Mohli by sme si myslieť, že v dňoch po 14. marci sa v novinách nepísalo o ničom inom ako o samostatnosti, vnútornej a zahraničnej politike.
Ako sa však môžeme dozvedieť z knihy Kataríny Hradskej Život v Bratislave 1939 – 1945, v ktorej zozbierala zaujímavé články najmä z oficiálneho denníka Slová, ľudia ďalej prežívali aj svoje malé dejiny, ktoré však občas boli až priveľmi previazané s tými veľkými.
Na druhý deň po vyhlásení samostatnosti priniesli noviny aj takúto správu: „V noci z pondelka na utorok spáchané boli v Bratislave tri atentáty.
Jedna petarda vybuchla neďaleko vládnej budovy pri bratislavskom moste, avšak nenarobila veľa škôd. Druhá bola umiestnená v záhrade bytu predsedu vlády Karola Sidora, avšak nevybuchla a mohla byť zavčasu odstránená. Bez toho, aby zapríčinila škodu hmotnú a na životoch. Najhoršie bolo s pekelným strojom, ktorý bol umiestnený v úzkej uličke medzi radnicou a jezuitským kostolom. Spolu boli v Bratislave traja mŕtvi.“
Dňa 19. marca informoval Slovák o panike v hlavnom meste: „V Bratislave sme sa za posledné dni stali svedkami nenormálneho stavu. Obyvateľstvo priamo oblieha niektoré obchody a vo veľkom nakupuje všelijaké potreby, i také, ktoré práve teraz vôbec nepotrebuje. Je to dôsledok zločinne šírenej propagandy šeptom rozvirujúcej medzi obyvateľstvom ničím neodvôvodnenú paniku. Upozorňujeme preto obyvateľstvo, že niet nijakej príčiny na hromadné a horúčkovité zhromažďovanie všelijakých zásob. Kto tak robí, šíri len zbytočne ďalšie panikárstvo a bude sa na neho pozerať ako na panikára, šíriteľa chaosu.“
O deň neskôr denník referoval o zasadnutí ministerskej rady: „Ministerská rada schválila nariadenie o devízových opatreniach, určila, že bývalý štátny znak česko-slovenský na tabuliach úradov má sa zalepiť, nariadila, že čo najprísnejšie má sa pokračovať proti zdražovateľom potrieb a rozsudky uverejňovať... Vláda vzala na vedomie, že odsunutie dôstojníkov, rotmajstrov a mužstva českej národnosti sa uskutoční 22. marca.“
Ako sa však môžeme dozvedieť z knihy Kataríny Hradskej Život v Bratislave 1939 – 1945, v ktorej zozbierala zaujímavé články najmä z oficiálneho denníka Slová, ľudia ďalej prežívali aj svoje malé dejiny, ktoré však občas boli až priveľmi previazané s tými veľkými.
Na druhý deň po vyhlásení samostatnosti priniesli noviny aj takúto správu: „V noci z pondelka na utorok spáchané boli v Bratislave tri atentáty.
Jedna petarda vybuchla neďaleko vládnej budovy pri bratislavskom moste, avšak nenarobila veľa škôd. Druhá bola umiestnená v záhrade bytu predsedu vlády Karola Sidora, avšak nevybuchla a mohla byť zavčasu odstránená. Bez toho, aby zapríčinila škodu hmotnú a na životoch. Najhoršie bolo s pekelným strojom, ktorý bol umiestnený v úzkej uličke medzi radnicou a jezuitským kostolom. Spolu boli v Bratislave traja mŕtvi.“
Dňa 19. marca informoval Slovák o panike v hlavnom meste: „V Bratislave sme sa za posledné dni stali svedkami nenormálneho stavu. Obyvateľstvo priamo oblieha niektoré obchody a vo veľkom nakupuje všelijaké potreby, i také, ktoré práve teraz vôbec nepotrebuje. Je to dôsledok zločinne šírenej propagandy šeptom rozvirujúcej medzi obyvateľstvom ničím neodvôvodnenú paniku. Upozorňujeme preto obyvateľstvo, že niet nijakej príčiny na hromadné a horúčkovité zhromažďovanie všelijakých zásob. Kto tak robí, šíri len zbytočne ďalšie panikárstvo a bude sa na neho pozerať ako na panikára, šíriteľa chaosu.“
O deň neskôr denník referoval o zasadnutí ministerskej rady: „Ministerská rada schválila nariadenie o devízových opatreniach, určila, že bývalý štátny znak česko-slovenský na tabuliach úradov má sa zalepiť, nariadila, že čo najprísnejšie má sa pokračovať proti zdražovateľom potrieb a rozsudky uverejňovať... Vláda vzala na vedomie, že odsunutie dôstojníkov, rotmajstrov a mužstva českej národnosti sa uskutoční 22. marca.“
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.