Rozsiahly prepad v americkej ekonomike bude trvať dlhšie a bude ničivejší než doterajšie recesie, pretože vychádza z bezprecedentného úbytku bohatstva amerických domácností.
Hoci takzvaný stimulačný balíček, ktorý prezident Obama nedávno podpísal, niekedy v lete tohto roka dodá ekonomickej aktivite určitú vzpruhu, všeobecne prijímaná prognóza, že trvalé oživenie začne v druhej polovici roka 2009, sa takmer určite ukáže ako prehnane optimistická.
.zmazaný majetok domácností
Doterajšie recesie sa často vyznačovali nadmerným nahromadením zásob a prílišnými investíciami do vybavenia na podnikanie. Ekonomika sa dokázala odraziť od dna, len čo sa tieto nadbytky časom vstrebali, čím vznikol nový priestor na investície. Tieto oživenia napomáhali aj znížené úrokové sadzby zo strany centrálnej banky.
Tentoraz však pád cien akcií a hodnoty domov zmazal z majetku domácností v Spojených štátoch vyše 12 biliónov dolárov, čo je suma presahujúca 75 percent HDP. Predchádzajúce reakcie na zmenšovanie bohatstva domácností naznačujú, že kým sa bohatstvo neobnoví, bude taký prepad každoročne znižovať spotrebiteľské výdavky asi o 500 miliárd dolárov. Vyššia miera úspor domácností síce dokáže bohatstvo obnoviť, ale návrat toho, čo bolo stratené, by aj pri relatívne vysokých mierach úspor trval viac než desať rokov.
Pokles zosilňuje aj úbytok bytovej výstavby. Ročný počet začatých stavieb sa prepadol o 1,2 milióna jednotiek, čo znižuje ročné HDP o ďalších 250 miliárd dolárov. Americká ekonomika teda naráža na prepad dopytu o 750 miliárd dolárov.
.záplata na necelú polovicu
Aj keď nedávno prijatý dvojročný stimulačný balíček obsahuje daňové škrty a vyššie výdavky vlády v celkovej hodnote 800 miliárd dolárov, bola by chyba myslieť si, že to v každom z nasledujúcich dvoch rokoch pridá k HDP okolo 400 miliárd dolárov. Domácnosti väčšinu daňových úľav usporia, čiže nepoužijú ich na financovanie ďalších výdavkov, ktoré by podporili domáci dopyt.
Značná časť výdavkov sa navyše rozptýli do budúcich desiatich rokov. A časť vládnych výdavkov v rámci balíčka len nahradí iné výdavky, ku ktorým by aj tak prišlo. Optimistický odhad priameho zvýšenia ročného dopytu vďaka stimulačnému balíčku je asi 300 miliárd dolárov v každom z budúcich dvoch rokoch.
Stimulačný balíček teda zaplní necelú polovicu diery v HDP, ktorú zapríčinil úbytok bohatstva domácností a bytovej výstavby, pričom zostávajúci pokles dopytu v hodnote 450 miliárd dolárov v každom z budúcich dvoch rokov vyvolá vážne sekundárne účinky. Keď klesá dopyt, podniky obmedzujú výrobu, čo vyústi do nižšej zamestnanosti i poklesu príjmov, a to zasa vedie k ďalšiemu poklesu spotrebiteľských výdavkov.
.príde druhý balíček?
Isteže, zlepšenie momentálne nefunkčného finančného systému dá bankám a ďalším finančným ústavom možnosť začať znova požičiavať tým, ktorí dnes chcú utrácať, ale nemôžu získať úver. To síce pomôže, je však nepravdepodobné, že by to stačilo na dosiahnutie kladného rastu HDP.
Zrejme teda príde druhý balíček fiskálnej ponuky. Bude však nutné, aby bol oveľa lepšie zacielený na zvyšovanie dopytu a vyhol sa tomu, že k národnému dlhu pridá viac, než o koľko narastú domáce výdavky. Daňové úpravy v takom stimulačnom balíčku by mali motivovať aj na zvyšovanie výdavkov domácností i podnikov.
Dlhodobé úrokové sadzby sú teraz veľmi nízke – reagujú však na vyhliadky na strmo narastajúcu národnú zadlženosť a začnú sa zvyšovať. Národný dlh, vlastnený americkými i zahraničnými investormi, dosahoval na konci roku 2008 spolu 40 percent HDP. Do konca roku 2010 zrejme vzrastie na viac ako 60 percent HDP a pomer zadlženosti k HDP sa bude ďalej zvyšovať. Výsledný nárast reálnych dlhodobých úrokových sadzieb obmedzí všetky formy útrat citlivých na úvery, čo ekonomiku ešte viac oslabí.
Nie je teda vôbec jasné, čo by mohlo priniesť obrat prepadu HDP a koniec ekonomického poklesu. Spôsobí prudká devalvácia dolára nárast vývozu a úbytok dovozu? Zníži veľmi rýchle zvýšenie miery inflácie reálnu hodnotu dlhu vlády, domácností i podnikov, čo by viedlo k zníženiu úspor a väčšiemu míňaniu? Alebo sa stane ešte niečo iné, čo otočí smerovanie ekonomiky? To ukáže iba čas.
