TLAČ Nový akcionár, kríza a synergia
Do vydavateľstva Petit Press vstúpil nový akcionár – 50 percent akcií vydavateľa SME a Uj Szó zakúpilo nemecké vydavateľstvo Rheinische Post Media Group. Doterajší vlastník polovice akcií Petit Pressu – nemecká vydavateľská skupina Verlagsgruppe Passau – odchádza po desiatich rokoch zo Slovenska a posilňuje svoju pozíciu na českom a poľskom mediálnom trhu. Do Petit Pressu vstupuje opäť nemecká vydavateľská firma, ktorá je už silná v susedných Čechách ako vydavateľ Mladej fronty dnes (MAFRA).
Nový akcionár bude isto chcieť využiť synergický efekt dvoch podobných novín (SME a MF Dnes, prípadne Lidových novín), čo mu môže priniesť finančné úspory. To potvrdil aj šéf Petit Pressu Alexej Fulmek, keď pre Aktuálne.sk ohlásil „väčšiu kooperáciu v online servise, ako aj v informačných technológiách a v edičných produktoch“. Na Slovensku sú teda významnými akcionármi vydavateľstiev denníkov Briti (Pravda), Česi (Hospodárske noviny) a Nemci (SME, Uj Szó), čo je zaujímavá diverzifikácia. Blízkosť českého mediálneho trhu a spoloční akcionári môžu v čase finančnej krízy Petit Pressu i Ecopressu priniesť úspory, ak v slovenských sestrách českých médií bude viac prekladaných článkov z českých vydaní. Akurát by sa nemuselo stať, že sa slovenské denníky budú skladať najmä z preložených článkov, ktoré doplní zopár regionálnych správičiek z Bratislavy. Ak však bude finančná kríza krutá a reklamy bude máličko, bude sa ponúkať aj toto riešenie. Ale nemaľujme čerta na stenu. Skúsme hľadieť na vec zatiaľ optimisticky a privítajme zaujímavú synergiu českých a slovenských denníkov.
.eva Čobejová
TELEVÍZIE Išlo OTO
Vysvietená historická budova Slovenského národného divadla, všetci, ktorých celý rok vídame na obrazovkách (teda s výnimkou Štefana Harabina a Ivety Radičovej) a niekoľko trápnych chvíľok, vyvážených niekoľkými zábavnými scénkami: to sa dá napísať o každom odovzdávaní cien Osobnosť televíznej obrazovky. To tohtoročné nebolo výnimkou. Ak niekto čakal počas „večera plného prekvapení“ závratné novinky, nedočkal sa. Niet sa čomu čudovať, OTO je výsledkom diváckeho vkusu, ktorý je síce (čo sa týka jednotlivých osobností) vrtkavý, ale do značnej miery predvídateľný. Publicistiku preto vyhrala Zlatica Puškárová, spravodajstvo Jarmila Lajčáková-Hargašová a šport Lenka Čviriková-Hriadeľová. Neprekvapili ani kategórie spevák a speváčka, ktoré vyhrali Mário Kuly Kollár a Jana Kirschner. V kategórii herec diváci najviac hlasovali za Tomáša Maštalíra, v kategórii herečka za Dianu Mórovú. Zábavným programom roka sa stalo Modré z neba, zabávačkou Adela Banášová. Kategóriu seriál vyhrala Ordinácia v ružovej záhrade a programom roka sa stala šou Slovensko má talent. Azda jediným milým prekvapením bola cena časopisu Život, ktorú prebrali tvorcovia seriálu Mesto tieňov. Prekvapivé a miestami sympatické na celej slávnosti bolo vystúpenie skrachovaných, či skôr divákmi a vedeniami televízií odvrhnutých moderátorov Jozefa Pročka, Juraja Mokrého a Michala Hudáka. Keď však pred uvedením Emílie Vášáryovej do Siene slávy zohral sebaľútostivú scénku ich kolega, toho času riaditeľ Slovenskej televízie, autor článku to vypol. Išlo o to, že ani masová zábava by sa nemala dostať na úplné dno.
