Prizvať na nahrávanie autorského projektu svetovú extratriedu nie je dnes úplne výnimočné. Nevyhnutnosťami sú náležitý know-how, primerané kontakty, vzájomné sympatie, inokedy postačuje banková transakcia...
V našich krajoch sa to nakoniec prednedávnom skvostne vydarilo Petrovi Machajdíkovi s účasťou nenapodobiteľného „yesáckeho“ vokalistu Jona Andersona na albume Namah (Hudobný fond), alebo prešovskému AMC Triu s unikátnym severským gitarovým lyrikom Ulfom Wakeniusom (Soul of the Mountain, Hevhetia). Menej výrazne uspela pred dvoma rokmi „worldmuziková úderka“ Družina s producentskou asistenciou amerického perkusionistu Vinxa.
Sympatie k českým hudobníkom prechováva aj americký džezový gitarista John Abercrombie, jeden z čiernych koní prestížnej mníchovskej stajne ECM. Po emigrantoch Janovi Hammerovi juniorovi, Miroslavovi Vitoušovi, Jirkovi Mrázovi a Rudy Linkovi využíva jeho kolegiálnu výpomoc na albume Tales (BMG) aj kontrabasista Robert Balzar. „Johna Abecrombieho vnímam ako jednu z najdôležitejších osobností, ktorá ovplyvnila vývoj moderného džezu,“ konštatuje Balzar. „Mojím zámerom nebolo lákať poslucháčov albumu veľkým menom, ale nahrávať s hudobníkom, ktorý ma výrazne ovplyvnil a oslovil.“ Abercrombie zapôsobil na Balzara pred mnohými rokmi práve vystúpením svojho tria s kontrabasistom Marcom Johnsonom a bubeníkom Peterom Erskinom v rámci Bratislavských jazzových dní 1987. Fúzatý štyridsiatnik s profesorským výrazom a prečudesným gitarovým hybridom Roland G 707 (gitarový syntetizér s kosodĺžnikovým korpusom, ktorý bol s hlavou nástroja okrem krku prepojený ďalším „stabilizátorom“) v danom období testoval prototyp vlastnej sférickej koncepcie. Jeho „gitara“ sa v jej rámci zhodovala s legendárnym „fajkovým“ obrazom Reného Margritta popieraním podstaty prirodzenej zvukovosti. Originalita a novátorstvo sršiace z jeho energických albumov (predovšetkým nekonvenčného tria Gateway s Davom Hollandom a Jackom DeJohnette) výrazne upevnila Abercrombieho pozíciu medzi vrcholom gitarového ľadovca spolupútnikov na prestížnej bostonskej akadémii Berklee College of Music – Micka Goodricka, Pata Methenyho, Billa Frisella a Mike Sterna. Projekty fúzatého pánka v rokoch sa však na rozdiel od niektorých nikdy nevychyľovali komerčnejším a konzumovateľnejším smerom.
Aj na albume Tales sa Abercrombie chopil pozície sónického a výrazového mága, ktorý aj z učesanejších Balzarových tém dokáže vykresať inteligentný postbopový mainstream s kontúrami vyčnievajúcimi nad rámec podobných projektov. Balzar predkladá na albume vlastné témy – charakterom pesničkovú 22 Years Ago s reminiscenciou „osudového“ bratislavského koncertu, rozľahlú lyrickú ságu Tale, ale aj trojicu gitaristových majstrovsky vystavaných tém. A samozrejme bonusový štandard I Fall In Love To Easily.
„Veľmi milo nás prekvapilo, že John bol presne človekom, akého sme si podľa jeho hudby predstavovali a azda aj preto sa podarilo vytvoriť kompaktné a plnohodnotné kvarteto“, dodáva Balzar. Uvidíme, či sa táto kompatibilita prejaví aj v pondelok 23. marca vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Gitarovému profesorovi a českému kontrabasistovi tam bude sekundovať jeho dvorný pianista Stanislav Mácha a bubeník Jiří Slavíček. Dovtedy však budú mať páni dostatok času „oťukať sa“ na piatich českých a dvojici britských koncertov.
