, sú vďačným vodidlom, no najväčšou devízou albumu je uvoľnená atmosféra sálajúca z hudby v štýle B.B. Kinga. Sólujúca gitara sa strieda so spevom (Jon Clearly, John Boutte) v dvoch pôvodných a jedenástich známych aj menej známych štandardoch a tradicionáloch. Namiesto dychovej sekcie sviežu rytmiku podfarbuje organ a klavír. Slušný štandard, no vďaka bezprostrednosti môže zaujať aj našu bluesovú pospolitosť.
●●●○○
.martin Chrobák
Depedro
Depedro
Pias
Bohužiaľ, aj na španielskej hudobnej scéne vzniká industriálny rachot, tak ako všade v tzv. civilizovanom svete, no nie je ho veľa a nad ním stojí národná svojráznosť, kultúrna mnohotvárnosť a zmysel pre úprimné vyjadrenie citov. Príkladom je Depedro, skupina speváka, skladateľa, gitaristu Jaira Zavalu. Jej debutový album je potešením pre uši. Má všetko, čo má mať – dobré skladby, niektoré s jasnou hodnotou evergreenu, nechýba im originálnosť a fantázia bez obmedzenia, plná prekvapujúceho prelínania žánrov ako pop, rock, džez, blues, reggae, flamenco, mariachi, a v piesni Don´t leave me now s anglickým i španielskym textom páchajú orgie tango s valčíkom v kabaretnom undergrounde. Nie náhodou pripomenie hudbu skupín Amparanoia a Calexico. Na realizácii albumu sa totiž podieľali aj ich členovia. Španielsko je dobré nielen na dovolenku, ale i na hudbu.
●●●●●
.miro Potoček
Žofka
Chocolat
Žofka/Tune Core
Filigránske, elegantné, zvukomalebné, evokujúce vôňu čokolády. Čo je to? Hudba švajčiarsko-francúzskeho dua Žofka – speváčky a poetky Myriam Russo a skladateľa, producenta Michaela Ricara. Chocolat je ich štvrtý album a čokoládu z neho cítiť ako z nápoja lásky Madame de Pompadour. Nie je to pochúťka pre milovníkov hudby zo žumpy, zaľúbenie nájde v spoločnosti salónov a kaviarní. Svedčia o tom i štýlové ingrediencie, ktoré v nej stúpajú na povrch ako bublinky v šampanskom: lounge, nu-jazz, exotica, cocktail, šansón, tango, soul a mnoho ďalších, pomiešaných s protichodnými pojmami ako staré a avantgardné. Vyžaruje z nej i zmyselnosť symbolizovaná čokoládou, vyjadrená spevom Myriam. Celkový duch albumu je americký i francúzsky, trochu i ruský, nadväzujúci na odkaz ranej elektronickej hudby éry Sputnikov. Ideálny album na moderný ples noblesných dám a pánov.
●●●●○
.miro Potoček
Jacek Kochan
Man of No Words
Gowi/Hevhetia
Keď poľský bubeník Jacek Kochan predstavil pred niekoľkými rokmi svoju víziu moderného džezu s názvom AJEE (Akustický džez v elektronickom environmente), ohúril verejnosť i kritiku nezvyčajnou kombináciou modálno-harmolodického džezu a elektroniky. Identický koncept a hudobná rétorika je aj témou jeho piateho „AJEE“ albumu, zdá sa však, akoby sa potenciál Kochanovho „vynálezu“ pomaly, ale isto vyčerpával. Ani zaujímavé nástrojové ozvláštnenia (použitie violončela, akordeónu a rôznych dychov), ani nadaný klavirista Dominik Wania či mrazivý tenorsaxofón Garyho Thomasa nezakryjú niektoré kompozičné a rytmické stereotypy. Ubudlo temnej, znepokojujúcej elektroniky a objavili sa ukáznenejšie, konvenčnejšie momenty. Darmo, „svet“ sa mení. V Kochanovom zrkadle sa dnes odráža o čosi krajší a zrozumiteľnejší. Občas však i menej vzrušujúci.
●●●○○
.augustín Rebro
Katarína Koščová
Nebotrasenie
Slnko Records
Koščová a Slnko? Na prvý pohľad nezmysel, na druhý logické pokračovanie kariéry speváčky, z ktorej sa nálepka Superstar od samého začiatku odliepala. Katka je hviezda, ale pre niečo iné. Napriek televíznemu biľagu sa vydala vlastnou cestou. Na Nebotrasenie napísala dve tretiny textov a s pomocou členov kapely, hlavne klávesáka Daniela Špinera, aj všetky hudobné motívy. Hoci aranžmány žánrovo koketujú s kadečím, nie je to žiadna revolúcia a celkový zvuk by sa dal označiť ako „komorná pieseň“. V tejto komôrke sa však skrývajú najmenej dva poklady: netuctové texty (Šivot od Michala Baláža je skvost) a kvality speváčky, ktoré vyniknú hlavne pri počúvaní na slúchadlá. Ale ani na pol ucha to nie je zlé – vtedy Nebotrasenie získava náladu nedeľného popoludnia. Ak k tomu pridáte bonus vo forme knižočky plnej malieb a básní, je tu domáci album mesiaca.
●●●●○
.vladimír Potančok
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.