.tomáš Gális
MÉDIÁ Spor biskupa a poslankyne
„Žiadny politik nesmie povedať, že morálka je vecou dohody spoločnosti. Táto veta je hrozná a má strašné dôsledky,“ povedal 20. februára v kázni biskup Baláž. Zopakoval vetu, ktorú v reakcii na list siedmich katolíckych kňazov povedala poslankyňa Radičová. A strhla sa búrka. Denník Sme sa snažil z biskupa urobiť radikála a sám ho pritom k Hitlerovi prirovnal. Radičová reagovala útokom s poznámkou na inkvizície, a následne požiadala biskupa o stretnutie. Prišlo k nemu 26. februára večer a zaujímavé je, ako túto udalosť spracovali jednotlivé médiá, osobitne katolícke. Slovenské televízie Markíza a Joj informovali o téme vecne. Priblížili spor o potrat, porovnanie s Hitlerom, aj vyjadrenia Radičovej a Baláža po stretnutí. Ak niekto prekvapil, tak katolícke médiá. Tie interpretáciu stretnutia posunuli a prebrali slová Ivety Radičovej, ktorá povedala, že „medzi nami nie je žiadne napätie ani spor“. Nejde totiž o vetu, ktorú by obidvaja spolu podpísali, naopak, túto vetu povedala po stretnutí sama Radičová, ktorá tým – prirodzene – sledovala svoje politické ciele. Katolícke noviny z Radičovej vety urobili dokonca nadpis spoločného vyhlásenia hovorcov obidvoch strán na tretej strane a rádio Lumen prvú vetu správy v spravodajstve. Ani jedno médium neprinieslo hlbšiu analýzu alebo samostatný komentár. Katolícke noviny uverejnili prepis celej kázne a Lumen položil biskupovi o otázku viac. Nad tým, ako mohlo dôjsť k odstráneniu sporu, keď si aj poslankyňa Radičová, aj biskup Baláž naďalej myslia to isté, sa nezamyslel nikto.
.jaroslav Daniška
Do vydavateľstva Petit Press vstúpil nový akcionár – 50 percent akcií vydavateľa SME a Uj Szó zakúpilo nemecké vydavateľstvo Rheinische Post Media Group. Doterajší vlastník polovice akcií Petit Pressu – nemecká vydavateľská skupina Verlagsgruppe Passau – odchádza po desiatich rokoch zo Slovenska a posilňuje svoju pozíciu na českom a poľskom mediálnom trhu. Do Petit Pressu vstupuje opäť nemecká vydavateľská firma, ktorá je už silná v susedných Čechách ako vydavateľ Mladej fronty dnes (MAFRA).
Nový akcionár bude isto chcieť využiť synergický efekt dvoch podobných novín (SME a MF Dnes, prípadne Lidových novín), čo mu môže priniesť finančné úspory. To potvrdil aj šéf Petit Pressu Alexej Fulmek, keď pre Aktuálne.sk ohlásil „väčšiu kooperáciu v online servise, ako aj v informačných technológiách a v edičných produktoch“. Na Slovensku sú teda významnými akcionármi vydavateľstiev denníkov Briti (Pravda), Česi (Hospodárske noviny) a Nemci (SME, Uj Szó), čo je zaujímavá diverzifikácia. Blízkosť českého mediálneho trhu a spoloční akcionári môžu v čase finančnej krízy Petit Pressu i Ecopressu priniesť úspory, ak v slovenských sestrách českých médií bude viac prekladaných článkov z českých vydaní. Akurát by sa nemuselo stať, že sa slovenské denníky budú skladať najmä z preložených článkov, ktoré doplní zopár regionálnych správičiek z Bratislavy. Ak však bude finančná kríza krutá a reklamy bude máličko, bude sa ponúkať aj toto riešenie. Ale nemaľujme čerta na stenu. Skúsme hľadieť na vec zatiaľ optimisticky a privítajme zaujímavú synergiu českých a slovenských denníkov.
