Od našich doterajších prezidentov sa môžeme všeličo naučiť. Prvý sa tváril ako kresťan, pritom sa podieľal na najnekresťanskejšom akte našej histórie. Tiso je dobrým príkladom toho, že ani šľachetné povalnie kňaza automaticky neznamená, že ten bude šíriť lásku a bude pevný ako skala.
Ďalším velebeným prezidentom bol právnik, pekná ukážka, že ani právnik nemusí automaticky ctiť právo. Husák normalizoval a pomáhal šíriť bezprávie. Pokojne mu môžu odhaliť pamätnú tabuľu, aspoň sa budú môcť deti učiť, že pamätníky nemajú na svete len pozitívni hrdinovia.
Rudolf Schuster sa zaslúžil hlavne o jeden hit skupiny Para, v ktorom ospievala jeho posadnutie sadením stromov a žiarovkami, tá pesnička je asi najväčším štátnickým počinom slovenského prezidenta v našej histórii. Ivan Gašparovič je nádejou pre všetkých, ktorí si vedia vybrať, komu slúžiť a ktorí na čo siahnu, to robia zle, a preto sú vždy u tých správnych ľudí obľúbení. Jeho heslo „myslím národne, cítim sociálne“ je dokonalým vystihnutím jeho osobnosti — myslenie dobrovoľne redukuje (ako sa myslí národne, to naozaj neviem), občania iných národov sú mu ľahostajní, lebo ich je v našej krajine menej. Aj druhá časť jeho motta je pôvabná, správa sa ako sociálny pracovník v zmysle prostitúta najvyššej kvality. Spojením dostaneme národný socializmus, už iba nájsť vhodnú obeť a vyzvať „Slovák, zbav sa svojho škodcu,“ a kruh sa nám uzavrie. Jeho víťazstvo je takmer isté. Bude to drahé školné, ale vydržíme to. Ja budem voliť Františka Mikloška. Má zmysel pre humor, odvahu púšťať sa do vážnych tém, zároveň je oveľa slobodomyseľnejší ako väčšina liberálne sa tváriacich ľudí a morálku nepovažuje za výsledok dohody. Páči sa mi aj Sancho Panza po jeho boku, nevzdal sa ho, aj keď mu body skôr uberá — to je v tejto marketingovej dobe nevídaný jav. Normálny prezident je azda najnereálnejšie scifi našej politiky. Zatiaľ sa len roky učíme, že významnosť postu neznamená ušľachtilého človeka a že autoritami môže byť ktokoľvek. Preto si na ne treba dávať dobrý pozor.
Ďalším velebeným prezidentom bol právnik, pekná ukážka, že ani právnik nemusí automaticky ctiť právo. Husák normalizoval a pomáhal šíriť bezprávie. Pokojne mu môžu odhaliť pamätnú tabuľu, aspoň sa budú môcť deti učiť, že pamätníky nemajú na svete len pozitívni hrdinovia.
Rudolf Schuster sa zaslúžil hlavne o jeden hit skupiny Para, v ktorom ospievala jeho posadnutie sadením stromov a žiarovkami, tá pesnička je asi najväčším štátnickým počinom slovenského prezidenta v našej histórii. Ivan Gašparovič je nádejou pre všetkých, ktorí si vedia vybrať, komu slúžiť a ktorí na čo siahnu, to robia zle, a preto sú vždy u tých správnych ľudí obľúbení. Jeho heslo „myslím národne, cítim sociálne“ je dokonalým vystihnutím jeho osobnosti — myslenie dobrovoľne redukuje (ako sa myslí národne, to naozaj neviem), občania iných národov sú mu ľahostajní, lebo ich je v našej krajine menej. Aj druhá časť jeho motta je pôvabná, správa sa ako sociálny pracovník v zmysle prostitúta najvyššej kvality. Spojením dostaneme národný socializmus, už iba nájsť vhodnú obeť a vyzvať „Slovák, zbav sa svojho škodcu,“ a kruh sa nám uzavrie. Jeho víťazstvo je takmer isté. Bude to drahé školné, ale vydržíme to. Ja budem voliť Františka Mikloška. Má zmysel pre humor, odvahu púšťať sa do vážnych tém, zároveň je oveľa slobodomyseľnejší ako väčšina liberálne sa tváriacich ľudí a morálku nepovažuje za výsledok dohody. Páči sa mi aj Sancho Panza po jeho boku, nevzdal sa ho, aj keď mu body skôr uberá — to je v tejto marketingovej dobe nevídaný jav. Normálny prezident je azda najnereálnejšie scifi našej politiky. Zatiaľ sa len roky učíme, že významnosť postu neznamená ušľachtilého človeka a že autoritami môže byť ktokoľvek. Preto si na ne treba dávať dobrý pozor.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.