Autor je redaktor časopisu Hudobný život
V našich krajoch sa to nakoniec prednedávnom skvostne vydarilo Petrovi Machajdíkovi s účasťou nenapodobiteľného „yesáckeho“ vokalistu Jona Andersona na albume Namah (Hudobný fond), alebo prešovskému AMC Triu s unikátnym severským gitarovým lyrikom Ulfom Wakeniusom (Soul of the Mountain, Hevhetia). Menej výrazne uspela pred dvoma rokmi „worldmuziková úderka“ Družina s producentskou asistenciou amerického perkusionistu Vinxa.
Sympatie k českým hudobníkom prechováva aj americký džezový gitarista John Abercrombie, jeden z čiernych koní prestížnej mníchovskej stajne ECM. Po emigrantoch Janovi Hammerovi juniorovi, Miroslavovi Vitoušovi, Jirkovi Mrázovi a Rudy Linkovi využíva jeho kolegiálnu výpomoc na albume Tales (BMG) aj kontrabasista Robert Balzar. „Johna Abecrombieho vnímam ako jednu z najdôležitejších osobností, ktorá ovplyvnila vývoj moderného džezu,“ konštatuje Balzar. „Mojím zámerom nebolo lákať poslucháčov albumu veľkým menom, ale nahrávať s hudobníkom, ktorý ma výrazne ovplyvnil a oslovil.“ Abercrombie zapôsobil na Balzara pred mnohými rokmi práve vystúpením svojho tria s kontrabasistom Marcom Johnsonom a bubeníkom Peterom Erskinom v rámci Bratislavských jazzových dní 1987. Fúzatý štyridsiatnik s profesorským výrazom a prečudesným gitarovým hybridom Roland G 707 (gitarový syntetizér s kosodĺžnikovým korpusom, ktorý bol s hlavou nástroja okrem krku prepojený ďalším „stabilizátorom“) v danom období testoval prototyp vlastnej sférickej koncepcie. Jeho „gitara“ sa v jej rámci zhodovala s legendárnym „fajkovým“ obrazom Reného Margritta popieraním podstaty prirodzenej zvukovosti. Originalita a novátorstvo sršiace z jeho energických albumov (predovšetkým nekonvenčného tria Gateway s Davom Hollandom a Jackom DeJohnette) výrazne upevnila Abercrombieho pozíciu medzi vrcholom gitarového ľadovca spolupútnikov na prestížnej bostonskej akadémii Berklee College of Music – Micka Goodricka, Pata Methenyho, Billa Frisella a Mike Sterna. Projekty fúzatého pánka v rokoch sa však na rozdiel od niektorých nikdy nevychyľovali komerčnejším a konzumovateľnejším smerom.
Aj na albume Tales sa Abercrombie chopil pozície sónického a výrazového mága, ktorý aj z učesanejších Balzarových tém dokáže vykresať inteligentný postbopový mainstream s kontúrami vyčnievajúcimi nad rámec podobných projektov. Balzar predkladá na albume vlastné témy – charakterom pesničkovú 22 Years Ago s reminiscenciou „osudového“ bratislavského koncertu, rozľahlú lyrickú ságu Tale, ale aj trojicu gitaristových majstrovsky vystavaných tém. A samozrejme bonusový štandard I Fall In Love To Easily.
„Veľmi milo nás prekvapilo, že John bol presne človekom, akého sme si podľa jeho hudby predstavovali a azda aj preto sa podarilo vytvoriť kompaktné a plnohodnotné kvarteto“, dodáva Balzar. Uvidíme, či sa táto kompatibilita prejaví aj v pondelok 23. marca vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu v Bratislave. Gitarovému profesorovi a českému kontrabasistovi tam bude sekundovať jeho dvorný pianista Stanislav Mácha a bubeník Jiří Slavíček. Dovtedy však budú mať páni dostatok času „oťukať sa“ na piatich českých a dvojici britských koncertov.
Autor je redaktor časopisu Hudobný život
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.