Autor je profesor ekonómie na Harvarde, predtým predseda Rady ekonomických poradcov prezidenta Ronalda Reagana. Copyright: Project Syndicate, 2009.
Hoci takzvaný stimulačný balíček, ktorý prezident Obama nedávno podpísal, niekedy v lete tohto roka dodá ekonomickej aktivite určitú vzpruhu, všeobecne prijímaná prognóza, že trvalé oživenie začne v druhej polovici roka 2009, sa takmer určite ukáže ako prehnane optimistická.
.zmazaný majetok domácností
Doterajšie recesie sa často vyznačovali nadmerným nahromadením zásob a prílišnými investíciami do vybavenia na podnikanie. Ekonomika sa dokázala odraziť od dna, len čo sa tieto nadbytky časom vstrebali, čím vznikol nový priestor na investície. Tieto oživenia napomáhali aj znížené úrokové sadzby zo strany centrálnej banky.
Tentoraz však pád cien akcií a hodnoty domov zmazal z majetku domácností v Spojených štátoch vyše 12 biliónov dolárov, čo je suma presahujúca 75 percent HDP. Predchádzajúce reakcie na zmenšovanie bohatstva domácností naznačujú, že kým sa bohatstvo neobnoví, bude taký prepad každoročne znižovať spotrebiteľské výdavky asi o 500 miliárd dolárov. Vyššia miera úspor domácností síce dokáže bohatstvo obnoviť, ale návrat toho, čo bolo stratené, by aj pri relatívne vysokých mierach úspor trval viac než desať rokov.
Pokles zosilňuje aj úbytok bytovej výstavby. Ročný počet začatých stavieb sa prepadol o 1,2 milióna jednotiek, čo znižuje ročné HDP o ďalších 250 miliárd dolárov. Americká ekonomika teda naráža na prepad dopytu o 750 miliárd dolárov.
.záplata na necelú polovicu
Aj keď nedávno prijatý dvojročný stimulačný balíček obsahuje daňové škrty a vyššie výdavky vlády v celkovej hodnote 800 miliárd dolárov, bola by chyba myslieť si, že to v každom z nasledujúcich dvoch rokoch pridá k HDP okolo 400 miliárd dolárov. Domácnosti väčšinu daňových úľav usporia, čiže nepoužijú ich na financovanie ďalších výdavkov, ktoré by podporili domáci dopyt.
Značná časť výdavkov sa navyše rozptýli do budúcich desiatich rokov. A časť vládnych výdavkov v rámci balíčka len nahradí iné výdavky, ku ktorým by aj tak prišlo. Optimistický odhad priameho zvýšenia ročného dopytu vďaka stimulačnému balíčku je asi 300 miliárd dolárov v každom z budúcich dvoch rokoch.
Stimulačný balíček teda zaplní necelú polovicu diery v HDP, ktorú zapríčinil úbytok bohatstva domácností a bytovej výstavby, pričom zostávajúci pokles dopytu v hodnote 450 miliárd dolárov v každom z budúcich dvoch rokov vyvolá vážne sekundárne účinky. Keď klesá dopyt, podniky obmedzujú výrobu, čo vyústi do nižšej zamestnanosti i poklesu príjmov, a to zasa vedie k ďalšiemu poklesu spotrebiteľských výdavkov.
.príde druhý balíček?
Isteže, zlepšenie momentálne nefunkčného finančného systému dá bankám a ďalším finančným ústavom možnosť začať znova požičiavať tým, ktorí dnes chcú utrácať, ale nemôžu získať úver. To síce pomôže, je však nepravdepodobné, že by to stačilo na dosiahnutie kladného rastu HDP.
Zrejme teda príde druhý balíček fiskálnej ponuky. Bude však nutné, aby bol oveľa lepšie zacielený na zvyšovanie dopytu a vyhol sa tomu, že k národnému dlhu pridá viac, než o koľko narastú domáce výdavky. Daňové úpravy v takom stimulačnom balíčku by mali motivovať aj na zvyšovanie výdavkov domácností i podnikov.
Dlhodobé úrokové sadzby sú teraz veľmi nízke – reagujú však na vyhliadky na strmo narastajúcu národnú zadlženosť a začnú sa zvyšovať. Národný dlh, vlastnený americkými i zahraničnými investormi, dosahoval na konci roku 2008 spolu 40 percent HDP. Do konca roku 2010 zrejme vzrastie na viac ako 60 percent HDP a pomer zadlženosti k HDP sa bude ďalej zvyšovať. Výsledný nárast reálnych dlhodobých úrokových sadzieb obmedzí všetky formy útrat citlivých na úvery, čo ekonomiku ešte viac oslabí.
Nie je teda vôbec jasné, čo by mohlo priniesť obrat prepadu HDP a koniec ekonomického poklesu. Spôsobí prudká devalvácia dolára nárast vývozu a úbytok dovozu? Zníži veľmi rýchle zvýšenie miery inflácie reálnu hodnotu dlhu vlády, domácností i podnikov, čo by viedlo k zníženiu úspor a väčšiemu míňaniu? Alebo sa stane ešte niečo iné, čo otočí smerovanie ekonomiky? To ukáže iba čas.
Autor je profesor ekonómie na Harvarde, predtým predseda Rady ekonomických poradcov prezidenta Ronalda Reagana. Copyright: Project Syndicate, 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.