.eva Čobejová
TELEVÍZIE Išlo OTO
Vysvietená historická budova Slovenského národného divadla, všetci, ktorých celý rok vídame na obrazovkách (teda s výnimkou Štefana Harabina a Ivety Radičovej) a niekoľko trápnych chvíľok, vyvážených niekoľkými zábavnými scénkami: to sa dá napísať o každom odovzdávaní cien Osobnosť televíznej obrazovky. To tohtoročné nebolo výnimkou. Ak niekto čakal počas „večera plného prekvapení“ závratné novinky, nedočkal sa. Niet sa čomu čudovať, OTO je výsledkom diváckeho vkusu, ktorý je síce (čo sa týka jednotlivých osobností) vrtkavý, ale do značnej miery predvídateľný. Publicistiku preto vyhrala Zlatica Puškárová, spravodajstvo Jarmila Lajčáková-Hargašová a šport Lenka Čviriková-Hriadeľová. Neprekvapili ani kategórie spevák a speváčka, ktoré vyhrali Mário Kuly Kollár a Jana Kirschner. V kategórii herec diváci najviac hlasovali za Tomáša Maštalíra, v kategórii herečka za Dianu Mórovú. Zábavným programom roka sa stalo Modré z neba, zabávačkou Adela Banášová. Kategóriu seriál vyhrala Ordinácia v ružovej záhrade a programom roka sa stala šou Slovensko má talent. Azda jediným milým prekvapením bola cena časopisu Život, ktorú prebrali tvorcovia seriálu Mesto tieňov. Prekvapivé a miestami sympatické na celej slávnosti bolo vystúpenie skrachovaných, či skôr divákmi a vedeniami televízií odvrhnutých moderátorov Jozefa Pročka, Juraja Mokrého a Michala Hudáka. Keď však pred uvedením Emílie Vášáryovej do Siene slávy zohral sebaľútostivú scénku ich kolega, toho času riaditeľ Slovenskej televízie, autor článku to vypol. Išlo o to, že ani masová zábava by sa nemala dostať na úplné dno.
.tomáš Gális
MÉDIÁ Spor biskupa a poslankyne
„Žiadny politik nesmie povedať, že morálka je vecou dohody spoločnosti. Táto veta je hrozná a má strašné dôsledky,“ povedal 20. februára v kázni biskup Baláž. Zopakoval vetu, ktorú v reakcii na list siedmich katolíckych kňazov povedala poslankyňa Radičová. A strhla sa búrka. Denník Sme sa snažil z biskupa urobiť radikála a sám ho pritom k Hitlerovi prirovnal. Radičová reagovala útokom s poznámkou na inkvizície, a následne požiadala biskupa o stretnutie. Prišlo k nemu 26. februára večer a zaujímavé je, ako túto udalosť spracovali jednotlivé médiá, osobitne katolícke. Slovenské televízie Markíza a Joj informovali o téme vecne. Priblížili spor o potrat, porovnanie s Hitlerom, aj vyjadrenia Radičovej a Baláža po stretnutí. Ak niekto prekvapil, tak katolícke médiá. Tie interpretáciu stretnutia posunuli a prebrali slová Ivety Radičovej, ktorá povedala, že „medzi nami nie je žiadne napätie ani spor“. Nejde totiž o vetu, ktorú by obidvaja spolu podpísali, naopak, túto vetu povedala po stretnutí sama Radičová, ktorá tým – prirodzene – sledovala svoje politické ciele. Katolícke noviny z Radičovej vety urobili dokonca nadpis spoločného vyhlásenia hovorcov obidvoch strán na tretej strane a rádio Lumen prvú vetu správy v spravodajstve. Ani jedno médium neprinieslo hlbšiu analýzu alebo samostatný komentár. Katolícke noviny uverejnili prepis celej kázne a Lumen položil biskupovi o otázku viac. Nad tým, ako mohlo dôjsť k odstráneniu sporu, keď si aj poslankyňa Radičová, aj biskup Baláž naďalej myslia to isté, sa nezamyslel nikto.
.jaroslav Daniška
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.